Proti bocianovi urobili živú reťaz, belorítkam zhodili hniezda. Odkláňame sa od prírody, hovorí ornitológ

V Komárne sa nedávno obyvatelia spojili proti bocianovi na svojej ulici. Čo také môže človeku na bocianovi vadiť?

Pani, ktorá mala pred svojim domom hniezdo bociana bieleho, sa niekoľko rokov sťažovala Štátnej ochrane prírody, úradom aj distribučnej spoločnosti, že bociany, ktoré v ňom hniezda, jej tam špinia a padá jej na pozemok hniezdny materiál. Bála sa, že by z toho mohli ochorieť jej deti. Nakoľko boli tieto sťažnosti veľmi intenzívne a dlhotrvajúce, rozhodli sa elektrikári hniezdo preložiť. Vytipovali vhodný stĺp neďaleko vo vedľajšej ulici, no na tej ulici tiež vznikol odpor obyvateľov. Proti hniezdu vytvorili petíciu a dokonca sa pochytali za ruky, aby zabránili elektrikárom v jeho preložení. Nastala teda patová situácia, kedy bolo hniezdo odstránené, ale zároveň ho nemali kam inam dať. Nakoniec sa na tej ulici našiel ešte ďalší stĺp, ktorý nie je pred žiadnym domom, a tam už konštrukciu s hniezdom umiestnili.

Ujalo sa to hniezdo?

Áno, v tomto prípade bol preklad úspešný. Bocianí pár si tam už dostavil hniezdo a pravdepodobne sa im v tomto čase už mohli vyliahnuť aj mláďatá. Obyvatelia, ktorí boli za bociana, nám posielali jeho fotky.

Stretávate sa s takýmto odporom obyvateľov často?

Vzhľadom na to, že bocianích hniezd je na Slovensku cez 2000, je to skôr ojedinelé. Každý rok sa však dejú takéto prípady, tento rok to boli zrovna dva, o ktorých vieme. Okrem Komárna sa proti bocianovi búrili aj na východe Slovenska. Tam si po rekonštrukcii elektrického vedenia bocian nemohol postaviť nové hniezdo, lebo mu materiál padal zo stĺpu na zem. A keďže si bocian hniezdo staval práve na parkovisku, materiál mu padal na autá, čo majiteľovi areálu prekážalo. Pre bociany sa teda postavili náhradný stĺp, kde si už hniezdo bez problémov postavili. V tomto prípade, ale bola väčšina obyvateľov ulice našťastie za bociana.

Vracia sa bocian vždy na to isté hniezdo alebo hrozí, že keď mu ho premiestnime, nebude sa mať kam vrátiť?

Bociany majú tendenciu obsadzovať vždy tie isté hniezda, čo sa potvrdzuje u krúžkovaných (označené krúžkom s číslom na nohe, pozn. red.) bocianov. Tým, že sú si bociany ale veľmi podobné a nedajú sa rozlíšiť podľa tváre alebo podobne, tak sa často na hniezdach menia, pričom si to ľudia vôbec nemusia všimnúť. Dominantnejší pár môže vyhnať pôvodný z hniezda alebo, keď jedinec umrie, býva nahradený novým partnerom.

Čítajte viac: Príroda patrí k vyspelosti

Bociany nie sú svojim partnerom verní na celý život?

Ľudia pripisujú vernosť partnerovi na celý život nielen bocianom, ale napríklad aj labutiam. V niektorých prípadoch je to ozaj tak, niektoré bocianie páry sú spolu aj desať či pätnásť rokov. Keby to ale fungovalo v prírode tak, že by si boli natoľko verní, že keď partner uhynie, tak už si nikdy nikoho nenájdu, tak by ten živočíšny druh samozrejme vyhynul. Pud rozmnožovania je vždy silnejší a keď sa jeden partner nevráti na hniezdo, je nahradený iným. Aj fámy o samovraždách od žiaľu u labutí sú čisté mýty.

Pozrite si online prenos z bocianích hniezd na Slovensku. Kliknite sem.

Bociany sledujeme aj vysielačkami a vieme potvrdiť, že ak sa partneri omeškajú v prílete na hniezdo, napríklad sa jeden z páru zdržal na Blízkom východe pre zlé počasie, tak ho v hniezde nahradí iný. Keď pôvodný partner priletí na hniezdo, je neskoro, lebo v ňom už sú vajíčka. Vtedy často dochádza aj k súbojom a zväčša sú vajíčka vyhodené z hniezda, respektíve je oneskorený bocian vyhnaný zahniezdeným párom. Čiže vernosť u bocianov nie je ani tak ku partnerovi, ako ku hniezdu. Pamätajú si, že tam mali úspešné hniezdenie a dostatok potravy, a preto majú tendenciu sa tam vracať. Je to ale samozrejme pestré, ako to už v prírode zvykne byť a hniezda môžu byť obsadzované rôzne.

Prečo si bociany vyberajú na hniezdenie blízkosť ľudských obydlí?

