Rozkvitnuté čerešne, pasúce sa kravy, lúka plná liečivých bylín, samota a zurčiaci potôčik. Toto je predstava mnohých ľudí o živote v súlade s prírodou. Ako to dopadne, keď sa pár ľudí pokúsi tento sen naplniť? Prečítajte si mýty a fakty o živote na zaježovských lazoch.
Keď som v sedemnástich prvýkrát zavítal na Zaježovú, vedel som, že tu žiť nechcem. Príliš veľa ľudí v krojoch, práca na záhrade aj na poli, domčeky roztrúsené ďaleko od seba, niekde ani elektrinu nemali. Počul som o Zaježke kadečo – historky o eko-komunite až po miesto najrôznejších podivínov. Pár dní tu pobudnúť bola zábava, ale žeby som sa sem ťahal žiť, to mi ani raz nenapadlo. Poznal som svoje limity. Vyrastal som v kníhkupectvách a nie na pasienkoch, miesto čerstvého kravského mlieka mi viac chutilo cappuccino a kosu som v živote v ruke nedržal, vedel som sa maximálne oháňať tak klávesnicou.
Ale človek mieni a pán Boh mení. Dvanásť rokov nakoniec žijem na lazoch, kde by ma predtým ani koňom nedostali. Počul som za ten čas o Zaježovej toľko mýtov, že vám 5 z nich ponúkam aj so svojím komentárom novolazníka.
Mýtus 1.: Žijete si tu na samote
Povedzme si to na rovinu. Ak chcem byť skutočne sám, idem do Petržalky. Zavriem dvere na rodičovskom byte a človek je tam ako v kláštore. Sám samučičký, nikto vám nebude klopať na dvere. Sem tam mama, keď sa opýta, čo chcem jesť. Na Zaježovej môžem o samote a opustenosti len snívať. Predstavte si ako ráno vyjdete von na dvor, len tak v slipoch, veď ste na lazoch. A pozerá na vás dvadsať ľudí, z ktorých polovička v rukách zviera fotoaparáty. Prišli si pozrieť pôvodný zaježovský dom, v ktorom som dva roky býval. Nečakali, že z toho skanzenu vyjde típek v spodnej bielizni. Ja som nečakal zasa ich.
V dome, kde som sa presťahoval, sa to nezlepšilo. V lete si s obavou sadám na terasu, lebo šanca, že tam budem sám viac ako desať minút je mizivá. Náhodní okoloidúci majú vášeň sa so mnou rozprávať o prírodnom staviteľstve. Musia už z diaľky na mne vidieť, že doma nemám ani kladivo, ale kladú mi nespočetné množstvo otázok o trámoch, prieduchoch v peci a nanášaní hlinených omietok.
Desím sa aj letného festivalu. Minule som si našiel na terase tridsať ľudí, ktorí sa k nám skryli pred dažďom. Manželka je dobrá duša, začala im nosiť deky a variť čaj. Ja som s nostalgiou spomínal na petržalský byt, kde vám samotu a pokoj naruší maximálne sused s vŕtačkou. Tá mi už teraz znie ako rajská hudba. Ak chcete žiť na samote, petržalské byty sú skvelá voľba.
Mýtus 2.: Je tu lacno
Pokiaľ si hľadáte lacné bývanie, oblúkom sa Zaježovej vyhnite. Za 50 000€ si tu kúpite tak maximálne stavebnú suť. Ťažko to nazvať domom. O vode vnútri môžete len snívať a záchod je rovnaké sci-fi ako metro v Bratislave. Veľkosť okien dosahuje priezory obrneného transportéru, vnútri máte teplo až vo chvíli, keď meteorológovia hlásia extrémne horúčavy a vy v tom starom temnom kamennom dome máte práve príjemných dvadsať stupňov. Smiech vás ale prejde na jeseň a úplne vám zamrzne v januári. Domček za 50 tácov je v skutočnosti temná studená kobka a vy ste pochopili v tej chvíli význam slova „realitná bublina“.
Ak sa považujete za prefíkaného a miesto stavebnej sute si kúpite pozemok, smiech vám zamrzne rovnako. Ceny pozemkov, pre ktoré slovo infraštruktúra je totálne neznámy pojem, by človek čakal v okolí Slavína, ale nie na stredoslovenských lazoch. Tu by sa aj Penta s J&T mali čo priučiť. Predávajúci vám síce bude tvrdiť, že domček si na predraženom pozemku isto iste môžete postaviť, ale skúste vysloviť slovo územný plán. Buď to slovo v živote nepočul alebo vám dá ranu do zubov v domnení, že ste mu začali sofistikovane nadávať. Ak chcete lacno bývať, pekná garsónka v okresnom meste nebude krok vedľa.
Mýtus 3.: Máte tu prírodné deti
Keď mi ľudia hovoria ako musia byť moje deti prírodné, mám podozrenie, že fetovali. Nie moje deti, tí ľudia. Mnohí si predstavujú, že tu všetky deti chodia v krojoch, ráno behajú v rose a miesto Rytmusa si pískajú na koncovke na rozkvitnutej lúke. Do nástupu puberty je to možné. Ale prírodný pubertiak je nesmierne vzácny druh. Vidia ho len vyvolení.
