Oľga Bystrianska je učiteľka hudobnej výchovy na Základnej škole s Materskou školou Alexandra Vagača v Detve. Na ocenení Učiteľ Slovenska 2022 získala Cenu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Majú všetky deti hudobné cítenie? Prečo je hudobná výchova dôležitá a ako by sa mala hodnotiť? Vypočujte alebo prečítajte si v rozhovore zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.
Podcast Edužur pripravujeme vďaka podpore od Nadačného fondu Telekom, ktorý realizuje program Enter.
Ako ste sa dostali k hudbe? Stojí za vaším rozhodnutím venovať sa hudobnej pedagogike nejaký učiteľ alebo učiteľka, ktorý vás ovplyvnil?
Celú dobu od základnej školy cez konzervatórium až po vysokú školu ma viedli učitelia, ktorí boli osobnosťami a chceli mi odovzdať to najlepšie. Inšpirovali ma v umeleckej, ale aj v pedagogickej práci. Na základnej škole to bola triedna učiteľka, počas konzervatória to boli učiteľky, ktoré ma učili dirigovanie a na vysokej škole to boli pedagógovia hlavného predmetu. Inšpirovali ma svojou húževnatosťou, precíznosťou a zanietenosťou. Tým som si vybudovala hlboký vzťah aj k vedeniu a láske k deťom, aby mali hudbu v srdci, prežívali ju, nielen okolo nej chodili.
Keď deti prídu zo školy, obyčajne dostanú otázku: Čo si sa dnes naučila/ naučil? Ste učiteľkou predmetu, ktorý má v názve slovo „výchova”? Čo je cieľom hudobnej výchovy? Majú sa tam žiaci niečo naučiť, alebo ich má predmet skôr nejako formovať?
Hudobná výchova okrem toho, že približuje človeka ku kultúre, kráse, estetike a spolupatričnosti, má viesť aj k novým zručnostiam, hre na nástroji alebo používaniu svojho prirodzeného nástroja – hlasu. Deti sa počas hudobnej výchovy môžu naučiť niekoľko piesní, ktoré sú blízke ich srdcu. Často sa ku mne dostáva odozva od rodičov, že keď išli s deťmi na výlet, deti im spievali pesničky, ktoré sa naučili na hudobnej výchove. Rodičia vidia, že hudobná výchova má zmysel. Deti, najmä na prvom stupni, prežívajú hudbu a následne ju produkujú ďalej.
Občas si rodičia myslia, že ich dieťa nemá hudobný talent či hudobné cítenie a netreba ho preto „trápiť” hudobnou výchovou. Čo si o tom myslíte?
Každé dieťa od narodenia začína hudbou, takže hudba je pre neho úplne prirodzená. Ak sa dieťa dostatočne nerozvíja, myslíme si, že nevie intonovať. Ide však o nerozvinutie jeho hudobných kompetencií, ktoré každé dieťa v sebe má. Myslím si, že malé deti, keď počujú hudbu, začnú sa podľa nej hýbať alebo si pospevujú. Možno sa to stáva vekom alebo najmä vtedy, keď deti nemajú prístup v škole postavený na tom, že učiteľ hľadá talenty, ktoré sú v nich skryté, ale posudzuje, ako vedia spievať. Myslím si, že to je práca učiteľa hudobnej výchovy – nájsť skryté talenty a podporiť deti, aby hľadali hudbu v sebe a dokázali s ňou pracovať. Nemá to byť o tom, že hľadám talenty medzi deťmi, ale hľadám talent v každom dieťati.
Ako môžu rodičia podporovať muzikalitu svojich detí?
Sú rôzne možnosti. Keď majú škôlkarov, tak im môžu púšťať klasickú hudbu alebo nejakú zaujímavú detskú hudbu, ktorej máme dnes naozaj dostatok. S malinkými deťmi môžu spievať aj napriek tomu, že sa hanbia, dieťa to vôbec nevníma.
Samozrejme, rodič môže staršie dieťa zapísať aj do detského zboru, čo je pre neho najprirodzenejšie. Keď sa naučí ovládať svoj hlas, tak sa možno nebude báť začať hrať ani na iných hudobných nástrojoch. Domáce podporovanie k hudbe, ako pospevovanie či tancovanie, je veľmi dôležité. Je dôležité, aby bola hudba súčasťou detí od mala. Vďaka tomu, že si deti doma pospevujú, sú otvorenejšie a neboja sa spievať.
