Názorový portál Živice
Od výuky lyžovania v lyžiarskej škole, cez terénnu prácu s ľuďmi s postihnutím, cez výučbu fyziky a matematiky na gymnáziu a cez vedenie detí zo sociálne slabého prostredia, som sa stále plavil smerom k najkrajšej z pedagogík – učeniu ako spokojne žiť. O toto sa momentálne snažím v lesnom klube Tramtária a v resocializačnom zariadení pre závislých Manus.
Keď koncom januára zverejnili hitparádu škôl, stál som pri chlapčekovi v roztrhanej bunde. Jeho rodičia si rebríček INEKO nikdy neotvoria. Riešia to, ako nakŕmiť svoje deti. Rodičov zaujímalo, či sú na škole domáce úlohy. Lebo doma nemajú elektrinu a dcérka by si ich v zime nemohla robiť, keďže sa skoro stmieva.
Predstavte si, že ako manažér dostanete na riadenie firmu. Celkom veľkú, so stovkami zamestnancov a množstvom pobočiek. Aj by sa patrilo obehnúť ju celú, aby ste sa zoznámili s tým, čo všetko kto robí, ale, no, nedá sa všetko. Tak pozriete len niečo. Keďže ani všetkému dokonale nerozumiete a nechcete byť za sprostáčika, pre istotu sa veľmi s ľuďmi nerozprávate a neriskujete, že by ste nerozumeli, čo vám hovoria.
O hodnotách sa dnes rozpráva veľa. Ako sa v dnešnom svete vytrácajú, ako chýbajú hodnotovo pozitívne ukotvené vzory, či ako ľahko a často vieme skĺznuť k zjednodušovaniu a popieraniu hodnôt pre „vyššie ciele“.
Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.
Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.