fbpx
Enviro

Deti v školách už nebavilo pozerať sa na vyhadzovanie jedla. Takto s ním zatočili

Vyhadzovanie neotvorenej desiaty či nedojedeného obeda je na školách dennou praxou. Deti často vyhodia to, na čo práve nemajú chuť, aj keď by si to možno niekto iný rád dal. Školskí kuchári sa ich zas nepýtajú, čo majú rady, a tak často varia jedlá, ktoré deťom nechutia.

Na dvoch základných školách zapojených do projektu Jedlá zmena, ktorý je jednou zo súčastí najväčšieho environmentálne vzdelávacieho programu Zelená škola, sa to rozhodli zmeniť. Podarilo sa im znížiť množstvo potravinového odpadu o polovicu.

„Na úvod sme si pozreli nemecký film Zachráňme potraviny. Je dobre natočený, bola to super motivácia. Je tam mnoho podnetov z dobrej praxe,“ hovorí riaditeľka Súkromnej základnej školy v Novej Dubnici Jana Kramárová. Problematika potravinového odpadu deti zaujala na prvý pokus. „Nikdy ešte tak spontánne nespolupracovali. Veľa toho urobili samy,“ pochvaľuje si riaditeľka.

Nezjedené jedlo posuň druhým

Rozhodli sa  zachrániť desiate, na ktoré nemali žiaci chuť alebo ich nevládali zjesť. Na chodbe pribudol košík, do ktorého mohli deti vložiť to, čo nechceli a vziať si zas to, na čo chuť mali. „Potešili sme tak tých, ktorí si desiatu zabudli alebo boli ešte hladní,“ popisuje ideu jeden zo žiakov, ktorý nápad organizoval. Ak v košíku niečo zostalo, dojedli to deti v družine.

Na základnej škole Želiarska v Košiciach zas v jedálni založili Štedrý stôl, na ktorý mohli deti uložiť všetko nedotknuté a neotvorené jedlo, ktoré si neprosili. „Raz sa stalo, že na Štedrom stole bolo pred zatvorením školskej jedálne asi 8 pomarančov. Nikto si ich neprosil,  tak sa jedna žiačka opýtala, či si ich môže všetky zobrať domov, pretože si ich chcela  odšťaviť. Samozrejme, že mohla,“ popisuje učiteľka Lucia Lengyelová.

foodwaste
Deti začali spoluvytvárať menu školskej jedálne a vyhodili tak o polovicu menej jedla. FOTO – flickr.com

Jedáleň podľa chuti detí

Veľa jedla sa vyhadzuje tradične v školskej jedálni. Deti bez prísneho dozoru nemajú motiváciu zjesť to, na čo práve nemajú chuť. Často tak nechajú takmer celé porcie, ktoré už však nikto ďalší jesť nesmie.

V Novej Dubnici teda skúsili variť viac podľa chuti malých stravníkov. „Naša hlavná kuchárka Alenka Lišková je úžasná,“ popisuje riaditeľka. Požičala deťom normy a začala skúšať nové recepty. „Je otvorená každému nášmu nápadu, aj keď ich v kuchyni zdržuje v práci. Teda, takto by sa na to pozerala väčšina kuchárov,“ tvrdí riaditeľka.

Žiaci na každý deň vybrali päť jedál a deti potom hlasovali, ktoré im najviac chutili. Prenechaním výberu na deti sa podarilo v školskej jedálni znížiť množstvo vyhodeného jedla o polovicu. „Odpadu za celý týždeň bolo 8,25 kilogramu,“ informujú žiaci. „Pomohli sme deťom pozrieť sa na potraviny trochu inak, aby si ich viac vážili a pochopili ich hodnotu,“ uzatvárajú žiaci z Novej Dubnice.

nova-dubnica
Deti s vedúcou školskej jedálne vyberajú jedlá. FOTO – SŽŠ Nová Dubnica

Štedrý stôl a exkurzie na farme

V Košiciach to skúsili trochu inak. Zorganizovali otvorené stretnutie žiakov s vedúcou školskej jedálne. „Niektorí žiaci, ktorí chceli väčšie zmeny, boli demotivovaní, keď počuli všetky tie normy, ktoré sa musia dodržiavať. Uvedomili si, že pani vedúca v rámci svojich možností robí, čo môže,“ popisuje učiteľka. Vedúca školskej jedálne im povedala, že môžu navrhnúť jedálniček sami, ak dodržia nasledovné pravidlá počas jedného týždňa:

1x zeleninové jedlo
1x múčne jedlo
2,5x mäso
3x zemiaky ako príloha
2x zemiaky v polievke

Túto možnosť však nevyužili, asi pre nich bola príliš komplikovaná. Dali však dokopy svoje preferencie: „Prosíme si: Sezónne potraviny od miestneho farmára, BIO potraviny, surovú zeleninu, menej mäsa, smoothie, ochutené acidká, chladničku do školskej družiny, servítky, teplé jedlo a čisté prostredie. Neprosíme si: Palmový olej a polotovary.“

Vzťah k jedlu sa v košickej základnej škole pokúsili posilniť aj inými aktivitami. S deťmi budovali lásku k ovociu a zelenine tvorbou tváričiek na tanieri či spoznávali význam lokálnych potravín na exkurziách u miestnych farmárov. V jedálni tak nový kódex hlása: „Každé jedlo aspoň ochutnám, ovocie a zeleninu s chuťou zbaštím. Jedlom sa neohadzujem, vážim si ho.“

Koľko potravín sa takto v Košiciach podarilo zachrániť, nemerali. Štedrý stôl a žiacke preferencie sa však stali zaužívanou súčasťou školskej jedálne. „Určite v tom budeme pokračovať aj naďalej,“ hovorí učiteľka.


Prečítajte si o projekte Jedlá zmena viac na www.jedlazmena.sk

jedla-zmenalogo-zelena-skolalogo-EU

Kľúčové slová:

foodwaste

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Ochrancovia hodnôt

O hodnotách sa dnes rozpráva veľa. Ako sa v dnešnom svete vytrácajú, ako chýbajú hodnotovo pozitívne ukotvené vzory, či ako ľahko a často vieme skĺznuť k zjednodušovaniu a popieraniu hodnôt pre „vyššie ciele“.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner