Ako med z bratislavskej strechy bojuje proti baktériám?

Med je pre väčšinu z nás tradičnou pochutinou na vianočnom stole – na oblátkach, v medovníkoch alebo len tak do čaju. Dnes je doplnkovým sladidlom, ale pred objavením rafinovaného cukru bol jediným, čím si naši predkovia sladili svoje jedlá.

Slovensko má v produkcii medu veľkú tradíciu. Už historik Herodotes, známy ako otec histórie, ktorý žil v 5. storočí pred Kristom, opisuje naše územie ako „krajinu lesov a divých včiel“.

Pôvodní včelári – brtníci svoje umenie rozvíjali a včelárstvo bolo podporované aj panovníkmi. Napríklad Mária Terézia vydala na jeho podporu včelárske patenty a medom a voskom sa platili dane. Za socializmu produkovalo Slovensko 140 % vlastnej spotreby medu a med sme vyvážali do zahraničia.

Po Nežnej revolúcii začalo postupne včelárov ubúdať a z pôvodne registrovaných 50 000 včelárov nemáme dnes na Slovensku ani polovicu, pričom ich priemerný vek je 60 rokov. Stav včelstiev klesol z pol milióna na zhruba dvestotisíc.

Chemizácia a neudržateľné poľnohospodárske praktiky tiež prispievajú k úbytku včiel a ostatných opeľovačov – sadenie obrovských plôch monokultúr, ktoré po odkvitnutí nie sú nahradené kvitnúcimi rastlinami, používanie škodlivých pesticídov na báze neonikotinoidov, ktoré sú podozrivé so zabíjania včiel, kosenie lúk skôr, ako stihnú zakvitnúť a podobne.

Rozmanitosť prinášajú mestá

Mestá, v ktorých postupne ubúda zeleň a pribúdajú betónové plochy, priniesli v tejto oblasti v posledných rokoch zmenu. V celej Európe vznikajú na zadných dvoroch či opustených plochách miest komunitné záhrady, teda miesta, kde si ľudia, celé dni pracujúci za počítačmi a pod umelým svetlom, pestujú vlastnú zeleninu a bylinky (pozrite si o nich viac v dokumente).

V mnohých z nich nájdeme aj úle so včelami a „zavčelili“ sa aj niektoré prázdne strechy obytných domov, ale aj divadiel, hotelov a radníc. Mestské úle tak nájdete napríklad na streche viedenskej opery či bratislavskej Starej tržnice. Záhradkárčenie sa spolu s mestským včelárením stali populárnym spôsobom trávenia voľného času a ich fanúšikov stále pribúda. Tento trend prenikol aj k nám a mimovládne organizácie Živica a Greenpeace priniesli mestské úle okrem Bratislavy aj do Žiliny, Považskej Bystrice, Lučenca, Zvolena a Kežmarku.

Pozrite si krátky dokument o mestských včelách na Slovensku.

Spolu s prvými úľmi na strechách mestských budov sa objavili aj otázky o kvalite medu, ktorý včely v meste vyprodukujú. Ľudia sa zaujímajú, či je takýto med zdravý a či neobsahuje smog, prach alebo ťažké kovy. Či je – jednoducho povedané – mestský med „zdravý“.

Guru mestského včelárenia Brian Hamlin, ktorý svoje včelstvá chová v kanadskom Toronte, na podobné otázky a obavy odpovedá často. Tvrdí, že hlavným rozdielom medzi mestským a vidieckym medom je to, že včely vo vidieckom prostredí obyčajne opeľujú predovšetkým obrovské monokultúry. Mestské včely naproti tomu vyhľadávajú jednotlivé kvety a druhová bohatosť v ich prostredí je oveľa vyššia. To dáva mestskému medu špecifické chute podľa časti mesta, v ktorej vznikol.

Okrem toho sa na obhospodarovanie monokultúr často používajú chemické postreky a pesticídy, ktoré sa dostávajú do medu a včely ich nevedia odstrániť. „Je to veľmi zvláštny úkaz, že mestské včely vlastne produkujú jeden z najčistejších medov, ktorý vieme získať. A je to preto, že sú vyvinuté tak, aby škodliviny odfiltrovali preč. Jedinou vecou, ktorú odstrániť nedokážu, sú pesticídy, ale ťažké kovy a veci, ktoré nájdeme v mestskom prostredí, odfiltrovať zvládnu,“ tvrdí Jacqueline McGlade, výkonná riaditeľka Európskej environmentálnej agentúry (EEA).

