Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

---

Tieto obrazy nám ukazujú firmy, produkujúce mäso či živočíšne produkty ako mlieka, syry, maslá a iné. Vidíme ich každodenne na obaloch potravín, letákoch, ale aj v reklamných spotoch v televízii. Nečudo, že množstvo ľudí si stále myslí, že zvieratá vo veľkochovoch, bitúnkoch či na farmách netrpia. „Veď tá fialová krava, ktorá dojí alpské mlieko, bola v reklame šťastná.“ Naozaj?

Pred tromi rokmi sa na verejnosť dostali zábery z farmy, od ktorej Coca-Cola získavala mlieko na svoje produkty Fairlife. Férový život? Ani omylom. Na záberoch robotníci farmy kopú a bijú teľatá, násilne ich hádžu do prepravných transportov či ťahajú za hlavy, pričom matky teliat na svoje mláďatá volajú z oddelených maštalí. Absurdné je, že na webe produktov Fairlife majú dodnes uvedené, že „ich rodinní farmári poskytujú vysoko kvalitné mlieko s výnimočnou starostlivosťou na každom kroku.” 

Veľké mliekarenské firmy často tvrdia, že mlieko získavajú z lokálnych malých fariem. No pri ročnej produkcii miliónov litrov mlieka, ktoré používajú na svoje výrobky, len ťažko môžeme hovoriť o romantických farmách so zvieratami žijúcich v harmónii a v dobrých životných podmienkach, ktoré by to utiahli. 

Iróniou je, že práve živočíšny priemysel sa zvykne sťažovať na zavádzanie zákazníkov. Vedeli ste, že európska legislatíva chráni názvy mliečnych výrobkov ako mlieko, maslo a syr už niekoľko rokov a umožňuje ich použitie iba pre produkty pochádzajúce zo zvierat? Preto v obchodoch nenájdete ovsené mlieko, ale sójový nápoj. Napríklad značka „Nemléko“ kvôli tomu musela zmeniť svoj názov. Moju aktivistickú dušu však veľmi potešilo, ako sa s týmto nezmyselným zákonom, vyhrala značka Alpro, ktorá svoje rastlinné mlieko nazvala – Shhh, This is not milk (v preklade: Ššš, toto nie je mlieko).

K zákonu chránených názvov mliečnych výrobkov sa minulý rok diskutovalo aj o ďalšom pozmeňujúcom a dopĺňajúcom návrhu. Proti návrhu sa postavilo 94 organizácií. Podľa nich by tento návrh jednak skrýval informácie pred spotrebiteľmi, ale takisto by bránil inováciám a vznikajúcemu udržateľnému potravinárskemu sektoru. 

V návrhu sa zakazovalo vizuálne napodobňovanie mliečnych výrobkov, napríklad v podobe informácie na obale ako „tento produkt je vhodný pre ľudí trpiacich intoleranciou na laktózu“, ako sa rastlinné mlieko leje do pohára či prívlastky „krémový “ a „maslový“,  ktoré by boli na obaloch, ale aj v reklamách zakázané. Návrh bol nakoniec zamietnutý, no viete ako ho obhajovali tí, ktorí boli za jeho prijatie? Paradoxne, vraj by išlo o klamanie zákazníkov. 

Na škatuľkách od cigariet sú zobrazené dôsledky fajčenia, ktoré hrozia fajčiarom. Teraz si predstavme, že fotografie napríklad šťastných kuriatok na krabici od vajíčok, nahradia reálne fotografie procedúr, akými ich vaječný priemysel väčšinou získava. Koľko z nás by po takýchto vajíčkach siahlo a kúpilo?