Žiaci Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove spoločne s učiteľmi vytvorili aplikáciu na evidenciu elektroodpadu a zorganizovali podujatie v rámci projektu Elektroodpad Dopad, ktorý organizuje CEEV Živica. Pomôcť opraviť pokazené elektrospotrebiče im prišli aj bývalí učitelia na dôchodku. Prečo je lepšie niečo opraviť ako vyhodiť? A čo robia so zastaranými súčiastkami?
Prechádzame popri stenách, na ktorých sú pripevnené matičné dosky a súčiastky z rôznych elektrozariadení. Všímame si zberné nádoby na batérie a elektroodpad. Na konci chodby je aj motokára, o ktorej sa neskôr dozvedáme, že bola vyrobená žiakmi zo starých súčiastok.
V jednej miestnosti stredoškoláci premietajú svoje prezentácie o elektroodpade a v ďalších dvoch triedach žiaci, učitelia aj tí, ktorí už viac na škole neučia, opravujú pokazené elektrospotrebiče.
Nevyhadzujú, ale opravujú
Nielen na vyučovacích hodinách, ale aj poobede sú učitelia žiakom k dispozícii, aby im pomohli opraviť elektrospotrebiče. Škola ich získava od firiem, s ktorými spolupracuje. Ide o staré a väčšinou nefunkčné elektrospotrebiče, ktoré žiaci buď opravia, alebo súčiastky z nich využijú na opravu iného zariadenia. „Môj kolega priniesol z domu nefunkčný televízor a žiakom ukázal, že nie všetko sa musí hádzať do koša, ale dá sa to ešte opraviť alebo využiť na súčiastky,“ vysvetľuje učiteľka Gabriela Mitrová. Podľa nej je dôležité, aby zo žiakov vychovali domácich majstrov.
Vyučujúci odborných predmetov František Rusinko hovorí, že žiaci, ktorí študujú elektrotechniku, vedia opraviť skôr veľké zariadenia ako práčky, rádiá či elektrické kosačky. Tí, ktorí sa učia o informačných a sieťových technológiách, sa podľa vyučujúceho zameriavajú skôr na repasovanie notebookov a počítačov. „Zvyčajne začínajú tak, že najprv rozoberú funkčný počítač a potom ho dajú naspäť dokopy, lebo vedeli, že fungoval aj predtým,“ opisuje Rusinko. Dodáva, že žiaci vedia z viacerých počítačových súčiastok poskladať funkčný počítač.
Pristavili sme sa pri jednom zo stolov. Učiteľ spoločne so žiakmi otvára staré rádio a spoločne v ňom hľadajú poškodené miesta. „Ak sa nenájde nič vizuálne, potom odmeriame zariadenie na osciloskope, aby sa nám ľahšie hľadali a odstraňovali chyby,“ hovorí učiteľ.
Aj zastarané súčiastky majú využitie
„Opravovať nemôžeme len z nových súčiastok, keďže je to pomerne drahé, preto sa snažíme využívať staré súčiastky. Naši kolegovia navrhnú, akú vec z nich môžu žiaci vyrobiť,“ hovorí riaditeľka Iveta Marcinčinová.
Podľa učiteľa Rusinka žiakov učia, že elektrospotrebič sa dá rozdeliť na plastové, kovové a iné časti, ktoré vedia využiť. Využitie vedia nájsť aj pre nefunkčné alebo zastarané súčiastky, ktoré sa nehodia do nových výrobkov. „Takéto súčiastky majú funkčné nožičky, na ktorých si žiaci vedia vyskúšať spájkovanie, čím nemusíme ničiť nové súčiastky,“ vysvetľuje. Súčiastky alebo zariadenia, ktoré sa nedajú rozobrať, končia v nádobe na elektroodpad.
„So spolužiakmi sme otvorili môj notebook, ktorý po pár rokoch uvidel svetlo svetla, trošku sme ho preprášili a, našťastie, funguje aj po jeho oprave,“ hovorí tretiak Marek Havran.
