Pri plastových ozdobách nevidí cestu v zakazovaní, ale v hľadaní udržateľných spôsobov. Odborníčka na odpady Martina Gaislová odporúča každému, kto pôjde počas Dušičiek na cintorín, aby si premyslel kúpu ozdôb a namiesto tých plastových, uprednostnil kyticu alebo veniec zo živých či sušených kvetov. Pýtali sme sa jej, prečo sú plastové dekorácie problematické, či existuje niečo ako rýchla móda v oblasti sezónnych predmetov do domácností a ako dekorovať udržateľne.
Blížia sa Dušičky, s ktorými sa často spája aj množstvo odpadu. Ten po sviatkoch ostáva na cintorínoch. Koľko odpadu sa vyprodukuje počas sviatkov?
Túto informáciu by sme asi všetci veľmi radi mali. Žiaľ, takáto celoslovenská štatistika neexistuje. Máme však štatistiku aspoň za Bratislavu – v roku 2022 sa z cintorínov vyprodukovalo dvetisíc ton odpadov, z toho väčšina práve v období Dušičiek.
Medzi populárne dekorácie patria plastové vence, ikebany a svietniky. Odborníci a odborníčky na odpady ich považujú za neekologické a problematické. Prečo?
Pretože ide o jednorazový výrobok, ktorý použijete raz. Po dvoch-troch mesiacoch, keď znova prídete na cintorín, je to už opršané, škaredé, prípadne to už nezodpovedá ročnému obdobiu, tak pôvodná ozdoba skončí v kontajneri a neskôr na skládke. V prípade Košíc a Bratislavy v spaľovni (Zariadenie na energetické využitie odpadu – ZEVO – pozn. red.)
Keď si predstavíme, že plastové dekorácie k nám zvyčajne pricestovali odniekiaľ z Ázie a vyrobili ich z fosílnych zdrojov, pretože plast sa vyrába z ropy, ide o jeden dlhý neekologický proces. Po tisícky kilometrov dlhom transporte ozdobu použijeme jedenkrát. Za tri mesiace skončí na skládke, čo je ten najhorší spôsob, ako nakladať s odpadom. Z environmentálneho hľadiska na tom nevidím absolútne žiadne pozitívum.
Čo sa s tým deje na skládke odpadu? Ako dlho to tam je?
Nespraví sa s tým nič. Plastové dekorácie postupne degenerujú a uvoľňujú sa z nich rôzne chemické látky, čo tiež nie je ideálne – berúc do úvahy, že nie každá skládka je dobre zabezpečená. To sa na Slovensku pomerne často stáva. Na skládkach môžu vzniknúť rôzne zlúčeniny, nemusia byť len toxické, pretože tam zhromažďujú výrobky všetkých možných druhov. Čo s čím zreaguje, nedokážeme presne predikovať. Toto potom postupuje do spodnej vody, do pôdy alebo pri tom vznikajú rôzne plyny, ktoré sa uvoľňujú do vzduchu. Riziká sú naozaj veľké a tieto ozdoby môžu byť nakoniec veľmi škodlivé.
Myslím si, že by sme si ich rozhodne mohli odpustiť. Nie je to niečo, čo by bolo nevyhnutné pre náš život. Ak by sme prestali kupovať plastové ozdoby, nepoklesla by nám životná úroveň. Keď hovoríme, že by sme sa mohli a mali začať správať ohľaduplnejšie k životnému prostrediu, zvyčajne si ľudia povedia: „Idú mi zakazovať jesť mäso, nebudem môcť jazdiť na automobile,“ a podobne. Nie je to pravda. Začnime tým, čo nám naozaj nebude chýbať a bez problémov by sme sa toho mohli vzdať. Plastové dekorácie nemajú pre náš život v skutočnosti žiadny pozitívny význam.
Na niektorých cintorínoch sú kontajnery na triedený odpad. Ak ľudia vyhodia plastové dekorácie do žltého kontajnera na plast, dajú sa zrecyklovať?