Má spev pre dieťa aj iný prínos ako to, že spieva s kolektívom?
Sú rôzne štúdie, ktoré dokazujú, čo sa deje počas spevu v našom tele. Zaujímavé je, že keď k spevu pridáme pohyb, začnú pracovať obidve naše hemisféry a vtedy sa náš mozog úplne zaktivizuje a dostáva sa do vyššej aktivity, pričom sa stimuluje pozornosť. Keď chceme získať pozornosť u detí, využívame spev spojený s pohybom.
Mám skúsenosť, že výchovy, vrátane hudobnej, sa v školách často berú ako doplnkové predmety. Pamätám si, že napríklad moje deti mali občas miesto hudobnej výchovy matematiku alebo slovenčinu, lebo v nich boli pozadu. Prečo je to tak? Aký signál sa tým vysiela deťom?
Je to hlavne kvôli ich nevedomosti o tom, čo hudobná výchova prináša do života dieťaťa a aká je veľmi dôležitá. Aj vďaka nej môžu mať deti lepšie výsledky v ostatných predmetoch. Hudba prispieva k celému rozvoju človeka. Učitelia často týmto rozhodnutím dávajú hudobnú výchovu na nižšiu úroveň voči ostatným predmetom. Hudobná výchova má úplne inú funkciu ako napríklad matematika, pretože má prinášať dieťaťu psychohygienu, relax, ale aj stimulovať to, čo matematika nedokáže.
Na hodinách sa zameriavate na spoločný výkon celej triedy. Verejnosť pozná možno skôr individuálny prístup, aký je na základných umeleckých školách, kde deti na hodiny nástroja či spevu chodia individuálne. Čo dáva deťom tímová práca s hudbou?
Tímová práca s hudbou dáva deťom slobodu v tom, čo vytvárajú spolu. Najmä búra hranice. Niekedy majú deti medzi sebou napäté vzťahy alebo sú pohádané, no keď majú tímovú prácu, tak na to zabudnú a odrazu začnú spolu komunikovať, tvoriť a vzťah sa dostáva do novej dimenzie. Tímová práca je veľmi dôležitá vo vzťahoch a pre vytvorenie priateľského ovzdušia. So žiakmi z druhého stupňa sa mi stáva, že keď riešime hudbu, zrazu sa mi otvoria a dostaneme sa k nejakému problému, ktorý ich trápi a vďaka tímovej práci ho vyriešime.
Odkiaľ beriete námety a inšpiráciu pre aktivity, ktoré robíte v triedach? Ako na sebe pracujete ako učiteľka?
Mala som to šťastie, že pred deviatimi rokmi som dostala možnosť spolupracovať s organizáciou Superar, ktorá zastrešuje hudobné vzdelávanie učiteľov. Pre mňa to bol posun vpred. Vždy som bola typ učiteľky, ktorá hľadala iné spôsoby. Už keď som skončila školu a pracovala som s prvou skupinkou v poobednom zbore, hľadala som techniky a spôsoby, ako deti zaujať. Videla som, že to má neskutočný progres, má to oveľa väčší efekt, ako vyučovať direktívne.
Odkedy som v organizácii, mám zabezpečené vzdelávanie. Napríklad chodíme do Viedne, kde máme materskú organizáciu, ktorá nám zabezpečuje workshopy a hudobné metodiky. Je veľmi dôležité, aby sa učiteľ neustále vzdelával, posúval a rástol. Tiež je dôležitá aj spätná väzba, ktorú dostávam na moje hodiny od vedenia školy.
Spomenuli ste občianske združenie Superar, ktorého cieľom je spájať deti z rôznych etník a prostredí prostredníctvom hudby. Akým spôsobom sa to deje?
Keď je Superar na škole, ponúka možnosť krúžkov pre deti aj poobede. Dokonca je vsadený aj v rámci vyučovania, napríklad na našej škole máme o jednu hodinu hudobnej výchovy naviac, kde sa deti učia pomocou nových hudobných metodík aj medzinárodné piesne Superar. Na poobednom zbore je to obohatené o hru na hudobných nástrojoch, prípadne prípravu na koncerty. Deti tak spievajú s inými deťmi zo škôl na spoločných koncertoch. Nejde len o slovenské školy, ale aj o medzinárodné ako maďarské, rakúske a iné.
