Prešovská stredná škola sa môže stať prvou na Slovensku, ktorá by bola takmer bez odpadu

---

V januári SOŠ gastro a služieb podstúpila vstupný audit, počas ktorého lektorky projektu, žiaci, učitelia a vedenie školy zistili, na čom je potrebné pracovať v oblasti odpadu.

Lektorky Laura Martinková, Lenka Elečková a Lucia Eštočinová, ktoré okrem škôl vzdelávajú napríklad aj ľudí v marginalizovaných komunitách na východe Slovenska, opisujú, že najprv dali dokopy takzvanú Odpadovú hliadku. Do hliadky sa mohli dobrovoľne prihlásiť žiaci z rôznych ročníkov. Tí sa následne v priebehu šiestich mesiacov zúčastnili piatich workshopov. Vďaka nim získali nové informácie o odpade a mali priestor aj na vlastné návrhy, ako zlepšiť fungovanie školy. Študenti napríklad navrhli nahradiť jednorázové návleky na topánky za textilné, ktoré sa dajú používať opakovane. Návrh zatiaľ nebol zrealizovaný.

Žiaci sa o svojich vedomostiach z workshopov medzi sebou rozprávali aj so svojimi spolužiakmi. „Myslím, že veľa z nich chcelo počúvať, ale sú aj takí, ktorým je to jedno,“ hovorí štvrtáčka Sofia Zborovjanová. So Sofiou boli v envirotíme aj jej spolužiak Patrik Spišák a spolužiačky Dominika Kurejová a Patrícia Kurejová.

Udržateľnosť prinášajú aj domov

Keďže súčasťou školy je aj jej vlastná Reštaurácia Sen, ktorá slúži žiakom na prax v odbore, jeden z workshopov bol zameraný na nakladanie s kuchynským odpadom. Iný sa týkal textilného odpadu a jeho minimalizácie na škole.

Žiaci sa zúčastnili aj exkurzie v Zbernom dvore v Prešove. „Neveriacky sme pozerali na to, ako tak malé mesto dokáže vyprodukovať toľko odpadu,“ spomína na exkurziu Patrik Spišák.

Lektorky dali žiakom aj zadanie, aby sa prešli pomedzi regály v obchodnom reťazci a pomocou mobilného fotoaparátu urobili „virtuálny nákup“ tak, nech obsahuje čo najmenej obalov. V závere ich čakalo vyhodnotenie a debata o tom, ktoré produkty by mohli byť balené ekologickejšie. „Uvedomil som si, že aj pri nákupe vzniká veľa odpadu. Preto uprednostňujem znovupoužiteľné vrecúška či tašky, poprípade si nákup odnesiem v rukách,“ vysvetľuje Patrik a dodáva, že tento návyk preniesol aj na rodičov. Jeho spolužiačky dopĺňajú, že aj ony sa s rodinami a známymi rozprávajú o environmentálnych témach.

Komunitný kompostér, chladnička a dážďovky 

Na škole je aj eko-učebňa, kde majú žiaci vermikompostér. Do neho vhadzujú šupky z ovocia alebo zeleniny, čajové vrecúška či iný biologicky rozložiteľný odpad z desiat. „Môžu tam vhadzovať aj menšie množstvo servítok, ktoré použili na smrkanie alebo sú od niečoho mastné. Takto znečistené servítky nemôžu ísť do modrého kontajnera na papier,,“ vysvetľuje lektorka Martinková. Dážďovky dokážu vo svojom tráviacom trakte premeniť bioodpad na vermikompost, ktorý je bohatý na živiny.

Ďalšou novinkou v eko-učebni je aj komunitná chladnička. „Keď si niekto zabudne desiatu, môže si ju zobrať z komunitnej chladničky. Alebo naopak – ak vie, že svoju desiatu nezje, môže ju sem priniesť,“ vysvetľuje Patrik Spišák.

V komunitnej chladničke nie sú len nezjedené desiaty, ale aj obedy. „Ak žiaci nemajú chuť na polievku, môžu ju odložiť do chladničky. Často som si jednu zobrala aj ja, keď som v ten deň nemala obed,“ hovorí učiteľka Janka Turzová. Jedlo odložené do komunitnej chladničky musí podľa nej spĺňať isté kritériá – nesmie byť napríklad poškodené, ani z neho nesmie byť odjedené. „Dohľad nad komunitou si určili ekolídri,” dodáva Turzová.

Martinková považuje za najväčší úspech projektu zriadenie veľkého komunitného kompostéra. Je uzamykateľný a slúži najmä reštaurácii školy. Jej zamestnanci, praxujúci žiaci, ale aj študenti, bývajúci na neďalekom internáte, môžu do kompostéra nosiť šupy alebo zvyšky zo zeleniny a ovocia.

