Lokálni predajcovia sú kľúčom k trvalej udržateľnosti, koronakríza mnohých takmer položila

Dobrý trh, podujatie konajúce sa trikrát do roka v bratislavských uliciach, je spojením susedstiev, verejného priestoru, ekológie a trhového predaja s kultúrnym programom. Výsledkom je priateľská atmosféra a účasť verejnosti v počte až 15 000 – 20 000 návštevníkov za deň. Okrem oživovania susedstiev je jeho hlavným cieľom aj podpora lokálnej ekonomiky, miestnych producentov, lokálnych značiek a malých predajcov zvyknutých na živý kontakt s návštevníkmi.

Prvý Dobrý trh v roku 2020 sa mal konať v apríli, no pre zákaz verejných podujatí kvôli korona epidémii to nebolo možné. Organizátori podujatia zo združenia PUNKT preto medzi predajcami spravili prieskum o tom, ako koronakrízu zvládajú a hľadali spôsob, ktorý by maloobchodníkom pomohol náročné obdobie ustáť.

Keď zlyháva štát

Predaj na trhoch, jarmokoch a iných podujatiach predstavuje pre viacerých predajcov až polovicu ročných tržieb. Mnohí z nich predávajú len týmto spôsobom. Prieskumu sa zúčastnilo až 140 predajcov a väčšina z nich eviduje pokles tržieb.

Oslabení sú najmä tí, ktorí nevyužívali e-shopy a ich predaj bol závislý od osobného stretnutia. Nie všetci predajcovia sú obratní online, nemajú dostatok finančných prostriedkov na reklamu či budovanie identity značiek, kam spadá komunikačná zručnosť, grafický dizajn a fotografie. “Veľmi citlivo vnímame situáciu našich predajcov. Pre veľa z nich je Dobrý trh jedným z významných zdrojov príjmu,“ hovorí Illah van Oijen, spoluzakladateľka podujatia Dobrý trh.

Viac ako 40-percent predajcov nie je spokojných s pomocou štátu. Tá je nasmerovaná skôr na veľké firmy, nie na malé rodinné podniky, živnostníkov bez zamestnancov alebo na slobodných umelcov. “Som mama troch detí, ktoré živím sama. Fungujem ako slobodný umelec, som závislá na predaji vlastnoručne vyrobených výrobkov z vlny a kurzov. Žiadne z ekonomických opatrení sa na mňa zatiaľ nevzťahuje a každá zrušená predajná akcia mi znemožňuje aj ten malý príjem, ktorý dokážem generovať. Zatiaľ ma zachraňujú objednávky od klientov, aby sme mali čo jesť. Čo bude, ak nebudú ani trhy, ani kurzy a nepríde dostatok objednávok, neviem,” hovorí jedna z predajkýň.

Lokálna ekonomika ako liek na krízu

Práve pre budovanie stability a udržateľnosti, ktorá pomáha prekonať aj také krízy, akými sú pandémie, je však podpora aktivít neziskového sektora a lokálneho predaja kľúčová. „Vieme, že udržateľnosť je možná v tom prípade, ak budeme podporovať lokálnych producentov. Nakupovanie priamo od výrobcu je spôsob, akým si zákazník znižuje svoju uhlíkovú stopu, dokáže priamo komunikovať s výrobcom, pýtať sa ho na jeho dodávateľský reťazec. Podporujeme zamestnanosť v našom regióne, dávame možnosť rozvíjať sa malým prevádzkam, ktoré sú viazané na lokálne podmienky,“ hovorí Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Lokálna ekonomika tak môže znamenať istotu v zamestnanosti aj v tom, že dane a odvody ostávajú na Slovensku. „Má to teda pozitívny spoločenský a environmentálny dopad. V mnohých prípadoch môžu vznikať aj formy zdieľanej ekonomiky, ktoré toto celé budú podporovať, ako napríklad využívanie spoločných služieb zo strany týchto prevádzok – preprava, údržba, veci, opakovane použiteľné obaly,” dodáva Maleš.

Organizátorky Dobrého trhu by preto ocenili väčšiu pozornosť štátu: ,,Pomoc potrebujeme všetci – niekto zvláda situáciu lepšie, niekto padol na samé dno.“

,,Je dokázané, že v krízach si naozaj vieme pomôcť hlavne lokálnymi iniciatívami a priamou pomocou, ktorá je aj logisticky vždy jednoduchšie realizovateľná. Dobrý trh sa rozrástol a po celom Slovensku vznikajú veľmi podobné podujatia. Ale potrebujeme na to aj systémovú zmenu, nemôžeme čakať, že to zvládnu sami. Potrebujeme podporu štátu, ktorý bude pomáhať rozvíjať nielen trh, ale najmä pomáhať malým lokálnym podnikateľom pri rozbehu a rozvoji. Veľké korporácie majú pomoc vo forme rôznych úľav na daniach, stimulov, čo stavia malé prevádzky do ťažkej situácie, kedy nie sú konkurencieschopné,” reaguje Ivana Maleš.

Online vs. offline

Kým štát rozdáva pomoc malým predajcom len veľmi pomaly, prípadne vôbec, rozhodol sa Dobrý trh vytvoriť aspoň čiastočnú náhradu za výpadok spôsobený zrušením podujatia a preniesol sa do online priestoru. Prihláseným trhovníkom poskytol mediálny priestor, ktorým sa snažil o ich popularizáciu.

