Už 25 rokov učím environmentálnu výchovu na univerzite. Od začiatku som hľadala cesty, ako byť prepojená s praxou. Nechuť byť „čítačkou odrážok a definícií“ a chuť vzdelávať sa, aby som učila študentov prínosne, ako aj zameranie môjho predmetu, ma viedli k rôznym kurzom a workshopom. Najviac mi sedeli kurzy mimovládnej organizácie Živica.
Zachytili ste pribúdajúce ponuky na kúpu rôznych „elektrohračiek“? Tancujúci kaktus, šálku, ktorá vám, po stlačení gombíka, sama zamieša kávu alebo iné detské hračky, ktoré niečo „robia samé“?
Vojnový zločinec Putin v rozpore s medzinárodným právom zaútočí na svojho suseda, unáša deti, bombarduje nemocnice a vyhráža sa jadrovými zbraňami. A prezident Zelenskyj bráni už tretí rok svoju krajinu pred týmto agresorom.
Keď koncom januára zverejnili hitparádu škôl, stál som pri chlapčekovi v roztrhanej bunde. Jeho rodičia si rebríček INEKO nikdy neotvoria. Riešia to, ako nakŕmiť svoje deti. Rodičov zaujímalo, či sú na škole domáce úlohy. Lebo doma nemajú elektrinu a dcérka by si ich v zime nemohla robiť, keďže sa skoro stmieva.
Predstavte si, že ako manažér dostanete na riadenie firmu. Celkom veľkú, so stovkami zamestnancov a množstvom pobočiek. Aj by sa patrilo obehnúť ju celú, aby ste sa zoznámili s tým, čo všetko kto robí, ale, no, nedá sa všetko. Tak pozriete len niečo. Keďže ani všetkému dokonale nerozumiete a nechcete byť za sprostáčika, pre istotu sa veľmi s ľuďmi nerozprávate a neriskujete, že by ste nerozumeli, čo vám hovoria.