Oveľa častejšie tu stretnete decká, ktorým trčia z uší drôty a nasávajú miesto trávnic hip-hopovú scénu z MP3. Pokiaľ čakáte, že v taškách majú výhradne vlastnoručne natrhané jabĺčka a slivky, tak ostaňte snívať ďalej. Realita je oveľa, ale skutočne oveľa krutejšia. Neuvidíte ani húfy detí, ktoré sediac pri potôčiku vyrezávajú svoju prvú lyžičku z dreva. Ale bez väčších problémov nájdete mládencov, ktorí na pol doliny kričia svojim mutujúcim hlasom najrôznejšie povely. Nepasú ovečky, drtia strategické on-line hry.
Pôvodne tu malo byť vložené video, ktoré som točil s mojou dcérou o živote na Zaježovej. Slušne som sa spýtal, či to teda môžem zverejniť. Pozorne si ho pozrela a vydala výslovný zákaz. Má tam vraj debilné vlasy. Prírodné dieťa.
Mýtus 4.: Bez technológií je vám tu dobre
Tak tento vtip je fakt dobrý. Niektorí si skutočne stále myslia, že tu ráno sadneme na koníkov, v pote tváre zorieme svoju roľu a pri petrolejke v zime párame perie. Na mnohých vidno ako túžobne očakávajú Zaježovú, ktorú internet, aplikácie a spaľovacie motory obišli. Radi by sem prišli a zažili si vysnívaný skanzen nepokazený civilizáciou.
Ale sused nado mnou sa ešte pred rokom živil ako „miner“. Doloval bitcoiny ako divý. Nechápal som, prečo on jediný má v zime okná dokorán. Keď ste ale nakukli dnu, miesto kolovrátku ste uvideli prehriate servery, ktoré bolo treba chladiť. Vstával spolu so susedom nad ránom. Jeden išiel hnať kravy na pašu, druhý obchodovať na japonskej burze.
Keď nám tu vypadne internet, polovica lazníkov vrátane autora tohto textu sa psychicky zrúti. Radšej nech nevyklíčia tekvice, ale internet musí šliapať. Ak hľadáte miesto bez technológií, tu ho nehľadajte. Počet mobilov, notebookov a čítačiek je tu nepochybne väčší ako pasúcich sa kráv.
Mýtus 5.: Žijete si tu sebestačne
Sto krát som už ľuďom na kurze povedal, že chleba vo Vzdelávacom centre Zaježová nepečieme. Aj tak sa ma ráno spýtajú, kto ho piekol. A čo ja viem? Nepoznám ľudí vo zvolenskej pekárni.
Minule ma jedna pani žiadala, aby som sa jej podpísal na fľašu vína, ktorú si u nás kúpila. Bola skalopevne presvedčená, že to víno si tu sami vyrábame. Túžila ma vidieť ako si popri učení odbehnem prešovať hrozno. Podpis som jej na fľašu veľkokrtíšskeho vína dal.
Ďalší si myslia, že sa bežne stretávame niekde na lúke, kde prebieha výmenný obchod. Jeden má zrno, druhý vajíčka a tretí bochník chleba. Na pozadí šumiaceho lesa si svoje vlastnoručne dorobené produkty vymeníme a vrátime sa na svoje gazdovstvá. Ono ale oveľa skôr stretnete lazníka v Tescu než orajúceho na poli. Aj keď aj takí sú. Je ich ale menej ako zaježovského šafranu.
V detstve sme milovali rozprávky, v dospelosti mýty. Text som písal v dobrej viere, aby ste sem neprišli bývať na samotu so svojimi adolescentnými deťmi veriac, že tu zahodia svoje smartfóny a spolu sa vrhnete do chovu oviec dúfajúc, že tu lacno dožijete mimo civilizácie.
Pozorne si prečítajte aj príbalovú informáciu: Mýty aj komentáre tu prezentované sú značne subjektívne a nenárokujú si zachytiť rôznorodosť novolazníckych životných príbehov v celej ich šírke. Po požití sa môžu dostaviť stavy nevoľnosti a slabé bolesti hlavy. Odporúčam v tom prípade vyhľadať mojich susedov a rozprávať sa aj s nimi. Je možné, že vám porozprávajú o iných mýtoch alebo vyvrátia tie moje. Každopádne nepoškvrnený raj hľadajte inde 🙂
Zaujíma vás život na lazoch? Príďte si na festivale Pohoda v sobotu od 13. hodiny do stanu Živice powered by ZSE vypočuť viac o výchove „prírodných“ detí, sebestačnosti a aj vzťahoch z pohľadu troch novolazíkov zo Zaježovej.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Zakladateľ a bývalý riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Pôvodne učiteľ v Bratislave, dnes obyvateľ lazov na Zaježovej. V rámci CEEV Živica sa venuje zriadeniu modelovej škole vo Zvolene.