Slovensko nemôžu viesť ľudia, ktorí majú prepojenie s organizovaným zločinom, hovorí naša kolegyňa zo Živice, KATKA NAGY PÁZMÁNY, ktorá spolu s manželom Petrom odštartovala organizáciu piatkového smútočného pochodu na spomienku zavraždeného Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nemyslím si, že mladý zamilovaný pár s bišónikom by tu teraz predstavoval nejakú reálnu hrozbu, hovorí. Ako sa organizuje najväčší pochod od Nežnej revolúcie a prečo sa vyhýbajú spojeniu s politikmi? Prečítajte si v rozhovore.
Ako si sa práve ty stala líderkou protestov proti súčasnému vývoju udalostí?
Tak trochu náhodou. (smiech) Minulý pondelok som šoférovala do Zvolena na prehliadku u gynekológa a v rádiu som počula, že Ján Kuciak bol zavraždený a že to pravdepodobne súvisí s jeho prácou. Mňa z toho v tej chvíli veľmi zamrazilo, pretože to podali iba ako jednu z informácií, za ktorou nasledovala správa o tom, aké sú na Slovensku strašné mrazy. Nerozumela som, ako je možné, že sa o tom nehovorí viac a nemôžem si o tom niečo viac prečítať. Prišlo mi absurdné počúvať hudbu a zrazu mi nedávalo ani zmysel ďalej pokračovať v bežnej dennej práci na Komenského inštitúte, keď sa tu dejú takéto veci. Volala som Peťovi, aj kamoške, že ak sa nikto voči tomu neozve, musíme sa za to postaviť my. Vtedy bolo ticho, no ak by sme chvíľu počkali, spravil by to, pravdepodobne, niekto iný. Do hodiny sa nám ozvali študenti z protikorupčného pochodu, ktorí sa voči tomu ozvali taktiež, a začali sme hľadať cesty spolupráce.
Aký je to pocit, že ste sa práve vy dvaja stali týmito lídrami?
Celý týždeň sme si to poriadne neuvedomovali. Postaviť sa za to, sme vnímali ako správnu vec. Ale v utorok a stredu sme sa sami seba pýtali, prečo to vlastne robíme my dvaja a aká je vlastne naša úloha. Ale za samotnou akciou stojí výrazne viac ľudí ako my dvaja.
Nesnažili sa váš pochod zneužiť nejakí politici alebo iní ľudia vo svoj prospech?
Keď sme spravili event na Facebooku, ozvali sa nám ihneď študenti z Protikorupčného pochodu, že by sa chceli s nami spojiť a nemá zmysel sa trieštiť. V tíme sme sa rozhodli, že nechceme spolupracovať so žiadnymi politickými stranami.
Prečo?
Informácie sa vyvíjali postupne. V pondelok, keď sme pochod začali organizovať, sa ešte nevedelo ani o talianskej mafii. Pre mňa bol náš pochod ukážkou toho, že je tu veľká skupina ľudí, ktorí sú ochotní postaviť sa za isté hodnoty a ukázať, že tieto hodnoty chcú vidieť v spoločnosti. Myslím si, že politici majú dostatok možností, aby sa vyjadrovali aj inde, a nie na takejto akcii.
Príďte o súčasnej situácii diskutovať aj s Katkou na festival Sokratovho inštitútu SHOWCRATES 2018. Už tento štvrtok budú v KC Dunaj diskutovať Zuzana Wienk z Aliancie Fair Play, právnik so zameraním na fungovanie právneho štátu a člen Súdnej rady SR Pavol Žilinčík a Katka Nagy Pázmány. Vstup je voľný.
Viac info na www.showcrates.sk
Určite sa vás však snažili nejako politicky zaškatuľkovať. Ako sa vám podarilo tomu zabrániť?
Dosť sme opakovali, že je to apolitické, čo inak neviem, ako nakoniec ľudia vnímali. Nakoniec prišiel pán prezident, prišiel však ako občan, ktorý chcel vyjadriť ľútosť nad udalosťou, ktorá sa stala.
Nakoniec sa pochodu v Bratislave zúčastnilo 25-tisíc ľudí a paralelne sa diali podobné zhromaždenia v desiatkach miest Slovenska aj mimo neho. Čakali ste takúto veľkú účasť?
Nevedeli sme vopred odhadnúť, aká bude. Vedeli sme, že môže prísť veľa ľudí, a tipovali sme niečo medzi 5 až 30-tisíc. Bolo to nakoniec krásnou ukážkou súdržnosti. Možno aj tým, že pochod nebol politický, sa prišlo tak veľa ľudí postaviť za hodnoty, ktoré Janko a Martina reprezentovali.