Nie, nedajú sa zrecyklovať, pretože ide zvyčajne o plasty, ktoré nie sú v našich podmienkach recyklovateľné. Navyše často je to kombinácia materiálov. Napríklad ikebany – sú to plastové kvety vložené do plastového kvetináča, kde sú zabetónované. Je to kombinácia betónu s rôznymi druhmi plastov, na jeho spracovanie jednoducho nemáme technológiu.
Čo robia obchody s nepredanými umelými ikebanami alebo vencami?
Záleží od toho, akú zmluvu uzavrel obchod so svojím dodávateľom. Niektoré obchody majú zmluvu o tom, že dodávateľ si zoberie naspäť nepredaný tovar. Predpokladám ale, že väčšina z tých ozdôb skončí opäť iba na skládke. Ono je to v podstate jedno, či tie ozdoby pošlem na skládku cez čiernu nádobu na komunálny odpad ako občan, alebo to cez ňu na skládku pošle právnická osoba – firma.
Ako by sme to mohli zmeniť? Ovplyvnil by to napríklad náš nižší dopyt po podobných výrobkoch?
Riešením je podľa mňa kombinácia. Áno, náš dopyt a požiadavky hovoria obchodníkom, výrobcom, čo majú vyrábať a predávať. Ale funguje to aj z druhej strany. Jednoducho aj výrobca má možnosť zmeniť svoju výrobu a môže sa správať environmentálne a zodpovedne.
Rozumiem, že výrobca, ktorý žije iba z výroby plastových ozdôb, nezavrie svoju firmu. Dôležité je práve to, že každý z nás má možnosť rozhodnúť sa. Pokiaľ sa budeme rozhodovať čo najčastejšie zodpovedne, môže to priniesť aj žiadaný výsledok – plastové dekorácie sa prestanú dovážať na Slovensko.
Je to aj o ponuke nejakej udržateľnej alternatívy. Aby zákazník v danom obchode našiel, napríklad veniec alebo ikebanu zo živých alebo sušených kvetov.
Okrem plastových svietnikov sa podľa Štefana Červenku z Natur-Pack posledných desať – pätnásť rokov na náhrobky dávajú aj elektronické LED sviečky. Ľudia ich môžu preferovať aj pre to, že vydržia svietiť dlhšie ako klasické sviečky, ktoré môže navyše sfúknuť vietor. Ako sú na tom z ekologického hľadiska? Kde sa majú vyhodiť po vybití, poprípade dajú sa do nich kúpiť nové batérie?
Nie som úplne odborníčka na LED sviečky, neviem, či existujú aj také, do ktorých je možné doplniť opätovne batérie. V každom prípade rozumiem, prečo ľudia uprednostňujú túto alternatívu – vydržia svietiť dlhšie, nesfúkne ich vietor a dekorujú dlhšie.
Pri LED svietnikoch je potrebné, aby končili naozaj v kontajneri na elektroodpad. Problémom je, že na mnohých cintorínoch sa elektroodpad netriedi do osobitných nádob, takže LED svietniky sa zvyčajne vyhadzujú do zmesového komunálneho odpadu alebo do nádob určených na plasty.
Zmesový odpad nikto netriedi, ten putuje rovno na skládku. Plasty zo žltých nádob sa najskôr dostanú na triediacu linku, kde je šanca, že jej zamestnanci vytriedia a oddelia elektroodpad, ktorý pošlú na recykláciu.
Ak skončí LED sviečka na skládke, je to problém. Obsahuje elektronické zariadenie a batériu, ktorá postupne začne uvoľňovať svoj obsah. To je niečo, čo nechceme mať v podzemnej vode, ani v pôde. Práve preto by to malo prejsť správnou recykláciou.
