V komunitnej malotriednej škole, ktorú na zaježovských lazoch spravuje CEEV Živica učia Maťa a Soňa svojich žiakov veľa na čerstvom vzduchu. Dá sa vonku trénovať aj gramatika či počítanie zlomkov? V čom je prenesenie aktivít von prínosné pre deti a v čom pre učiteľky? Príprava na učenie vonku nie je náročnejšia, lebo pripravovať sa treba aj na aktivity v triede, zhodujú sa učiteľky v rozhovore.
Sériu Bez lavíc pripravujeme spolu s Hurá von.
MARTINA ŠTESKOVÁ sa učeniu venuje už peknú časť svojho života. Začiatky jej pedagogickej praxe siahajú do čias amatérskeho muzikálového divadla, kde popri hraní viedla aj deti v dramatickom súbore. Neskôr organizovala mnoho detských táborov, viedla mimoškolské krúžky. Učila na školách v Banskej Bystrici, kde úplne podľahla čaru zážitkového učenia.
Už 10 rokov sprevádza deti malotriednej Zaježovskej školy, kde sa snaží veľa učiť vonku, používa aktívne metódy vyučovania a do procesov zapája čo najviac samotné deti. Voľný čas veľmi nemá, vždy si vymyslí ďalšie zábavné a rozvojové aktivity, ktorým si ho vyplní. Či už ide o športovanie, záhradku, čítanie, keramiku alebo štúdium nových vecí. Jej život je pestrý a veľmi aktívny.
SOŇA CHLEBNIČANOVÁ vyštudovala environmentálnu výchovu na UMB v Banskej Bystrici a neskôr si doplnila pedagogické vzdelanie. Dlhé roky sa venuje vyučovaniu cudzích jazykov, environmentálnej výchove, 8 rokov pracovala ako dobrovoľníčka v programe Zelená škola, je spoluautorkou rôznych environmentálnych metodických príručiek a metodík o učení vonku. Momentálne pôsobí ako učiteľka v malotriednej škole uprostred stredoslovenských lazov v Zaježovej. Svoj voľný čas rada trávi so svojimi dvoma synmi, sebavzdelávaním, zveľaďovaním záhradky, cestovaním, čítaním a hraním spoločenských hier.
Ste obe učiteľkami v malotriednej komunitnej škole, do ktorej chodí aktuálne 17 detí od prvého do štvrtého ročníka. Ako často chodíte s deťmi počas vyučovania von a čo všetko si so sebou do terénu beriete?
MAŤA: Náš pobyt vonku nezáleží od nálady, počasia a množstva preberaného učiva. Von chodíme radi často a pravidelne. Niektoré rána začíname behom, inokedy cvičíme v záhrade na tráve, pozorujeme zmeny v našom jazierku, či kameňolome. Niektoré dni sme vonku takmer celý vyučovací čas a inokedy vybehneme len na pár minút. V každom prípade, okolie našej školy považujeme za podnetné a zaujímavé, preto ho radi pravidelne využívame. Podľa témy sa aj pripravujeme a berieme si so sebou aj rôzne pomôcky. Ja mám najradšej pobyt vonku bez pomôcok alebo len s minimom vecí, pretože tak dávame viac priestoru na skúmanie, pozorovanie a objavovanie.
SOŇA: To, čo si berieme so sebou von je rôznorodé a závisí od toho, čo sa chystáme s deťmi robiť. Ak vybehneme len do školskej záhrady alebo do blízkeho okolia školy, väčšinou si berieme iba pomôcky, ktoré potrebujeme priamo k naplánovanej aktivite alebo, ako spomenula Maťa, vôbec nič. Ak sa však chystáme na dlhšiu výpravu ďalej od školy, berieme si so sebou naše batôžky, ktoré majú spoločné deti v menších skupinkách. Máme 5 väčších a 5 menších batôžkov, deti teda rozdelíme do 5 skupín približne po 3-4. V batôžkoch si so sebou nesú, okrem pitia a jedla, podložky na sedenie, písanie, papiere, peračník s písacími potrebami a pastelkami, lano. To je taký základ. Ďalší obsah dopĺňame podľa potreby, napr. atlasy rastlín/živočíchov, určovacie kľúče, kartónové rámiky, lupy…
Máte špeciálne miesta v okolí školy, kam sa s deťmi chodíte učiť? Alebo si ich deti vyberajú samé?