A bola pre vás účasť dostatočná? Lebo v Bratislave žije pol milióna ľudí, takže pre niekoho to bolo stále málo.
Aj pred akciou som povedala, že číslo nebude pre mňa ukazovateľom úspechu. Ten som skôr videla v tom, či sa nám podarí vložiť tam dôstojnosť, ktorú si udalosť zaslúžila. Ukočírovať tak veľký počet ľudí, ktorí tam prišli aj s oprávneným hnevom, je veľmi náročné. Nakoniec to podľa mňa bol jeden z najslušnejších pochodov, na akom som bola. Ľudia si podávali čaj a púšťali dopredu matky s deťmi.
Aj tak sa stalo, že po oficiálnom ukončení začali ľudia robiť pred Úradom vlády trochu neporiadok. Ako tomu zabrániť?
My sme ako organizátori oznámili oficiálne ukončenie pochodu. To, že tam potom nejakých pár stoviek ľudí chvíľu robilo výtržnosti, sa aj dalo čakať. Stále to však bolo v podstate malé percento z celého davu. Rozumiem tomu, že niektorým nestačí svoj hnev ventilovať takým spôsobom, ako sme to urobili my, ale my sme sa im snažili vysvetliť, že ich správanie veci viac ubližuje, ako pomáha.
V spoločnosti teraz stúpa nálada, že nikomu neveríme a treba zvaliť celý systém. Ako podľa teba posilniť v ľuďoch dôveru v demokraciu?
Myslím, že sa to dá len ukazovaním hodnôt. Ja napríklad nie som typ človeka, ktorý by sa postavil na ulicu a začal tam kričať, že poďme zvrhnúť vládu. Pre mňa je prirodzené vnímať, aké hodnoty spoločnosť vyznáva. Nedôvera a túžba po zvrhnutí systému je dôsledkom strachu a frustrácie. Myslím si však, že veľa ľudí silno reaguje na to, keď sa debata postaví na úroveň hodnôt a toho, aké Slovensko chceme. Čo presne to znamená pre ľudí v regiónoch, v hlavnom meste, pre učiteľov a takto by sme mohli pokračovať.
Stále je však dôležité ľuďom ukázať, že nestačí len kričať „Fico dole“, ale so zmenou treba začať aj od seba.
Áno. Je otázkou na nás všetkých, aby sme si povedali, akým spôsobom budeme tú zmenu vyžadovať a ako sa nám podarí pretaviť svoj hnev a frustráciu v produktívnu, zodpovednú a odvážnu aktivitu vo svojich oblastiach i v celej krajine.
Ty pôsobíš v treťom sektore, u nás v Živici, a Peťo pracuje pre vydavateľstvo veľkého denníka. Nebojíte sa?
Ľudia nám hovoria, aby sme si dávali pozor, ale neviem, čo presne mám pod tým rozumieť. Mám sedieť doma a kukať seriály? Neviem. Jasné, že mám pred tým rešpekt a celé je to veľké, ale snažím sa na to takto myslieť. Aj tak by som v tejto chvíli nevedela robiť niečo iné ako to, čo práve robím.
Predsa len – ide o vraždu, ktorá bola premyslená a plánovaná. Vy teda verejne idete proti ľuďom, ktorí sú zjavne dosť nebezpeční.
Ja si myslím, že my v zásade o tom celom veľa nevieme. Medzi novinármi a policajtmi je určite veľa ľudí, ktorí o tom vedia oveľa viac a môžu sa aj viac báť ako my. Nemyslím si, že mladý zamilovaný pár s bišónikom by tu teraz predstavoval nejakú reálnu hrozbu. (smiech)
Ako vnímaš názory z rôznych konšpiračných webov aj časti spoločnosti, že ste zahraniční agenti, ktorí prišli urobiť rozvrat republiky?
Ja som si popravde tie články ani veľmi nečítala. Mrzí ma, že portál ako Hlavné správy si vyberá len časti informácií. Na jednej strane uverejní celý posledný Kuciakov text, ale na druhej strane z pochodu si vyberie len pár manipulatívnych fotiek a reprezentuje to takým spôsobom, ktorý v ľuďoch budí len strach, neistotu a nedôveru. To ma mrzí viac ako nejaké dôsledky pre mňa samú.
Prvý pochod bol pietnou spomienkou a poukázaním na to, že vraždiť novinárov je neprípustné a nechceme žiť v takej krajine. Aj keď si však odmyslíš vraždu, tie informácie, ktoré následne vyplávali na povrch, si pýtajú zásadnú reakciu. Čo plánujete ďalej?
