fbpx
Enviro

Tri tipy, ako kompostovať doma

Domácim kompostovaním si môžeme zabezpečiť výživnú pôdu pre rastliny a zbaviť sa kuchynského odpadu. Mnoho ľudí sa však kompostovaniu vyhýba, pretože sa obávajú, že im to bude zapáchať, alebo budú mať doma veľa mušiek. Akými rôznymi spôsobmi môžeme naše kuchynské zvyšky skompostovať?


Prinášame vám tipy od skúsených kompostérok – Moniky Suchánskej, z prírodného pohrebníctva Funebra, slow fashion blogerky Kataríny Peterovej a Petry Slezákovej z platformy Zero Waste Slovakia, ktoré zazneli v živom vysielaní na našom instagramovom profile cierna_labut. Diskusia je súčasťou série zachráňzvyšky, ktorú pre vás pripravujeme vďaka podpore od Nadácie Tesco.

Dážďovky v byte

Prvým a obľúbeným tipom na domáce kompostovanie je vermikompostér. Je to nádoba, ktorá pozostáva z dvoch až troch „podlaží“. Pojmy vermikompostér alebo vermikompost nie sú náhodné. Slovo vermi totiž v preklade znamená červ, preto základnú funkciu premeny kuchynského odpadu na organické hnojivo zohrávajú kalifornské dážďovky. Okrem výživného kompostu, ich majitelia získavajú aj dážďovkový čaj, ktorý slúži na zalievanie kvetín. „Keby ste videli moje muškáty na balkóne, závideli by ste,“ smeje sa Katarína Peterová.

FOTO – Katarína Peterová
FOTO – Katarína Peterová

Slow fashion blogerka Katarína, ktorá bola vedená ku kompostovaniu už v detstve sa priznáva, že počas toho, ako bola na internáte na vysokej škole, zvyšky potravín nosila domov do kompostéra, ktorý mali na dvore. Neskôr si zabezpečila vermikompostér. Podľa nej starostlivosť o dážďovky, a vlastne o celý kompost, nie je náročná. Vyprodukované potravinové zvyšky z kuchyne vždy nakrája na malé kúsky, pretože sa domnieva, že pri veľkých kusoch by mohlo dôjsť k plesniam alebo hnilobe a dážďovky by ich nestihli spracovať. Predtým ako zvyšky potravín primieša dážďovkám do kompostu, skladuje ich v bežnej nádobe v chladničke. Následne raz za týždeň alebo raz za dva týždne zvyšky pridá do vermikompostu.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa čierna labuť (@cierna_labut)

Ako les po daždi

V súvislosti s vermikompostovaním majú ľudia zvyčajne dve obavy. Tou prvou je zápach. „Nádobu máme na chodbe. Vôbec sa nemusíte báť, že by to zapáchalo. Keď zodvihnete veko, kompost vonia ako les po daždi. Nie je to smetisko, ale živý organizmus,“ objasňuje Katarína. Ďalšou častou obavou sú samotné dážďovky, ktoré sa môžu rozliezť po byte. Najčastejšie k tomu dochádza krátko po zavedení kompostéra, kedy majiteľ ešte nie je oboznámený s jeho správnym fungovaním. „Je to signál toho, že niečo nie je v poriadku a treba to riešiť. Dážďovky nemajú dôvod vychádzať, pretože v kompostéri sa cítia najlepšie a je to ich prirodzené prostredie, majú tam vlhko a tmu,“ myslí si Katarína. Petra dopĺňa, že dážďovky sú tiež veľmi citlivé na teplo, preto by sa kompostér nemal nachádzať v blízkosti radiátorov či na letnom balkóne.  

Vôbec sa nemusíte báť, že by to zapáchalo. Keď zodvihnete veko, kompost vonia ako les po daždi. Nie je to smetisko, ale živý organizmus.