SOŇA: Špeciálnych miest máme viacero. Väčšinou ich objavíme na výpravách spolu s deťmi a potom sa tam pravidelne vraciame. Niektoré sú blízko školy, iné máme trochu ďalej a chodievame sa na ne učiť aj na celý deň. Deti každému novoobjavenému miestu vymyslia vždy aj meno. Máme napríklad Lesovo, Lúkovo, Potokovo, Studničkovo, Vodopádovo, Pod Lipou, Nové Mesto nad Kríkom… Ale často využívame na výučbu von aj našu školskú záhradu alebo blízky kameňolom.
MAŤA: Mám rada, keď dávame deťom priestor a ony sa pustia do objavovania na vlastnú päsť. Často stačí minimálny priestor, ktorý však ponúka obrovské možnosti. Ku špeciálnym miestam by som priradila aj náš vyvýšený záhon, v ktorom si deti urobili mini model vlastného sveta, zvolili si vládu, predávajú pozemky, stavajú blatové domčeky a starajú sa o malé mestečko. Podľa mňa je zaujímavé miesto výhodou, nie podmienkou. Oveľa dôležitejšie je to, čo s deťmi vonku robíme.
Baví deti učenie vonku a získavajú pri ňom nejaké špeciálne zručnosti?
MAŤA: Baví nás to všetkých. Prvé dni vonku sme sa ani poriadne neučili. Deti si potrebovali na vonkajší priestor navyknúť. Na našej škole dávame veľký dôraz na rozvoj emocionálnej inteligencie, komunikácie, zodpovednosti, zvedavosti, snažíme sa posilniť tímového ducha, priateľstvo, spoluprácu… Toto všetko sa dá veľmi krásne rozvíjať vonku, v prostredí, ktoré je deťom blízke.
Spolu so Soničkou vytvárame priestor na rozvoj zručností, úlohy formulujeme tak, aby dávali deťom priestor na spoluprácu, rozvoj kritického myslenia, kreativitu. Našou snahou je, aby sa deti mali chuť učiť sa, aby boli zvedavé a spokojné. A keď sa nám podarí vymyslieť úlohy tak, aby sme všetci videli zmysel ich prepojenia s reálnym životom, tak sme úplne najspokojnejšie.
SOŇA: Myslíme si tiež, že rôzne zručnosti a schopnosti si rozvíjajú deti nielen pri učení vonku, ale už pri samotnom pobyte v prírode. Aj pri voľnej hre, samoriadenými činnosťami alebo len jednoduchým vnímaním svojho okolia sa deti častokrát naučia oveľa viac ako pri vyučovaní v škole.
Platí to predovšetkým pri rozvíjaní environmentálnej senzitivity, kedy je pobyt v prírode pre deti kľúčový. Z rôznych výskumov tiež vyplýva, že pobyt v prírode má veľký vplyv na ľudské zdravie a pohodu, prispieva k fyzickému a duševnému zdraviu, taktiež napríklad tlmí stres, zvyšuje pozornosť či zlepšuje učenie.
A baví či rozvíja takéto učenie mimo triedu aj vás ako učiteľky?
SOŇA: Jednoznačne áno. Najmä, keď vidíme, že deti to baví a majú z toho radosť. Aj pre nás je učenie vonku zaujímavejšie a zároveň si takto môžeme užiť viac čerstvého vzduchu a pohybu 🙂
MAŤA: Čo k tomu dodať? Sonička to vystihla. Myslím, že poviem za obidve – veľmi nás baví vymýšľanie úloh, keď vidíme, že deti sú nimi úplne nadšené, sú pohltené do procesu, zabúdajú na čas. Takéto učenie zaberie nejaký čas na prípravu, ale potom si o to viac vychutnávame pobyt vonku. A my tiež nemôžeme zaspať na vavrínoch, spolu s deťmi rastieme aj my.
Ktoré témy najčastejšie prenášate von a prečo?
SOŇA: Snažíme sa učiť vonku všetky témy a predmety, či už je to slovenčina, matematika, angličtina, prírodoveda, vlastiveda či výchovy. Ničomu sa nevyhýbame :). Myslím si, že nemáme nejaké špeciálne témy, ktoré by sme uprednostňovali. Učenie vonku nás baví a keď sa vyskytne téma, ktorá sa možno na prvý pohľad nehodí na výučbu vonku, snažíme sa to vziať ako výzvu a niečo pre deti vymyslieť.