Ja som rada, že piatková akcia prebehla ako prebehla. Bolo to dôstojné, správne, slušné. Bolo to dôkazom toho, že sa dokáže veľké množstvo ľudí spojiť, aby ukázali, že chcú zmenu. Teraz je teda na nás, aby sme povedali akú. Ja by som rada ďalej apelovala na hodnoty, pretože tie sú pre mňa základom pyramídy, ale je pravda, že azda okrem prezidenta, ľudia, ktorí vedú tento štát, tieto hodnoty nenesú. Pre mňa by zmena vlády nemala byť nejakou našou požiadavkou, malo by to byť samozrejmosťou. Je neprístupné, aby vo vláde boli ľudia, u ktorých existujú podozrenia z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin. Pre mňa bolo správou z piatkového pochodu aj to, že ľudia chcú politikov, ktorí majú hodnoty.
Tento piatok 9. marca teda organizujete ďalší pochod už aj s konkrétnymi požiadavkami.
Na ďalšej akcii spolupracujeme viacerí a všetci sa zhodujeme na hodnotovej rovine. Stále by sme chceli, aby to bolo slušné zhromaždenie. Aby ľudia ukázali, že chcú zmenu. A zmena vlády je v tomto prípade samozrejmosťou. To fakt nemá byť otázkou, to sa malo stať už dávno. Slovensko nemôžu viesť ľudia, ktorí majú prepojenie s organizovaným zločinom.
Napriek tomu stále odmietate spojenie s politickými stranami.
Áno, stále chceme byť nestranícki.
Čo čakáš, že sa bude diať ďalej. Myslíš, že vláda padne?
Myslím, že Fico sa bude snažiť držať sa vlády čo najdlhšie. Avšak, ak aj vláda padne, nevieme, či to, čo príde potom, bude zaručene lepšie. To však nevylučuje fakt, že teraz je situácia neprípustná a musí sa zmeniť. No aj preto si myslíme, že je stále potrebné hovoriť o hodnotovej rovine.
Ako vyzerajú čisto prakticky teraz tvoje dni? Koľko času tráviš organizáciou?
Oveľa viac, ako som si myslela. (smiech) Stále to všetci riešime popri práci a je toho veľmi veľa. Bývala som minulý týždeň do večera v práci a popritom riešila pochod. Týždeň sme nemali umytý riad a keď sme prišli domov, tak sme si akurát tak išli ľahnúť. Ja som si myslela, že to piatkom skončí, ale ono to pokračuje.
Vieš si predstaviť, že by sa z vás niekedy v budúcnosti mohlo stať politické hnutie?
Rozprávali sme sa o tom, ale momentálne také ambície nemá nikto z nás. Na druhej strane si uvedomujeme, že do politiky by mali ísť slušní ľudia.
Martin M. Šimečka v našom rozhovore spomínal, že vnímal ako najväčšie zlyhanie to, že síce vybojovali revolúciu, no keď došlo na odovzdanie moci, neboli ochotní ju prebrať, a dali tak priestor Mečiarovi a jemu podobným.
Áno, uvedomujem si to, avšak momentálne to nikto z nás nemá za cieľ. Možno raz, keď sa budeme cítiť, že máme čo ponúknuť a vieme to zladiť s osobným životom, môže sa stať.
Si v pomerne vysokom štádiu tehotenstva. Aj vo svojom prejave na proteste si hovorila, že budete mať bábätko a robíte to aj preňho, aby nežilo v zlej krajine. Ako to zvládaš? A aké sú reakcie ľudí? Nezvažovala si, že sa do toho radšej nepustíš?
Podľa mňa je to úplne logické. To je ako keby sa ti malo narodiť dieťa a máš špinavý dom, tak predtým, ako sa narodí, ho asi vyčistíš, nie? (smiech)
Rešpektujú ťa všetci rovnako ako Peťa alebo ich skôr zaujíma, ako sa má tvoje brucho?
Nemyslím si, že to je nerešpekt, skôr sú starostliví, čo je milé. Avšak niektorí majú tendenciu skôr vnímať to mužské slovo. Viacero novinárov uviedlo môj citát s tým, že to povedali manželia Nagyovci. Myslím si však, že keby to isté povedal Peťo, tak uvedú, že to povedal on a „držal pritom svoju tehotnú manželku za ruku“. Ja som si pritom prejav sama napísala aj prečítala. Čím som profesijne staršia, tým som na toto citlivejšia, lebo si všímam, že sa to naozaj deje. Muži sú viac vnímaní ako ženy, keď niečo povedia, viac sa na nich obracajú, viac sa ich pýtajú na spoločenské či pracovné záležitosti a majú tendencie vnímať ich skôr za svojich partnerov do diskusie.