Americké Tatry

A ja som s prekvapením zistil rozdiel ako funguje kapitalistická Amerika pri podnikaní vo svojich prírodných rezerváciách. Minulý mesiac som navštívil Tatranský národný park aj Yosemitský. Byť tatranským medveďom, kupujem si letenku do Kalifornie. A nielen, keby som bol medveď.

Americký Kempinski

Prvý rozdiel zažijete už pri kempovaní. Svoje miesto pre stan alebo karavan si rezervujete on-line. Zaplatíte na americké pomery veľmi priaznivú cenu – 26 dolárov za noc a stan. Nájdete pekne upravené miesto s ohniskom, stolom s lavicami, kovovou skrinkou a prívetivými rangermi, ktorí vám povysvetľujú ako to v kempe funguje. Stany na sebe nie sú natlačené a máte pre seba slušný priestor na žitie.

Skutočným prekvapením pre mňa bolo, kto tieto kempy v národných parkoch prevádzkuje. Žiadni miestni developeri alebo týpci z J&T. Kempy sú štátne. Celý rezervačný on-line systém je štátny. V kapitalistickej Amerike, kde voľný trh je alfou a omegou, prevádzkuje (nielen) kempy štát. A čo je pre Slováka prekvapením, tak ono to funguje. Prečo to nefunguje v krajine, ktorej už roky vládnu socialisti, ostáva záhadou. Možno týpci z Tatry Mountain Resort by to vedeli vysvetliť.

Skúsil som presurfovať stránky Štátnej ochrany prírody aj TANAPu. Na jednej stránke vás informujú, že tipy na výlet sú v príprave a druhá píše o kvitnúcej inváznej rastline. Kempy nenájdete žiadne, možno sa očakáva, že tatranský hotel Kempinski je dostačujúci, keď v sebe obsahuje slovo „kemp“.

Hrebienok a hybridná doprava

Keď som chcel zobrať svojho štvoročného syna na Hrebienok, tajne som dúfal, že jednu cestu dáme pozemnou lanovkou. Po zhliadnutí cenníku aj syn pochopil, že sa radšej na Hrebienok doplazíme po kolenách ako kajúcnici, než dáme 13€ za dva kilometre jazdy. Podnikateľom v Tatrách v podstate vďačím za turistický výkon svojho syna, ktorý si to odšliapal po svojich.

V americkom národnom parku vám takúto možnosť nedoprajú. Po Yosemite Valley jazdia každú chvíľu hybridné autobusy, ktoré vás prevážajú medzi jednotlivými časťami parku. Zbytočne budete v ruke zvierať hrču dolárov pri nastupovaní. Doprava je tu zadarmo. Autobusy sú plné, ľudia ponechávajú svoje autá na záchytných (bezplatných) parkoviskách a aspoň trochu takto minimalizujú individuálnu dopravu, ktorá je inak v Amerike všadeprítomná.

Je pravdou, že pri vstupe do národného parku zaplatíte 30 dolárov za auto na 7 dní. Ale na americké pomery je to smiešne nízka suma, ktorá vychádza z filozofie, že národné parky majú byť prístupné všetkým. A v konečnom dôsledku dostanete kvalitný servis.

Káry, Permon a dekadentná Amerika

Keď som sa so synom doplazil na Hrebienok, privítala nás ako prvé bobová dráha. 5 jázd za 4€. V Tatrách vám ponúknu aj jazdu na horských kárach, summer tubing, aquazorbing aj aqua roller. Všetko v anglických názvoch, veď sme nejakí „amerikánci“.

Márne som hľadal podobné tuposti v rôznych kalifornských národných parkoch. Tá dekadentná Amerika očakáva od turistov, že sa uspokoja s obyčajnou prírodou. V národnom parku si trúfnu ponúkať náučné programy o životnom prostredí aj prespanie v divočine. Dokonca majú tú odvahu miesto jazdy na horských kárach ponúknuť návštevníkom divadelné predstavenie o ochranárovi Johnovi Muirovi.

Niektoré veci opäť zadarmo, za niektoré si platíte už slušné sumy. Vo „visitor center“ sú vám k dispozícii rangeri, ktorí vám ochotne vysvetlia, kde ísť na túru, ako funguje manažment národného parku aj ako sa správať, keď stretnete medveďa. Pokiaľ hľadáte v Yosemitoch hotelovú opachu podobnú tatranskému hotelu Permon, budete opäť sklamaní. Americkí developeri sa pravdepodobne vyšantili v New Yorku a LA, v národnom parku podobné nechutnosti nie sú.

Medvede a start-up

Jedným zo zásadných rozdielov, ktoré som si v kalifornských národných parkoch stihol všimnúť, bol prístup k týmto tvorom. Keď sa objaví tatranský medveď v blízkosti ľudských obydlí, div nezačne zasadať bezpečnostná rada štátu.

V Yosemitoch vás ranger s úsmevom požiada, aby ste si všetky potraviny z auta vybrali a pri kempovaní dali do železnej uzamykateľnej skrinky. Všetok odpad musíte dať do špeciálne upravených košov, ktoré si medvede nevedia otvoriť. Úplne všade vás na to upozorňujú tabuľkami, letákmi aj videom v návštevných centrách.

Istý čas som podozrieval rangerov, že celé to len nafukujú a chránia sa tým, aby od nich nejaký americký právnik nevysúdil milióny za zanedbanie povinnosti informovať. Očakával som, že živého medveďa tam videli naposledy  v minulom storočí.

Ranger vám ale opäť s tým povestným americkým „keep smiling“ povie, že minulú sezónu mal v kempe tucet medveďov, tento rok prišiel zatiaľ len jeden. Hovorí to s pokojom stoika ako keď na Slovensku rozprávate o počte mačičiek, ktoré sa vám preháňajú po dvore. Podľa štatistík yosemitské medvede nezabili žiadneho návštevníka ani nikoho vážne nezranili. O medvedici Ingrid tu radšej rozprávať nebudete. O tom, že na Slovensku nedokáže štát zabezpečiť uzamykateľné nádoby na odpad, taktne pomlčíte.

Je možné, že tatranské medvede budú musieť počkať na nejakú nadupanú start-up konferenciu hradenú zo štátnych zdrojov, kde namakaní slovenskí hipsteri predstavia mega appku na záchranu medveďov. A ono pritom stačí použiť sedliacky rozum a kovové nádoby so západkou. Len to nie je až také cool.

Yosemitský národný park nie je dokonalý. Leží tu síce na zemi popadané drevo, ale nie je to kvôli bezzásahovej zóne. Cena dreva je tu tak nízka, že sa nikomu do Yosemitov neoplatí preň chodiť. Medvede sa tu ešte pred pár rokmi lovili s použitím psov, čo bolo vďaka tlaku verejnosti zakázané.

Dnes je lov medveďov prísne regulovaný a americkí poľovníci sa na svojich portáloch sťažujú na ťažký život. Autá tu nájdete skutočne všade, parkoviská sú plné a málokto sem príde verejnou dopravou. Keď sme sa miestnych spytovali na najbližšiu autobusovú zastávku, pripadali sme im ako mimozemšťania. Napriek tomu by sa nielen Tatry mohli amerikáncami inšpirovať.