Veľkou témou pri výchovách je hodnotenie. Mnohí učitelia si ho i dnes zamieňajú s klasifikáciou a tak počujeme o prípadoch, keď sa známkuje znalosť textu piesne, vedomosti z hudobnej teórie či zo základov dejín hudby. Ako pristupujete k hodneoteniu vy?
Hodnotenie na mojich hodinách závisí od toho, že najskôr začnem hodnotiť seba, aká som bola učiteľka, koľko som tým deťom odovzdala a či sa moja snaha dostala, čo najbližšie k deťom. Odpoveďou na to je, koľko toho vedia. Ak máme prebrať nejaké teoretické učivo, preberáme ho hravou formou. Väčšinou vtedy deti pochopia látku a keď niečo nie je jasné, tak sa tomu ešte venujeme.
Hudobná výchova nie je o tom, že niečo diktujem a deti sa to musia naučiť a keď to nevedia, tak ich oznámkujem. Fungujeme formou spolupráce. Sprevádzam ich k tomu, aby sa to naučili všetci. Keď to nedosiahnem touto formou, hľadám si k tomu dieťaťu cestu inak.
Hodnotenie je pre mňa veľmi náročné. Keby bolo na mne, tak by som vôbec neznámkovala, ale podnecovala deti k túžbe po vedomosti. S hodnotením mám vždy vnútorný nesúlad. Kritériom známky je teda aktivita na hodine, vnímavosť a spolupráca. Na našej škole už nemáme známky, ale percentuálne hodnotenie, čo je pre mňa oslobodením.
Podľa toho, čo som videla na dokrútke z Učiteľa Slovenska a čo som si prečítala, sú vaše hodiny veľmi aktívne a žiaci aj sami produkujú hudbu. Robíte niečo aj preto, aby ste z nich vychovali poučených poslucháčov hudby?
Snažím sa s deťmi chodiť do opery a na divadelné predstavenia. Minulý rok sme začali chodiť aj na hudobné exkurzie. Bola som zvedavá, ako ich to bude zaujímať. Aj tento rok budeme podobne fungovať a na hudobnú výchovu budem pozývať aj rôznych hudobníkov. Žiaci aktívne zažijú kontakt s hudbou a hudobnými nástrojmi, ktoré reálne uvidia.
Na hodinách tiež často počúvame klasickú hudbu, s čím nemajú najmenší problém. Pustila som im dokonca zaujímavú skladbu o tichu s názvom 4‘33 od amerického skladateľa Johna Cagea. Tú si pýtajú už aj sami, pričom stoja štyri minúty a 33 sekúnd v tichu a relaxujú alebo sa na niečo sústredia. V triede je teda úplne ticho a skladba má naozaj úspech.
Venujete sa hudbe i samostatne, mimo učiteľskej profesie alebo sa v rámci psychohygieny vo voľnom čase venujete niečomu inému?
Okrem učenia mám aj ženský zbor, v ktorom dirigujem a kde mám 38 žien. Je úžasné pozorovať, ako sa zlepšujú a postupujú dopredu. Je pre mňa naozaj dobrou odozvou, keď sa ľudia vedia hudobne rozvíjať aj v dospelom veku. Hrám na organe v Detve a v obci Stožok. Rada improvizujem a nechávam mnou plynúť hudbu.
Aká bude škola o sto rokov podľa Oľgy Bystrianskej? Bude sa v nej učiť hudobná výchova?
V mojej predstave budú mať všetky deti na Slovensku na základných školách hudobné triedy, v ktorých bude kvalitné vybavenie plné nástrojov. Učitelia hudobných výchov budú naozaj vzdelaní v danej oblasti natoľko, že nebudú mať žiadne zábrany tvoriť s deťmi. Hudobná výchova bude prinášať prepojenie medzi jednotlivými školami. Potenciál hudby sa využije naplno. Hudba spája a je všade okolo nás. Bez nej by bolo smutno.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Stredoškolská učiteľka, ktorá rada hľadá odpovede na otázky, súvisiace so vzdelávaním. Baví ju uvažovať s skúmať, čo pri učení (ne)funguje a prečo. Svoje úvahy a nápady overuje v praxi a ak sú použiteľné, rada ich posunie ďalej. Je absolventkou a mentorkou Komenského inštitútu a okrem pedagogiky sú jej vášňou knihy, amatérske divadlo a kráčanie.
