Obsah žltých kontajnerov sa pred recykláciou musí prečistiť a roztriediť na mnohé kategórie podľa materiálového zloženia či farby. Ako celý proces prebieha? Boli sme sa pozrieť na dotrieďovacej linke spoločnosti Fecupral, ktorá sa stará o triedený zber obcí z okolia Prešova.
Oproti industriálnej budove niekdajšieho Solivaru na okraji Prešova sídli už od roku 1997 spoločnosť Fecupral. Jej areál sa rovnako ako jej činnosti skladá z dotrieďovacej linky na plasty a papier, zber kovov a elektroodpadu elektroodpadu, ale aj pec na spracovanie nebezpečných odpadov.
Firmu založil Štefan Hanigovský starší po tom, ako ho Vladimír Mečiar prepustil z pozície prednostu oddelenia životného prostredia. Ako baník sa začal venovať šrotu, neskôr prišli aj iné druhy odpadu. Dnes je dvor z veľkej časti zaplnený balíkmi z triedeného zberu smetí z domácností a plastov z priemyselných fabrík.
Čo zrecyklujete, je vaše plus
Kamión s nápisom Keep Calm and Recycle with Us na dvore hovorí, že sme na správnej adrese. Smetiarske autá vchádzajúce do areálu sa musia odvážiť a zaregistrovať. Potom prídu k nízkej budove, odkiaľ počuť hukot linky a obsah svojho nákladného priestoru vysypú na kopu vedľa jej vchodu.
Vidíme tam to, čo všade inde. Obaly od nápojov, keksíkov, syrov, vreckoviek, šampónov, tašky, plechovky, kelímky. Obce z Prešovského a Košického kraja vozia do Fecupralu svoj odpad na dotriedenie a spracovanie, ktoré nedokážu spraviť vo vlastnej réžii. “Oplatí sa im to ku nám doviezť, lebo máme vyššiu mieru recyklácie a teoreticky nižšie náklady, len mestu Prešov sa to zjavne neoplatí,” hovorí s iróniou v hlase riaditeľ spoločnosti Štefan Hanigovský mladší o tom, že paradoxne pre mesto, v ktorom pôsobia, odpad nespracúvajú.
Dotrieďovanie a spracovanie odpadu pre obce a zberové spoločnosti robí Fecupral za poplatok, v ktorom má zohľadnené náklady. Čím viac použiteľného odpadu sa mu podarí z dovezeného materiálu vybrať a predať, tým vyššie sú jeho zisky. “Je to jednoduchá matematika. Čo zrecyklujete a speňažíte, je vaše plus. Čo musíte zlikvidovať, je vaše mínus,” vysvetľuje Hanigovský.
Tvrdé plasty ako zdroj
Z odpadu sa im tak darí na recykláciu poslať v priemere 50 % plastov, čo je na slovenské pomery nadpriemer. “Maximum, čo sme schopní dosiahnuť, je 60 percent. Priemer je 50 percent, ale závisí to od materiálu. Raz príde lepšie auto, raz horšie,” popisuje riaditeľ.
Dosiahnuť takéto čísla sa im podľa Hanigovského podarilo aj vďaka tomu, že mali ako prví na Slovensku optickú linku na dotrieďovanie materiálu. Tá každý kúsok odpadu presvieti svetelnými lúčmi s rôznou vlnovou dĺžkou a podľa toho, ako ním prechádzajú, vie určiť, o aký materiál ide. Je presnejšia ako ľudské oko a tiež rýchlejšia.
“Materiál sa vykladá, prečisťuje, dotrieďuje, ukladá.” Je to také kolečko. Najprv sa z kopy ručne vytiahnu veľké kusy, ktoré by sa nezmestili do linky alebo by ju mohli poškodiť. To sú často práve rôzne kvetináče, vaničky či vedrá, ale aj rôzne nečistoty a veci, ktoré plastom nie sú ani zďaleka.
Práve výrobky z tvrdých plastov ešte donedávna nikto na Slovensku nerecykloval. Vo Fecuprale premýšľali, ako by tento materiál bolo možné využiť. “Pri analýzach sme zistili, že tam je tých tvrdých plastov relatívne dosť. Nemali však žiadnu koncovku,” popisuje konateľ. Vyrobili z nich preto akýsi koncentrát, ktorý začali ponúkať recyklátorom až sa jeden chytil a dnes tvrdé plasty vytrieďujú aj v mnohých iných mestách Slovenska. “My sme ich to naučili,” usmieva sa Hanigovský.
Nepoužiteľné kompozity
Z kopy pred budovou sa postupne naberá materiál na linku. Tá stojí akoby na pódiu a jednotlivé materiály z nej padajú do drôtených košov dole. “Z plastov triedime PET fľaše, polypropylén, polyetylén, PVC, HDPE. To potom ešte rozdeľujeme na rôzne farby a podľa kvality – či je to tenkostenný alebo hrubostenný materiál,” hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Štefan Štefaňák.
