Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.
Aktívni no nevypočutí
„…Viacerí moji spolužiaci sú mŕtvi. Robte niečo, namiesto posielania modlitieb. Modlitby situáciu nevyriešia, ale lepšia kontrola zbraní môže zabrániť tomu, aby sa streľba opakovala,“ reagovala 16-ročná Sarah Chadwick na tweet amerického prezidenta Donalda Trumpa po streľbe na strednej škole v Parklande na Floride v roku 2018. Pri streľbe zomrelo 17 žiakov a učiteľov a nasledovali po nej masové protesty organizované aktivistami vo veku 16 – 18 rokov.
„Je to naša budúcnosť.” “„Nerozhodujte o nás bez nás.” „Nechajte nás voliť od šestnástich,” stálo na transparentoch stredoškolákov v Londýne a ďalších mestách pred hlasovaním o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. Dáta ukazovali, že mladí podporujú zotrvanie v EÚ a podľa prieskumu Národnej únie študentov by svoj názor na Brexit prišlo vyjadriť vyše 75 percent 16 a 17-ročných. Keby mohli.
„Hovorí sa, že mladí sú budúcnosťou krajiny a ľudstva a že vzdelávanie im má zabezpečiť lepšie uplatnenie. Ale v kontexte klimatickej krízy nie je celkom jasná podoba budúcnosti súčasnej mladej generácie. Pre tých, ktorí nemôžu voliť, je toto jediný spôsob, ako upozorniť na to, čo im prekáža a bojovať za to, čo považujú za správne,“ hovoril Jakub Hrbáň, jeden zo spoluorganizátorov protestov Fridays for Future na Slovensku v roku 2019.
Stredoškolákom vo väčšine krajín sveta zostáva stále ako spôsob vyjadrenia predovšetkým občiansky aktivizmus. No situácia sa mení. Hlasy za zníženie volebného veku zaznievajú stále intenzívnejšie nielen od mladých aktivistov a aktivistiek, ale aj od akademikov a ľudskoprávnych aktivistov a zníženie veku voličov sa stáva aj politickou témou. To však, bohužiaľ, nie je vždy na prospech veci.
Politici reagujú. Slovensko spí.
„História demokracie je zápasom za volebné právo pre neprivilegované skupiny,“ píše John Wall v knihe Give Children the Vote. A dodáva, že je čas pozrieť sa na demokraciu z novej perspektívy: „Musíme volebné právo nadizajnovať nanovo, nielen z pohľadu feminizmu či antirasizmu, ale aj z pohľadu veku.“
V Európe ako prvé znížilo vek voličov pri voľbách na národnej úrovni Rakúsko, a to už v roku 2007, potom, ako vek postupne znížil každý región. Návrh podporili všetky strany vtedajšej koalície aj opozície. „Zníženie volebného veku na 16 rokov je dôležitým obohatením politiky, som presvedčený, že bude viac odrážať obavy mladých vo vzťahu k ich budúcnosti,“ vyhlásil bývalý kancelár A. Gusenbauer.
Najnovšie znížil volebný vek pre voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú už v roku 2024, nemecký Bundestag. Vládna koalícia na čele so SPD mala ambíciu urobiť to aj pre národné voľby, ale nemala dostatok hlasov. Proti boli kresťanskí demokrati (CDU). Podobne sa situácia vyvíja vo Veľkej Británii, kde mladí v uliciach dosiahli sľub Labouristov, že v prípade volebného víťazstva znížia vek voličov na 16+, no zatiaľ takýto prísľub nepočuť od Konzervatívcov. Nie sú to jediné krajiny Európy, kde sa už téma spolitizovala. U nás zatiaľ ani nie je na stole. Pritom až 80 percent stredoškolákov na Slovensku hovorí, že sa cítia nevypočutí.
Som presvedčená, že je najvyšší čas túto tému otvoriť. Dlhodobo a stále výraznejšie u nás v politike vyhrávajú krátkodobé priority a záujmy. Mnohí mladí si s našou krajinou už ani nespájajú svoju budúcnosť. Musíme zvýšiť podiel mladých na rozhodovaní o smerovaní našej spoločnosti. Skôr, než zahlasujú nohami a odídu nespokojní s úrovňou vzdelávania, inštitúcii a demokracie. A jeden z dôležitých krokov, ktorý musí byť súčasťou tejto diskusie, je zníženie veku voličov.
(Česko)slovensko bývalo lídrom v rozširovaní volebného práva. Ako prvá krajina sveta sme vek voličov v roku 1946 znížili z 21 na 18 rokov, medzi prvými sme priznali volebné právo ženám. Naozaj sme už stratili vyššie ambície a nezaujíma nás, čo bude zajtra, ale len to, čo máme dnes?
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Je novinárka, pôsobila v SME a neskôr ako PR manažérka v mimovládnych organizáciách (Úsmev ako dar, WWF) a Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Počas pandémie spoluzaložila Iniciatívu Dajme deťom hlas, ktorá upozorňovala na dopady dlhodobej izolácie na deti a mladých ľudí. Po pandémií sa iniciatíva zmenila na občianske združenie.