Mikroorganizmy namiesto dážďoviek

Druhým, možno menej známym spôsobom, ako kompostovať zvyšky kuchynského odpadu v byte je Bokashi kompostér. Aj pri ňom je potrebné bioodpad nakrájať na malé kúsky, no jeho proces prebieha prostredníctvom nie dážďoviek, ale mikroorganizmov. „Pri tomto type kompostovania je dôležité striedať nakrájané kuchynské zvyšky s vrstvou efektívnych mikroorganizmov. Sú to infikované otruby, v ktorých je trochu cukru. Takúto 180 gramovú zmes dáme na päť-centimetrovú vrstvu kuchynských zvyškov,“ vysvetľuje ekofunebráčka Monika a v ruke drží sklenenú nádobu, v ktorej je čierna zmes infikovaných otrúb. 

FOTO – Monika Suchánska

Nakombinované zmesy sa následne zatlačia vekom na maximum, pričom v kompostéri neostane žiaden vzduch. Vtedy začne prebiehať fermentácia, ktorá trvá dva týždne. Výsledkom Bokashi kompostovania nie je kompost, ktorý môžeme pridať rovno do kvetín, ale takzvaný predkompost.  Spôsobov ako môžeme predkompost využiť je podľa Moniky viacero: „Môžeme ho zakopať na záhradu, kde to ďalšie dva týždne dozrie, a potom sa do tejto pôdy môže niečo zasadiť. Tiež ho môžeme zmiešať s kompostom, z ktorého vznikne už obohatená pôda,“ vysvetľuje ekofunebráčka. 

Aj keď je kompostovanie pomocou Bokashi kompostéra o niečo pracnejšie ako pri vermikompostovaní, Monika v tomto type kompostovania vidí viacero výhod. „Predkompost z Bokashi kompostéra urýchľuje kompost, do ktorého sa dostane. Nesmrdí. Zvyšky môžem do kompostéra pridávať kedykoľvek. Nemusím čakať, prispôsobovať sa živému organizmu a báť sa, že mu ublížim, alebo urobím niečo zlé,“ objasňuje. 

Kompostová komunita

Petra Slezáková zo Zero Waste Slovakia je súčasťou kompostovej komunity v Bratislave. Princíp komunitného kompostovania je viac-menej rovnaký ako pri záhradnom kompostovaní. Rozdielom sú veľkokapacitné tritisíc-litrové kompostéry. „Staráme sa o to spoločne. Keď treba kompost prekopať alebo preosiať, tak máme komunitnú brigádu,“ vysvetľuje Petra. Spoločne s ňou momentálne kompostuje štyridsaťpäť rodín a stále majú kapacitu pre ďalších záujemcov. Komunitné kompostovisko musí byť oficiálne schválené magistrátom mesta. Musí spĺňať viacero podmienok, napríklad musí sa kontrolovať jeho vlhkosť a teplota, musí byť uzamykateľné či chránené proti hlodavcom.

FOTO – Petra Slezáková
FOTO – Petra Slezáková

Staráme sa o to spoločne. Keď treba kompost prekopať alebo preosiať, tak máme komunitnú brigádu.
 
Výhody domáceho kompostovania

Takmer už každé slovenské mesto poskytuje svojim občanom hnedé kontajnery na bioodpad, no všetky tri hostky livestreamu vidia zmysel v domácom a komunálnom kompostovaní.  „Stále to má zmysel kompostovať na vlastnú päsť. Môžem si vyrobiť svoj vlastný kompost, ktorý môžem použiť vo svojej záhradke. Pre mňa je naplňujúce, že sa môžem postarať o svoj odpad, ktorý je mojou zodpovednosťou,“ hovorí Petra. „Myslím si, že je to super spôsob, ako sa o odpad postarať sám. Zber do hnedých nádob v meste, kde žijem ešte nefunguje. Nedá mi vyhodiť bioodpad do komunálu, keď to môže mať zmysluplnejšiu cestu,“ dopĺňa Monika.


Projekt #zachráňzvyšky financuje Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner