K boju proti klimatickým zmenám inšpirovala štrnásť miliónov ľudí, prečo ju začali počúvať?

---

Ešte pred dovŕšením osemnástich rokov sa zúčastnila viacerých svetových klimatických konferencií, na ktorých sa prihovárala k najvyšším predstaviteľom štátov. Stretla sa s pápežom Františkom, s bývalým prezidentom Spojených štátov amerických Barackom H. Obamom či prírodovedcom Davidom Attenboroughom.

Greta Thunberg svojou činnosťou spustila takzvaný Greta efekt a inšpirovala už štrnásť miliónov ľudí z celého sveta. Vyjsť s transparentmi do ulíc podnietilo nielen tínedžerov, ale aj ľudí, ktorí sa doposiaľ o klimatické zmeny nezaujímali.

Bola vyhlásená za Osobnosť roka 2019 americkým týždenníkom TIME. Získala ocenenie medzinárodnej organizácie bojujúcej za obranu ľudských práv Amnesty International, takisto bola ocenená nadáciou Right Livelihood Awards a dvakrát nominovaná na Nobelovu cenu za mier. Pred rokom prijala rolu hosťujúcej šéfredaktorky švédskeho denníka Dagens Nyheter. V októbri mal premiéru dokumentárny film I am Greta. Ten zobrazoval jej kroky proti klimatickým zmenám.

Upútala masy ľudí

Klimatológovia a vedci hrozbu globálneho otepľovania predostrujú spoločnosti už desaťročia. No nepodarilo sa im túto alarmujúcu tému dostať k verejnosti v takom rozsahu, ako sa to podarilo Grete Thunberg.

Samotná aktivistka považuje práve svoje ochorenie Aspergerov syndróm za svoj dar, vďaka ktorému dokázala vzbudiť záujem verejnosti. „Pretože, ak by som bola ‚normálna‘ a spoločenská, tak by som sa pridala do nejakej organizácie, alebo nejakú sama založila. No keďže nie som dobrá v socializovaní, robím namiesto toho toto,“ píše na svojom Facebooku.

Greta Thunberg bola presvedčená, že forma tradičného štrajku nie je postačujúca. Naopak vedela, že je potrebné urobiť niečo, čo by bolo takmer nezákonne, vysvetľuje jej mama Malena Ernman vo svojej knihe Scény zo srdca. O aktivizme na hranici zákona hovorila Greta Thunberg aj počas deklarácie Rebélie proti vyhynutiu (XR) v Londýne v roku 2018. „Nastal čas na občiansku neposlušnosť, nastal čas vzbúriť sa,“ zdôraznila na konci svojho prejavu.

Mladí, zdá sa, neignorujú to, čo sa okolo nich deje a záleží im na ich budúcnosti. Práve rebélia a požadovanie zmien od predchádzajúcich generácii či schopnosť používať sociálne siete, s cieľom šíriť osvetu o meniacich sa klimatických podmienkach sú zásluhou vplyvu, ktorý nadobúdajú, vyzdvihuje novinárska Jana Shemes. „Vedia tiež využívať na šírenie svojho posolstva sociálne médiá a sú prirodzenejší, a teda aj úspešnejší pri komunikácii so svojimi rovesníkmi,“ píše vo svojom článku v Denníku N.

K jedným z popredných krokov, ako sa aktivistke podarilo ovplyvniť masy ľudí patrí to, že jej konanie bolo veľmi autentické, vysvetľuje sociologička Elena Gallová Kriglerová. „Začínala ako obyčajné dievča vo Švédsku, ktoré sedelo vo verejnom priestore s niekoľkými transparentmi a bolo vidno, že je naozaj rozhodnutá a hlboko presvedčená o ohrození planéty. Úlohu trošku zohralo, že Greta Thunberg apelovala na starších ľudí, ktorým vyčítala, že sa zahrávajú s budúcnosťou mladých. Práve toto ovplyvnilo obrovské množstvo mladých ľudí na svete, ktorí zrazu pocítili, že by mohli mať v spoločnosti hlas.“

Elena Gallová Kriglerová si nemyslí, že pôvod aktivistky je náhodný. V škandinávskych krajinách sa k mladým ľuďom, ktorí majú nejaké znevýhodnenie, správajú inak. „Oni sú už od malička vedení k tomu, že na ich názore záleží a mali by mať v spoločnosti hlas, ktorý má svoju hodnotu. Naopak na Slovensku akékoľvek znevýhodnenie ľudí vnímame, ako niečo čo treba vyriešiť, odstrániť a čoho sa treba zbaviť. Vďaka protestom Grety Thunberg sa podarilo do spoločnosti priniesť aj iný pohľad. Ten spočíva v tom, že je ide len odlišnosť, inakosť, ktorá paradoxne, môže prinášať niečo, čo ostatní priniesť nevedia. Podľa prieskumu pre Slovenský inštitút mládeže Iuventa si skoro 80 percent mládeže myslí, že je jedno, čo si myslia, dospelí si aj tak urobia svoje. Zároveň si myslia, že sú dostatočne zrelí na to, aby mali hlas v spoločnosti,“ dodáva riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry.