Kým dokážeme kúpiť voskové sviečky, dokonca na Slovensku máme množstvo výrobcov, ktorí vyrábajú sójové sviečky alebo sviečky z včelieho vosku, uprednostnime ich. Osobne by som sa nikdy nerozhodla pre LED svietnik. Povedzme, že niekto má racionálne dôvody, aby si ho kúpil, no potom je dôležité, aby tak, ako ho priniesol, ho aj odniesol – buď do predajne elektroniky alebo ho vyhodil do špeciálneho kontajnera na elektroodpad.
Odborník na odpady Marek Brinzík z OZV Natur-Pack si myslí, aby sa znížilo celkové množstvo cintorínskeho odpadu je potrebné postaviť sa zodpovedne už k nákupu tohto druhu sortimentu. Spomenuli ste kytice zo živých alebo sušených kvetov a tiež voskové sviečky. Čo ďalšie by ste odporučili?
Marek má veľkú pravdu v tom, že všetko sa začína už pri nákupe. Ak sa prestaneme vnútorne živiť radosťou z nakupovania, možno začneme hľadať vnútorné uspokojenie skôr v pokojnom a vyrovnanom živote. Možno si nájdeme aj čas na to, aby sme si urobili vlastnú kyticu alebo ozdobu z prírodných materiálov. Pri tom nebudeme potrebovať ohurovať susedov nejakými veľkými dekoráciami, aby videli, ako famózne máme ozdobený hrob.
Opýtajme sa seba navzájom – prečo chodíme na cintorín? Chceme tam predsa prísť a v myšlienkach sa stretnúť s našimi blízkymi, ktorí už nie sú medzi nami. Chceme si ich pripomenúť, vzdať im úctu, či už dekoráciou alebo zapálením sviečky. Myslím si, že peknou živou chryzantémou, živým vencom alebo sójovými sviečkami, ktoré môžeme vložiť aj do pekne ozdobeného starého pohára od zaváraniny, nič nepokazíme.
Ako sa cítite na cintorínoch, keď vidíte plastové dekorácie?
Posledné roky vnímam veľmi pozitívny trend. Snažím sa byť pozitívna za každých okolností. Dokonca sa mi podarilo presvedčiť moju mamu, aby si aj ona objednala živý veniec v kvetinárstve v Zlatých Moravciach. Povedali nám, že sme jediné, ktoré si prajú živé vence.
Na cintorínoch však vidím, že nie sme jediné. Ľudia si pestujú chryzantémy vo vlastných záhradách, vidíme vence a ikebany zo živých kvetov. Vnímam veľký posun k správnemu postoju v tejto veci. Samozrejme, stále nájdeme hroby, ktoré sú honosne ozdobené všetkým možným, aj halloweenskými tekvicami, čo vôbec nedáva žiadny zmysel so slovenskou tradíciou.
Ľudia začínajú viac rozmýšľať pri nakupovaní, viac si uvedomujú environmentálnu stránku a zároveň zisťujú, že keď si vypestujú niečo v záhrade alebo na terase, stojí ich to zásadne menej, ako keď sa pôjdu vyblázniť do obchodu a nakúpia hromadu plastových výrobkov.
Možno by som len pripomenula, ak prídeme na cintorín a máme tam ozdoby z minulých rokov, ktoré chceme vyhodiť, napríklad sklenený svietnik s plastovým podstavcom, prosím, dajme si námahu a oddeľme ich od seba. Podstavec vyhoďme do nádoby na plast a sklenený svietnik do tej na sklo.
Pri nakupovaní ešte ostaneme. Na Slovensku máme k dispozícii rôzne predajne, ale aj zahraničné weby, ktoré sa špecializujú na sezónny tovar v podobe plastových jesenných, halloweenskych či vianočných dekorácií za nízke sumy. Výber je pestrý – od umelých pavučín, listov, vetvičiek do vázy cez svietniky, taniere, poháre až po vzorované deky a vankúše. Odkiaľ tento tovar pochádza? Kde sa vyrába?