Vďaka tomu sa odpad postupne premieňa na kompost. Ten môže podľa lektorky poslúžiť ako vhodné hnojivo do sadeníc alebo do vyvýšených záhonov v areáli školy, kde učitelia a žiaci pestujú bylinky. „Najskôr sme čakali na schválenie mestom, neskôr pani riaditeľkou. Stavba kompostéra bola celkom komická, keďže do jeho stredu sa postavila spolužiačka, ktorá z neho potom nevedela vyjsť. Museli sme ho rozobrať a postaviť nanovo,“ opisuje Patrik.

Škola má skúsenosti

Podľa lektorky Lenky Elečkovej sa ich združenie Odvážne rozhodlo spolupracovať s prešovskou strednou školou preto, lebo už mala skúsenosti s environmentálnymi aktivitami, nakoľko bola zapojená do viacerých projektov.

„Škola bola rozhodne na dobrej ceste k triedeniu. V téme mali potenciálnych lídrov medzi zamestnancami, vedením aj žiakmi, mali kvalitnú propagáciu týchto aktivít smerom k verejnosti aj priestorové zázemie na odpadové témy. Nakoľko nemali dostatočný počet nádob na triedenie odpadu, ktoré neboli jednotne označené a umiestnené, boli nejasne vymedzené práva a povinnosti jednotlivých členov komunity a povedomie o nakladaní s jednotlivými druhmi odpadu bolo slabšie. Triedenie odpadu neprebiehalo správne,“ uznáva lektorka Eštočinová.

S kolegyňami zo združenia zdôrazňujú, že každá zmena na škole sa má týkať celej školskej komunity – vedenia, pedagogických, nepedagogických zamestnancov aj žiakov. Preto aj v Prešove zorganizovali debatu za „okrúhlym“ stolom, počas ktorej mohli s námetmi a postrehmi z uplynulých mesiacov prichádzať nielen žiaci a učitelia, ale aj upratovačky, kuchárky či školník.

Rovnako dôležitá je pre lektorky aj zotrvačnosť v nových pravidlách. Preto prídu začiatkom školského roka na školu opäť a oboznámia prvákov so zaužívanými zelenými princípmi. „Viem, že sú stále školy, ktoré nemajú ani zberné nádoby, no o triedení odpadu sme sa mali rozprávať už dávno. V školskom poriadku by to malo byť samozrejmosťou, podobne ako prezúvanie sa pred vstupom do tried,“ vysvetľuje Martinková.

Päť rokov dozadu odpad netriedili

Podľa riaditeľky Andrey Klačekovej na škole ešte pred piatimi rokmi netriedili odpad. Najskôr sa zamerali na potraviny. V školskom bufete nahradili nezdravé jedlá, často zakúpené vo veľkých reťazcoch, zdravšími alternatívami, s čím súvisela aj výmena dodávateľov potravín za lokálnych.

Rovnako si začali všímať aj obaly potravín, ktoré im boli dovážané. „Prestali sme kupovať malé fľaškové kečupy. Namiesto nich kupujeme väčšie vedro kečupu, ktoré neskôr využívame na skladovanie inej potraviny,“ uvádza riaditeľka. Podľa učiteľky Turzovej išlo s témou potravín ruka v ruke aj triedenie odpadu.

Od nového školského roka sa škola plánuje pustiť do takzvaného zeleného nakupovania. Zameria sa napríklad na nahradenie chemických čistiacich prostriedkov za ekologické a namiesto kancelárskeho papiera začne používať recyklovaný. Podľa učiteľky Turzovej dokázala škola vďaka programom, do ktorých sa zapojila, znížiť produkciu odpadu o takmer tridsaťšesť percent. „Každý mesiac sme vážili odpad a viedli štatistiky,“ opisuje.

Nie každý je naklonený zmenám

Pri veľkých kolektívoch sa stáva, že nie všetci súznejú s novými opatreniami alebo zmenami. Prešovská škola nie je výnimkou. „Každý mesiac sme pred pracovnou poradou rozposlali všetkým zamestnancom školy, ale aj rodičom informačný plagát, v ktorom sme zhrnuli, čo sme zmenili, prečo sme to urobili a aký bol náš cieľ,” vysvetľuje Turzová. „Samozrejme, nie všetci chceme ísť tým istým smerom, stále bude niekto, kto bude vybočovať. Stanovili sme si však istú víziu školy, preto verím, že všetci budeme ťahať za jedno lano,” vraví.

Riaditeľka Klačeková dopĺňa, že riešenie rozdielneho zanietenia našli v komunikácii s konkrétnymi zamestnancami a triedami, ktoré nie sú v triedení odpadu dôsledné. „Vďaka dátam od OZ Odvážne sme zistili, ktoré triedy potrebujú na sebe popracovať, aby bola s triedeným odpadom spokojná aj pani upratovačka, keď ho vynáša z triedy.” Podľa Klačekovej je pri komunikácii s jednotlivými triedami dôležitá ústretovosť a pomoc od triedneho učiteľa alebo učiteľky, ktorí tému aktívne komunikú so žiakmi.