Častokrát chodíme von aj preto, že jednoducho chceme tráviť čas v prírode a vnímať jej krásy všetkými našimi zmyslami. Deťom zvykneme tiež pripraviť rôzne pátračky alebo medzipredmetové úlohy, či aktivity a úlohy zamerané na rozvoj komunikácie, kooperácie, či iných sociálnych zručností.
MAŤA: Zatiaľ sme si nerobili štatistiku, skôr sa zamýšľam, či sme niečo vonku ešte neskúsili. Snáď len informatiku. Inak vieme von vyniesť všetky témy, len sa viac zamyslíme. Máme však také nepísané pravidlo – ak danú tému vieme rovnako učiť v triede, načo ju nesieme von?
Učenie vonku nie je o tom, že sedíme v altánku, pozeráme na tabuľu a píšeme. Ale takému spôsobu učenia sa vyhýbame aj v triede. Učenie vonku prináša možnosť nenásilne prepájať všetky zmysly, učiť sa v pohybe, ktorý je pre deti mimoriadne dôležitý, učiť sa v príjemnom prostredí.
Bežnou obavou učiteľov je, že deti budú počas učenia vonku nekoncentrované a rozbláznené a že s nimi nestihnú prebrať podstatu témy. Ako riešite takéto situácie vy?
SOŇA: Naše deti sú už navyknuté chodiť von a vedia, že sa vonku aj učíme, nielen hráme (aj keď sa hráme aj popri učení). No aj ony majú občas dni, keď potrebujú “vypustiť paru” a vyblázniť sa. Osvedčilo sa nám nechať im nejakých 10-15 minút na voľnú hru alebo skúmanie okolia a až potom začať s cielenými výučbovými aktivitami. Vtedy sú už decká vybehané a uvoľnené a lepšie a ochotnejšie sa sústredia na učenie.
MAŤA: Začiatky naozaj nemusia byť najľahšie. Ale počas svojej praxe sa bežne stretávam s tým, že deti sa ťažšie sústredia aj v triede. Stáva sa to vtedy, keď im učivo nedáva zmysel, keď je vytrhnuté z kontextu, keď je podávané nezáživným spôsobom učenia.
Myslím si, že oveľa ľahšie sa učí dieťa vtedy, keď vidí v tom, čo sa učí, zmysel. Keď má s učiteľkou alebo učiteľom dobrý vzťah. Keď vládne v triede dobrá atmosféra. Mám skúsenosti, že vtedy sa deti učia rýchlejšie, učio si ľahšie pamätajú. Tiež je dobré začať takým učivom, ktoré sa von viac hodí. Ktoré je aj nám učiteľom bližšie a vieme si jeho odučenie lepšie predstaviť vonku. Netreba von tlačiť nasilu niečo, čo sa dá učiť v triede lepšie.
Vnímate nejaký výrazný rozdiel v správaní sa detí a v ich napredovaní pri učení v triede a vonku?
MAŤA: Asi ani nie. Už som spomínala, že ide hlavne o to, akým spôsobom sa deti učia. Aké metódy na vyučovaní používame. Do akej miery pozývame deti, aby sa stali súčasťou plánovania vyučovania. Či učíme zaujímavo, zmysluplne… Voľba prostredia je pre mňa len ďalším skvelým bonusom.
SOŇA: Súhlasím s Maťou. Pri prenose výučby von ide skôr o to zaujímavé prostredie, čerstvý vzduch, viac miesta pre pohyb detí.
Deťom v akom veku vyhovuje učenie vonku najviac?
SOŇA: V každom 🙂 A nielen deťom, ale aj dospelým. Ako som už spomínala, pobyt v prírode a s ním spojené aktivity majú najmä pre deti neskutočný prínos nielen v oblasti fyzickej, ale aj mentálnej, kognitívnej a sociálnej. Rozvíjajú si nielen svoju fyzickú silu, ale aj hrubú a jemnú motoriku, rovnováhu, priestorové myslenie, schopnosť rozhodovať sa, riešiť problémy…
MAŤA: Pre deti na prvom stupni by malo byť vonkajšie prostredie oveľa prirodzenejšie. V posledných rokoch sa však stále častejšie stretávam s tým, že deti sú vonku stále menej a už ani len netušia, čo sa dá vonku robiť. Nie je to len digitálnou dobou, mnoho detí po vyučovaní pokračuje na mimoškolských krúžkoch, staršie deti brigádujú, idú si s kamarátmi niekam sadnúť. Podľa mňa je však dôležité byť vonku pravidelne a často. V každom veku.