Nadpriemerný mestský med

Liečivé účinky medu sú známe už tisícročia – med má antibakteriálne a antimikrobiálne účinky, ktoré sa však pri priemyselnom spracovaní často strácajú. Napríklad pri zahrievaní skryštalizovaného medu nad 40°C sa tieto látky a enzýmy ničia.

Konzumácia lokálneho medu môže pomôcť aj alergikom – sú v ňom totiž aj zvyšky peľu a propolisu, ktorý včely prinášajú z lokálnych rastlín – a malé dávky týchto peľov môžu alergikom pomôcť vybudovať si voči nim odolnosť.

Med zo svojich dvoch úľov na streche Starej tržnice v Bratislave zapojila Živica do výskumu RNDr. Ivany Valachovej, PhD. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave – „Antibakteriálne látky v mede a ich význam pri ochrane zdravia včiel“. Chceli zistiť, aké účinky bude mať med z centra mesta na zdravie – bude v ňom dostatok antibakteriálne aktívnych látok alebo bude tento med naopak „prázdny“?

V roku 2015 prebiehal výskum na štrnástich včelniciach a spolu bolo sledovaných 39 včelstiev. Počas sezóny boli z každého sledovaného úľa odobrané a analyzované 4 vzorky.  V nich sa následne skúmalo množstvo defenzínu-1 – hlavného antibakteriálneho faktora, ktorý je prítomný v každom pravom včeľom mede a je produktom samotných včiel.

Priemerná produkcia defenzínu-1 v sledovaných mestských včelstvách bola počas tohtoročnej sezóny v porovnaní so všetkými ostatnými sledovanými včelstvami nadpriemerná.

Najvyššiu produkciu antibakteriálnej bielkoviny včely dosiahli v máji, pričom vtedy produkovali prevažne jarný med z ovocných stromov. Potom produkcia defenzínu-1 klesala, no v porovnaní s ostatnými sledovanými včelstvami sa udržiavala takmer stále vo vysoko nadpriemerných hodnotách.

Za zvýšeným defenzínom môžu byť podľa výskumníčky Valachovej zjednodušene povedané dva faktory: buď sa včely majú na tej streche tak dobre alebo tak zle, že obranných látok toľko produkujú.

S najväčšou pravdepodobnosťou však ide o kombináciu vplyvu genetiky – včely mali kvalitné matky – a potravy. Včely z mestských úľov zbierali peľ z druhovo rôznorodých rastlín, pričom je všeobecne známe, že pestrá strava u včiel, veľmi podobne ako u ľudí, pozitívne stimuluje ich imunitu.

Výsledky sú ale zatiaľ len predbežné, nakoľko sú mestské včely vo výskume zapojené prvý rok s dvoma úľmi. V tejto sezóne preto budú skúmať med aj od ďalších včelstiev z iných miest.

V chuti vyhráva zmes z mesta

Mestské medy sú vďaka rozmanitosti rastlín, na ktoré včely lietajú, chuťovo bohaté a niekedy až raritné. Mnohé preto vyhrávajú ceny na medárskych súťažiach a sú aj konzumentmi vyhodnocované ako veľmi chutné. Napríklad londýnsky mestský med od producentov „Barnes and Webb“ vyhral v roku 2015 cenu Urban Food Award za najobľúbenejší londýnsky med.

Pri slepej ochutnávke v Žiline bol v lete mestský med medzi medmi z vidieka verejnosťou vyhodnotený ako najchutnejší. Je teda paradoxné, že ľudia síce najčastejšie kupujú čisté jednodruhové medy (agát, lipa, slnečnica), pričom chuťovo im najviac vyhovujú medy zmiešané.

Mestské prostredie prináša včelám inú kvalitu ako vidiek. Včelári preto dúfajú, že v priemyselnom poľnohospodárstve nastane zmena smerom od rozsiahlych monokultúr k zmiešaným kultúram, od častého kosenia lúk k lúkam kvitnúcim a druhovo bohatým, od postrekovania pesticídmi k menej agresívnym ochranným prostriedkom a postupom.

Lebo mestá opeľovače nezachránia. Môžu im poskytnú útočisko, ale zdravá vidiecka krajina je pre ne určite nenahraditeľná. Opýtajte sa svojho včelára, kam lietajú jeho včely.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

 

Projekt mestských včiel je finančne podporený spoločnosťou dm drogerie markt s.r.o. cez grant Nadácie Pontis.