Informáciou, odkiaľ je čo dovezené, nedisponujem, ale stačí sa prejsť po tých obchodoch a otočiť si výrobky, na spodnej časti to býva uvedené. Vo väčšine prípadov zistíme, že ide o ázijské krajiny. Nejde o to, aby sme ľuďom zakazovali kúpiť dieťaťu halloweensky kostým alebo umelého pavúka či ozdoby na vianočný stromček. Dôležité je, aby sme ich nekupovali každý rok len preto, že vyjdú z módy. Ak sú tento rok v móde stromčeky v kombinácii červená a zlatá, všetko, čo sme kúpili minulý rok a má inú farbu predsa nepôjdeme hodiť do smetí.
Malá náplasť na celú environmentálnu škodu, ktorú spôsobujeme, je to, že keď si už niečo umelé kúpime, používajme to opakovane aj dvadsať rokov. Ak sme už raz tú chybu spravili, neopakujme ju. Pri plastových ozdobách nevidím cestu v zakazovaní, ale v hľadaní udržateľných spôsobov.
To, čo hovoríte mi pripomína aj rady, prečo nenakupovať alebo ako nakupovať v reťazcoch rýchlej módy – ak si raz niečo kúpime, mali by sme to vynosiť. Dá sa povedať, že ide o rýchlu módu v oblasti dekorácií?
Určite. Je to jednoznačne móda. Každý sa chceme doma cítiť príjemne, preto si domov dotvárame aj ozdobami. Stane sa, že občas zahliadneme v obchode niečo, čomu nevieme odolať. Dobre, doprajme si to, ale, prosím, majme mieru. Keď nás ten výrobok raz prestane baviť, neposielajme ho do odpadu, pokúsme sa ho posunúť niekomu inému.
Obchody s rôznymi dekoračnými predmetmi vieme nájsť už aj v malých mestách. V predajniach je toho často toľko, že to miestami môže pôsobiť neprehľadne. Je možné, aby sa tento tovar v predajniach každý rok úplne vypredal?
Myslím si, že obchodníci veľmi dobre vedia, čo sa ako kupuje, vychádzajú z predošlých rokov a úspešnosti predaja. Na základe toho robia nové objednávky. Predpokladám, že im ide o to, aby mali zisk a nie, aby mali nepredané skladové zásoby.
Okrem dekorácií vieme v obchodoch alebo e-shopoch nájsť aj halloweenske kostýmy a sezónne oblečenie, napríklad vianočné svetre alebo vankúše v podobe tekvíc či snehuliakov. Dá sa spojiť sezónnosť s udržateľnosťou?
Uznávam, že taký vianočný sveter je naozaj rozkošný. Som ale šťastnejšia, keď mám vianočný sveter alebo plastového snehuliaka na stole? Nemyslím si. Rozumiem, že zmena tohto postoja je veľmi náročná. Neostáva nám nič iné, ako si to osvojiť. Aj pre mňa je to ťažké. Jediný spôsob, ktorý sa mi osvedčil, ako odolať na pohľad pekným veciam za 50 centov, je nechodiť do týchto predajní.
Nachádzajú sa dekoračné predmety z domácností aj v odpade?
Samozrejme, nachádzajú sa aj v bežnom odpade. Opäť ide o to, že ak by sme sa správali racionálne už pri nakupovaní, nekúpili by sme to a tým pádom by to nekončilo ani v odpade. Nachádzajú sa často v zmesovom odpade, to znamená, že ich ľudia nevytriedili. V prípade, že ich vytriedili a vyhodili do žltej nádoby, otázne je, či sa dajú recyklovať. Je veľmi málo pravdepodobné, že to budú výrobky z plastov, ktoré dokážeme recyklovať.
Dá sa vydekorovať domácnosť ekologicky? Ak áno, ako?
Moji rodičia ma učili, že všetko sa dá, keď sa chce. Samozrejme, že sa to dá aj prírodne. Môžeme si doniesť vetvičky z parku alebo z lesa. Vieme si nájsť lokálnych výrobcov, ktorí vyrábajú dekorácie z prírodných materiálov.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