Obľúbené Mačky vo vreci si fanúšikovia Dobrého trhu mohli kúpiť online a podporiť tak lokálnych predajcov. Zákazník si kúpil tašku plnú tematických produktov od lokálnych predajcov, napr. Mačku pre deti, Mačku zameranú na krásu či jedlo. Konkrétny obsah však nepoznal. Mačky boli formou propagácie, ktorou sa organizátori snažili vykompenzovať straty trhovníkov a preniesť osobný kontakt s kupujúcimi do zážitku a hravej aktivity. Priniesť tak aspoň čiastočne atmosféru obľúbeného podujatia.

Za dva týždne od spustenia navštívilo web 20 000 ľudí, čo je približne rovnaký počet ako na podujatí vo verejnom priestore. Návštevníci si zakúpili celkovo 400 Mačiek. „Niektorí z trhovníkov nám hlásili výpredaj svojich zásob,“ hovoria organizátorky.

Ďalším dôležitým, “offline” výstupom projektu bolo komorné podujatie “Dobrý deň na Jakubáku”. Priaznivci Dobrého trhu, ktorí si zakúpili v e-shope balíčky Mačka vo vreci, si ich v tento júnový deň mohli vyzdvihnúť práve v miestnych prevádzkach v susedstve okolo Jakubáku, kde sa mal pôvodne konať jarný Dobrý trh.

„Výsledok nás ako organizátorov veľmi príjemne prekvapil. Mnoho ľudí strávilo v susedstve veľkú časť dňa a okrem vyzdvihnutia svojich balíčkov z prevádzok ich svojou návštevou aj podporili – dali si kávu, obed, alebo nakúpili produkty. Naše rozhodnutie zapojiť malých podnikateľov zo štvrte Dobrého trhu do projektu bolo presne zacielené – chceli sme, aby aj oni mali osoh z toho, že štvrť počas tejto soboty ožila. Pokračovali sme tak v realizácii našej dlhoročnej vízie, ktorou je inkluzívny prístup a podpora celého susedstva prostredníctvom našich aktivít. Práve tento presah z online sveta do mestského priestoru a komunity považujeme za veľmi dôležitý,“ hovorí spoluorganizátorka Dobrého trhu, Barbara Zavarská.

Bez trhov je to ťažké

Trhy sú pre malých lokálnych predajcov dôležitým miestom na kontakt so zákazníkmi. “Neúčasť na Dobrom trhu nie je len stratou financií, ale aj budovania si dobrého vzťahu so zákazníkmi,” hovoria predajcovia v prieskume. Ďalšími prínosmi sú nové kontakty, následné objednávky a spolupráce či spätná väzba od zákazníkov. “Prídeme o príležitosť predstaviť sa desiatkam až stovkám ľudí, ktorých dizajnová tvorba zaujíma a oceňujú ju. Strata je predovšetkým aj v nových potenciálnych zákazníkoch a v priamej propagácii značky.”

Z trhov pochádzajú aj stáli zákazníci, ktorí sa vracajú. Vyše 60 percent predajcov hovorí, že zaznamenalo zvýšený záujem o ich produkty po každom Dobrom trhu. Skoro 70 percent predajcov z Dobrého trhu nemá kamennú predajňu. Takmer tri štvrtiny predajcov má fungujúci eshop, sedem percent ho spustilo po vypuknutí pandémie. “Len sme začali, normálny predaj to nepokrýva,” hovoria. Aj zabehnutý online predaj ide horšie, nižšie tržby zaznamenala tretina predajcov. “Myslím, že všetci predajcovia sú smutní. Atmosféru Dobrého trhu nie je možné nahradiť žiadnym internetom. Systém prídem, oňuchám, ohmatám, kúpim, je nenahraditeľný.”

„Dobrý trh je zameraný práve na to, čo považujeme za offline,” hovoria organizátorky. Stretávanie sa, komunikácia tvárou v tvár či spontánne situácie. „S online podobou Dobrého trhu sme chvíľu bojovali, pretože nám chýbal práve ten osobný kontakt. Keď bude možné znovu sprístupniť podujatia veľkému počtu návštevníkov, určite sa vrátime do ulíc.“

Aj samotný Punkt ako organizátor Dobrého trhu je občianskym združením, ktorého príjem pozostáva z rôznych partnerstiev a grantov. „Ak sa projekt zruší, partnerstvo môže byť rozviazané,” hovoria. To by znamenalo koniec pre celý tím, ktorý pod o.z. Punkt pracuje na projektoch týkajúcich sa rozvoja mesta a jeho komunít, verejného priestoru a životného prostredia.

Čo radia organizátori Dobrého trhu pre tých, ktorí chcú pomôcť lokálnym predajcom prežiť krízu? „Sme pánmi svojich peňaženiek, to platí aj v tejto dobe. Niekedy je lepšie si počkať a kúpiť párkrát do roka drahšiu vec alebo službu, ktorú si budem o to viac ceniť, ako kupovať nekvalitné veci. Hoci sú kvalitné lokálne produkty zväčša drahšie ako tie importované, často je výhodnejšie sa pre ne rozhodnúť. Príslovie “nie som taký bohatý, aby som si kupoval lacné veci” tu platí dvojnásobne, pretože kúpou lokálneho produktu podporíme aj domácu ekonomiku a skôr či neskôr sa nám investované peniaze vrátia.”

---

Tento text sme vám priniesli v rámci spolupráce s organizátormi Dobrého trhu z OZ PUNKT.