S narastajúcim vplyvom prostredníctvom sociálnych sietí verejne známych osobností súhlasia aj Jieun Jung, Dongyan Nan a Jang Hyun Kim z Katedry vedy o interakcii na Univerzite Sungkyunkwan v Soule v Južnej Kórei. Podľa nich známe osobnosti a ich dosah na sociálnych sieťach môžu byť jeden z hlavných aspektov, ktoré kreujú silnejúci mediálny obraz či obraz na sociálnych sieťach o aktivistke.

Britský prírodovedec, moderátor, scenárista a producent David Attenborough počas stretnutia s Gretou Thunberg poznamenal, že si je vedomý toho, čo zapríčinila v súvislosti s globálnym otepľovaním jeho generácia, pričom neurobila takmer nič, aby mu predišla. No podľa neho veľké zmeny nastali v momente, keď aktivistka prehovorila. „Hovoríš za generáciu, ktorá sa o to bude musieť postarať,“ poznamenal počas ich spoločného rozhovoru.

To, že sa aktivistke podarilo upútať a priviesť davy ľudí k aktívnemu boju proti klimatickým zmenám potvrdzujú aj jej sociálne siete. Na sociálnej sieti Facebook má viac ako tri milióny „lajkov“ a nasledujú ju viac ako tri milióny ľudí. Na sociálnej sieti Instagram má viac ako jedenásť miliónov nasledovateľov a na sociálnej sieti Twitter má takmer päť miliónov nasledovateľov.

Greta bábkou a líderkou sekty

Okrem obdivu a podpory sa kroky aktivistky stretávajú aj s nepochopením, vlnou kritiky či spochybňovaním. Práve alternatívne médiá sú najčastejšie šíriteľmi hoaxov, dezinformácií a konšpiračných teórií. Cieľom nepravdivých správ je aktivistku často najmä zdiskreditovať. K tým najfrekventovanejším nepravdám patrí opisovanie aktivistky, ako riadenej bábky, spochybňovanie jej mentálneho stavu, prepájanie s antifašizmom či finančníkom Georgom Sorosom. Slovenské alternatívne médiá nie sú výnimkou. Tie popri spomínaných spochybnení často zobrazujú aktivistku, ako psychicky chorú, líderku sekty alebo ako „svätú“.

Greta Thunberg svoj obraz v médiách vníma a opisuje ako: „Naštvané naivné dieťa, ktoré sedí vo Valnom zhromaždení OSN a kričí na svetových lídrov.“ Tento stereotypný obraz aktivistky vzniká hlavne prostredníctvom médií. Niektoré mediálne výstupy sa zaoberajú najmä jej pozadím a tým, ako sa mohla z obyčajnej strednej školy dostať až na medzinárodné konferencie.

Iné zas zdôrazňujú jej národnosť a namiesto klimatickej aktivistky píšu o švédskej aktivistke. Vnímajú ju ako „výrobok Švédska“, pretože práve to jej poskytlo demokratické právo vyjadrovať svoj názor a právo zhromažďovať sa.

V ďalších novinárskych prejavoch sa môžeme stretnúť so zvýraznením jej veku či pohlavia. Tu dochádza k podobnému problému, keď sa namiesto ekologickej aktivistky stretávame s mladou aktivistkou alebo dievčinou, dieťaťom, tínedžerkou a inými neadekvátnymi prívlastkami. V neposlednom rade k stereotypnej predstave o aktivistke patrí aj jej zobrazovanie ako o „dcére známych rodičov“, pričom samotná Greta, ale aj jej rodičia viackrát zdôraznili, že klimatickému štrajku svojej dcéry najskôr neboli naklonení, a vopred ju upozornili, že na neho bude úplne sama a oni jej nebudú pomáhať.

Klimatická kríza je alarmujúci a zložitý problém. Médiá majú jednu z hlavných pák, ako jej dopady zmierniť, preto by sa mali zamerať namiesto veku, pohlavia, národnosti či pôvodu na to, za čo Greta Thunberg bojuje a čo svojím protestom zastáva. Okrem toho mladí ľudia dokážu ovplyvniť a inšpirovať nielen svojich rovesníkov, ale aj predošlé generácie. Príkladom nie je len Greta Thunberg, ale aj iní aktivisti a aktivistky, ktorých neodrádza mladý vek na to, aby bojovali za lepšiu budúcnosť.