Ten pre vytriedené druhy odpadu následne hľadá odberateľov, ktorí z nich vyrobia nový materiál. V košoch pod linkou tak vidíme obaly od drogérie, rôzne farby PET fliaš, kelímky od jogurtov, fólie, ale aj hliníkové plechovky, železné konzervy, sklo, či veľké kusy plastov ako prepravky alebo hračky.
Nevyužiteľný zvyšok sa stretáva v spoločnom koši, odkiaľ putuje na energetické zhodnotenie. To znamená, že si ho odkúpi cementáreň, ktorá ho spáli namiesto uhlia. Pýtame sa, či to pre firmu nie je drahšie ako skládkovanie, ktoré je na Slovensku stále veľmi lacné. “Je lepšie, že to nie je na skládke. Určite by boli lacnejšie skládky, ale takto to máme zarátané v cenovej kalkulácii,” vysvetľuje Hanigovský.
Čo tvorí obsah koša s nepoužiteľným plastom? Vidíme rôzne neidentifikovateľné kúsky zničené silným znečistením. “Keď tam je kelímok zo zjedeného jogurtu, ktorý je neumytý, ale zjedený, to nie je problém. Ak však máte napríklad polypropylénové vedro a v ňom zaschnuté lepidlo, ktoré bolo rozrobené na stavbe, to je už percentuálne znečistenie – aj váhovo, lebo samotný polypropylén je ľahučký. Zaschnuté lepidlo prevyšuje váhu materiálu, ktorý sa dá použiť,” vysvetľuje Štefaňák.
V koši s vyradeným materiálom vidno aj nápojové kartóny, ktoré z prešovskom závode nevyberajú. “Netvoria ani jedno percento objemu,” tvrdia. Z veľkej časti však tvoria obsah vyradených plastov kompozity, teda plastové obaly zložené z viacerých neoddeliteľných druhov materiálu. Tých môže byť podľa zástupcov Fecupralu v žltom kontajneri pokojne aj 40 %. “A každý rok ich pribúda,” hovorí Štefaňák.
Kocky cestujúce po svete
Dotriedený materiál z jednotlivých košov spod linky presunú do lisu, ktorý z neho vyrobí kompaktné kocky. Keď sa ich nazbiera dostatok, naložia sa do kamiónu a odvezú ku recyklátorovi na ďalšie spracovanie. Niekedy takto cestujú v rámci Slovenska – to sa týka predovšetkým PET fliaš, Rakúska, Poľska či Česka, ale niektoré druhy sa presúvajú aj do Holandska, Rumunska alebo Nemecka.
Nie tak dávno sa naše plasty vozili aj na druhý koniec sveta – do Číny, ktorá mala ako veľkovýrobca veľký hlad po materiáli. Časom si však uvedomila, že veľká časť plastov, ktoré ku nej vozili z Európy, bola nekvalitná a ťažko spracovateľná na kvalitné nové výrobky. Preto dovoz plastov pred tromi rokmi zakázala a kapacity sa museli začať hľadať v bližšom okolí.
“Keď je dopyt, ozývajú sa aj sami. Keď nie je dopyt, musíme to hľadať my,” popisuje hľadanie nových odberateľov obchodník Štefaňák. “Za tie roky už máme nejaké stabilné koncovky, s ktorými dlhodobo spolupracujeme a na tom staviame. Na vzťahoch a na kvalite. Potom sa samozrejme robia výstavy a európske stretnutia, kde cestujeme s konateľom a tam sa tiež dá nájsť niečo nové zaujímavé. Technológia alebo koncovka.”
Množstvá rastú
Odpadov tvoríme z roka na rok viac. Na Slovensku ich na jedného obyvateľa za rok vznikne okolo 450 kíl. Spolu s množstvom rastie aj miera triedenia, aj keď len pomaly. Problémom však je, že rastie aj množstvo druhov materiálov. “Vyvinulo sa obrovské množstvo aditív a funkčných látok, ktoré sa dávajú do plastov. Práve kvôli tomu, aby tie materiály spĺňali funkčnosť. Funkčnosť je to, čo ženie výrobcov k tomu, aby dodali krajší, bezpečnejší, stabilnejší materiál na trh,” vysvetľuje Hanigovský.
Na každý nový druh materiálu sa však musí nájsť technológia a spracovatelia, ktorí ho vedia použiť tak, aby im neznehodnotil iný materiál. Kým kedysi sa na obaly používal papier, sklo či základné druhy plastov, dnes už aj tie najbežnejšie potraviny kúpite v obale z troch či štyroch rôznych druhov materiálu. “Bolo by jednoduché, keby sme mali v odpade päť druhov plastov, ale to sa nikdy nestane,” myslí si Hanigovský.
Čo teda dokáže recyklácii pomôcť? Predovšetkým poctivé triedenie, teda to, že do nádob na zmesový odpad dáme len to, čo sa už nikde inde dať nesmie. Tým pomôžeme vytvoriť tlak na zberové spoločnosti, aby hľadali odberateľov aj pre materiál, ktorý je možno nový alebo s ním zatiaľ nikto nepracuje. “Keď máme nejakého materiálu dostatočné objemy, viac ľudí rozmýšľa, čo s tým,” uzatvára konateľ.
Projekt je financovaný z Fondu investigatívnej žurnalistiky.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