V škole máte aj prvákov, ktorí sa učia písať či počítať. Je možné von preniesť aj tieto témy? Ako?
MAŤA: Už som vravela, že vonku sa dá učiť takmer všetko. Je však otázkou, či je nutné práve písanie učiť vonku. Podľa mňa nie. Na to je lepšie využiť triedu, lavicu.
SOŇA: Nielen pre našich prvákov, ale aj pre ich spolužiakov je však veľmi zaujímavé a zábavné, keď sa učíme aj predmety ako slovenčina a matematika vonku.
Naše deti napríklad milujú behací diktát, hľadanie a lúštenie šifier, hlásky v pohybe (hľadanie slov na určitú hlásku/ skupinu hlások), vajíčkovú hľadačku podľa rôznych zadaní, tvorenie slov a viet podľa určenej štruktúry, z matematiky, napríklad počítanie Hejného metódou s použitím rôznych prírodnín, meranie a odhadovanie dĺžky a vzdialeností priamo v teréne, meranie obvodu stromov bez použitia metra, znázorňovanie zlomkov pomocou prírodnín atď.
Čo by ste poradili kolegom učiteľom, ktorí učia deti podobného veku a chceli by s nimi chodiť viac von? Ako začať?
MAŤA: Učenia vonku sa netreba báť. Pokojne treba začať po malých krokoch, potom je to oveľa jednoduchšie.V prvom rade by som začala predmetom, ktorý má učiteľ rád. Nech si z neho vyberie tému, ktorá je mu blízka, ktorú si vie predstaviť učiť trochu inak ako doteraz. Potom si treba pripraviť mini aktivitu a ísť aspoň na chvíľu von. Vyučovanie vonku je dobré zaradiť do rozvrhu pravidelne. Deti si potom na takýto spôsob výučby zvyknú a budú sa vedieť viac sústrediť, už ich nebude toľko vecí vyrušovať.
SOŇA: Tak ako hovorí Maťa, pomaly ďalej zájdeš. Najskôr sa pri učení von musíme cítiť komfortne my, učitelia, a keď to baví nás a cítime sa pri tom príjemne a “vo svojej koži”, tak tú náladu určite prenesieme aj na deti a bude nám vonku spolu dobre.
Ako sa učenie vonku odráža na vašej príprave? Nie je to náročnejšie ako pri klasickom učení v triede? Respektíve sa potom karta obráti a vy počas samotnej hodiny už nemusíte toľko pracovať, lebo aktívne sú hlavne deti?
SOŇA: Nevnímame to ako náročnejšie oproti klasickej výučbe v triede. Aj pri učení vnútri je potrebné vopred si naplánovať, premyslieť a pripraviť aktivity. V tomto teda problém nevidím. Niekedy si síce prípravu robím aj pár hodín (pri zložitejších pátračkách), ale inokedy zase improvizujem a na mieste mi napadne aktivita, ktorá má niekedy väčší úspech ako dlho pripravovaná úloha. Záleží aj od nálady a energie nás aj detí.
Niekedy sa stane, že mám niečo naplánované, ale deti vonku zaujme niečo úplne iné. Vtedy sa snažím nasledovať záujem detí, “netlačiť na pílu” a naplánovanú aktivitu zrealizujem inokedy, keď na ňu príde čas a chuť. S Maťou nám je tiež sympatická filozofia “lenivého” učiteľa a snažíme sa čo najviac aktivity prenášať na deti a my sme popri nich iba ako sprievodkyne, akési pomocníčky v núdzi.
MAŤA: Napriek tomu, že učím už viac rokov, pripravujem sa na vyučovanie pravidelne, málokedy recyklujem staré prípravy, vždy sú totiž iné podmienky, iné zoskupenie detí… Je mi sympatický názor, že všetko, čo môžu urobiť deti, nech aj urobia. Pre mňa je však dôležité ponúknuť im aktívnou metódou osvojenie zmysluplného obsahu.
To je rovnaké aj pri učení vnútri aj vonku. Keď ideme von, je dôležitejšia príprava. V triede máme všetko po ruke, vonku nám zabudnuté pomôcky môžu chýbať. Častokrát stačí dať deťom iba priestor a materiál a o všetko dôležité sa postarajú samé. V takých chvíľach to môže naozaj vyzerať tak, že my oddychujeme. Naša úloha je vtedy iba pomáhať a nasmerovať, keď niekto nevie ako ďalej.
Učenie vonku v rámci Hurá von podporuje spoločnosť IKEA.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