Aplikácia ako inzercia elektroodpadu
V rámci predmetu databázové systémy a webové aplikácie žiaci spoločne s učiteľkou Mitrovou vytvorili aplikáciu na evidovanie elektroodpadu. „Aplikácia funguje na základe toho, že ak žiak prinesie napríklad štyri kusy počítačových myšiek, ktoré sú nefunkčné, evidujeme a priradíme ich buď k zoznamu Zber, Oprava alebo Podaj ďalej. Stalo sa nám, že kolega priniesol mixér, ktorý nám daroval a študentky si ho vzali na internát. Ďalší žiak mal zvyšný mobil, ktorý si vzal jeho spolužiak pre babku,“ opisuje aplikáciu Mitrová. Dodáva, že k jednotlivým zoznamom by chceli pridať aj položku Hľadám, ktorá by učiteľom a žiakom zjednodušovala a zlepšovala organizáciu umiestnenia jednotlivých elektroodpadov na škole.
Prišli aj učitelia na dôchodku
Na podujatie prišli aj bývalí učitelia školy, ktorí sa pridali k opravovaniu elektroodpadov. „V podstate som zo staršej generácie, kedy toto bežne fungovalo. Boli servisy a veci sa opravovali. Teraz sa veci kupujú,“ hovorí bývalý telocvikár a učiteľ ruského jazyka Vladimír Hudáček.
Hudáček vníma, že o odpade sa stále viac hovorí. Sám priniesol pokazený varič ryže, ktorý s kolegom opravili. „Do školy chodím pravidelne každý týždeň. Ide mi najmä o sociálne hľadisko, že som stále v kontakte s mladými ľuďmi a že ako dôchodca sa mám kam vrátiť,“ vysvetľuje. S Hudáčkom súhlasí aj bývalá zástupkyňa školy Judita Sakáčová. „Hovorí sa, že učitelia nestarnú, pretože sú obklopení mladými ľuďmi, preto sa rada vraciam. Dáva mi to energiu.“
Valéria Capeková bola na škole vychovávateľkou viac ako dvadsať rokov. Zapojenie školy do projektu Elektroodpad Dopad hodnotí veľmi pozitívne, pretože problém odpadu považuje za jednu z hlavných tém budúcnosti planéty. Kladne hodnotí aj angažovanosť školy v prepájaní s učiteľmi na dôchodku. „Je to veľmi príjemné oživenie tohto tretieho veku. Výnimočné je aj to, že naša škola pozýva dôchodcov na všetky Dni učiteľov. Aj tento rok sme tu boli,“ dodáva.
Žiaci sa spojili
Podujatie Opravíme to spolu, ale aj rovesnícke vzdelávanie mali na starosti žiaci pod vedením učiteľky Gabriely Mitrovej. „Vzdelávali sme spolužiakov ohľadom elektroodpadu prostredníctvom prezentácie,“ vysvetľujú druháčky Soňa Hurajová, Aneta Kuchárová a Lucia Rýchliková.
Súčasťou vzdelávacieho tímu bol aj tretiak Marek Havran. Ten sa zúčastnil workshopu, ktorý organizovalo CEEV Živica. „Na škole máme tri rôzne odbory – elektrikárov, programátorov a manažérov. Elektrikári sa najviac podieľali pri oprave samotného elektroodpadu, programátori mali za úlohu vytvoriť aplikáciu na jeho evidenciu a postarať sa o grafické spracovanie podujatia a my, manažéri, sme mali na starosti organizačnú stránku projektu a marketing. Krásne sa ukázalo, ako spolupráca ľudí z rôznych odborov môže vytvoriť fungujúce projekty,“ ukončuje.
Viac o elektroodpade, ale aj tajnom živote vášho mobilu sa dozviete na stránke projektu Elektroodpad Dopad.
Projekt Elektroodpad Dopad sa realizuje vďaka podpore partnera projektu SEWA.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