Problémom môžu byť financie

Riaditeľka pomenúva aj ďalšiu výzvu, z ktorej môžu mať ostatné školy obavu. Je ňou financovanie. Odzrkadlilo sa to aj v prípade niektorých spomínaných obalov v bufete a v reštaurácii. Aby mohli zamestnanci zabaliť jedlo alebo cukrárenské výrobky do papierových obalov, škola za to musela priplatiť. „Jednorazové obaly sú lacná záležitosť, ktorú kúpite za pár centov, no rozložiteľný alebo udržateľnejší obal nestojí toľko ako plastový,” priznáva Klačeková. Dodáva, že potrebné financie získava z projektov. „Nikde inde peniaze nenájdete. Musíte sa zapájať do rôznych výziev. No tie nemusia byť úspešné hneď – napríklad fotovoltaika nám pred rokom nevyšla a podarila sa nám až teraz.”

Napriek tomu by s kolegyňou chceli motivovať pedagógov iných škôl, aby sa nebáli zapojiť do podobných projektov. „Je to veľký krok. Jasné, narazíte aj na odpor, ale treba to predýchať a vydržať. Potom budete inšpiráciou pre iné školy, ktoré vás budú chváliť za vašu snahu,“ ukončuje riaditeľka.

Lektorky chvália snahu o výmenu plastových obalov za tie papierové, no zároveň upozorňujú, že ani papierový obal nie je bez chyby najmä, ak je znečistený. „Papierové obaly sú preceňované, nakoľko, ako vieme, znečistený, mastný papier nemôžeme po správnosti vytriediť do papiera, patrí do zmesového odpadu, zatiaľ čo plastové obaly vieme vytriediť. Táto pripomienka nemá za cieľ obhajovať plastové obaly, ale pozrieť sa na problematiku aj z inej strany. Odpad, ktorý predtým skončil v plaste, a teda v triedenom zbere, zostane teraz, v tom lepšom prípade, v zmesovom odpade,” objasňuje Eštočinová.

Pomohli škole znížiť odpad

V polovici januára boli k reštaurácii pristavené nádoby na triedený zber – zelená na sklo, modrá na papier a žltá na plast, kov a nápojové kartóny. „Škola ročne vyprodukuje 171 600 litrov zmesového odpadu podľa údajov, ktoré sme od vedenia obdržali, čo predstavuje obrovskú záťaž pre životné prostredie aj ich financie. Tento odpad sa vyváža 156-krát ročne, pričom ročné náklady na odvoz a spracovanie odpadu sú vyššie ako šesťtisíc eur, preto bolo našim cieľom zoptimalizovať systém triedenia odpadu v škole so štyrmi kontajnermi, ktorý prinesie výrazné zlepšenie,” vysvetľuje Eštočinová.

Podľa lektorky by sa celkový objem odpadu mal znížiť na 143-tisíc litrov ročne. Čím by škola dosiahla 60-percentnú mieru triedenia. „Triedenie odpadu má pre školu aj finančné benefity. Vďaka nižšiemu objemu zmesového odpadu a optimalizovanej frekvencii odvozov sa zníži počet odvozov za rok na 130. To znamená, že cena za množstvo vyprodukovaného odpadu a jeho spracovanie klesne z vyše 6600 eur na zhruba 3800 eur, čo činí úsporu takmer tritisíc eur,” dodáva Eštočinová.

Prvá zero waste škola na Slovensku?

Lektorky uznávajú, že škola prešla významnou cestou a je čoraz bližšie k bezodpadovosti, no zatiaľ to tak nie je.  „Škola v rámci programu a grantu získala technické zabezpečenie, nádoby na triedenie odpadu, ktoré by mali byť aktuálne dostupné v každej triede, na chodbách školy aj v zborovni. Interiérové nádoby dostala škola aj do reštaurácie, ešte počas roka 2024, avšak nakoľko nemala vonkajšie technické zabezpečenie respektíve kontajnery, triedenie sa reálne nedialo,” priznáva Eštočinová.

Za úspešný krok považuje aj prerozdelenie zodpovednosti za problematiku odpadu v školskom poriadku. „Škola má z nášho pohľadu veľký potenciál v tejto téme ďalej rásť, odporúčame nastaviť dostatočný kontrolný mechanizmus správneho vytriedenia odpadu a komplexnejšiu participáciu na úrovni všetkých členov školskej komunity. Veríme, že škola spolu s reštauráciou má potenciál stať sa prvou zero waste školou a reštauráciou na Slovensku,” ukončuje lektorka.