Na Slovensku žijú dva druhy bocianov – bocian biely a bocian čierny – a majú úplne iné stratégie hniezdenia. Čierne bociany hniezdia v starých lesoch a vyhýbajú sa ľuďom. Bociany biele sa ľuďom nevyhýbajú a sťahujú sa do obývaného prostredia. Tento proces bol zaznamenaný už pred viac ako 150 rokmi a príčin je viac. Jednak bociany biele hniezdili v lužných lesoch na obrovských stromoch a ako sa tieto lesy rúbali, tak si nové hniezdne možnosti našli na budovách ľudí – rôznych sýpkach, humnách, komínoch. Ako sa postupne začala budovať elektrická sieť, premiestnili sa z komínov postupne na elektrické stĺpy. Spočiatku to bol veľký problém, pretože bociany si hniezda umiestňovali priamo na vodiče, čo bolo veľmi nebezpečné. Najmä počas dažďa vznikali skraty a hniezdá vyhoreli. Tak isto umierali mláďatá. Pri výletoch z hniezda si trénovali krídla a keď silnejšie zafúkalo, prepojili vodiče na vedení a zabili sa. Populácia bocianov na Slovensku preto klesala, až kým Štátna ochrana prírody v spolupráci s odborníkmi a elektrikármi nezačali na vedenia pod hniezda bocianov umiestňovať hniezdne podložky, respektíve prekladať hniezda na samostatné stĺpy mimo elektrického vedenia. Ďalší z dôvodov, prečo si bociany volia mestské prostredie, je menšia prítomnosť predátorov a tým, že bocian vyhľadáva potravu v poľnohospodárskej krajine, tak má dobré zdroje v bezprostrednej blízkosti ľudských osád. Ďalej sa špekuluje aj o tom, že keďže vtáky vidia aj UV žiarenie a vnímajú magnetizmus, tak ich vedenia možno svojím vyžarovaním priťahujú.

Nebol človek v minulosti tým predátorom voči bocianom?

Bocian je historicky veľmi obľúbeným vtáčím druhom, už od dávna sa mu pripisovalo veľa nereálnych vlastností ako to, že prináša šťastie, deti a podobne. Pravdepodobne ale aj v minulosti určite ľudí nahnevalo, keď im napríklad hniezdom upchal komín alebo zjedol mladé kuriatka, keď na dvore chovali sliepky.

Na toto sa nedá nespýtať – ako vznikla legenda o tom, že bocian nosí deti?

Na to sú rôzne vysvetlenia, ale zrejme to súvisí s pohanskými zvykmi. Podľa tradície boli deti splodené počas letnej rovnodennosti silnejšie, zdatnejšie a šikovnejšie. Ženy teda počas tejto rovnodennosti zvykli mávať aj viacero partnerov, aby zabezpečili, že dieťa mať budú. No a presne deväť mesiacov od letnej rovnodennosti sa tieto superdeti začali aj rodiť, čo spadá práve na obdobie, kedy prilietajú bociany. Samozrejme sú známe aj ďalšie vysvetlenia a táto povera je dobre známa takmer v celej Európe, kde bociany biele hniezdia.

Hniezdia biele bociany niekde ešte aj na stromoch, alebo žijú už len medzi ľuďmi?

Na západe Slovenska, konkrétne pri rieke Morava, je niekoľko hniezd na stromoch. Unikát strednej Európy je v rakúskom Marcheggu, kde je hniezdna kolónia až 40 párov bocianov na topoľoch v lužnom lese. Hniezdia tam aj spolu s volavkami. V minulosti boli takéto hniezdenia bežné, ale tým, že stromy v lužných lesoch ubudli, bociany si zvykli na ľudské stavby a neskôr na elektrické stĺpy.

Prečo by sme mali bociany ochraňovať? V akom stave je ich populácia a aký úžitok z nich máme my, ľudia?

Okrem toho, že bocian je obľúbeným druhom a symbolizuje rôzne aspekty vo vidieckej krajine, tak máme určité morálne povinnosti ochraňovať všetky živočíšne druhy, ktoré u nás žijú. Predovšetkým tie, ktoré boli výrazne ovplyvnené ľudskou činnosťou, čím bocian je. Všetky organizmy sú v krajine dôležité, lebo majú v ekosystéme svoje funkcie. Bociany lovia malé hlodavce na poľnohospodárskych plochách, čím sú regulátorom škodcov z pohľadu človeka, v Afrike sa zas živia púštnymi kobylkami. Najdôležitejší je ale ten spomínaný morálny aspekt. Ľudská spoločnosť výrazne ovplyvňuje prírodu celkovo. Posledné decéniá rapídne ubúda biodiverzita, devastuje sa krajina a miznú aj najpočetnejšie a najbežnejšie druhy vtákov, či fauny. Vezmime si len príklad bocianov. V priebehu jedného roka nalieta bocian medzi Afrikou a Európou zhruba 30 000 kilometrov. Dokáže sa za potravou presúvať na obrovské vzdialenosti, aby prežil. Vracia sa k nám, aby vychoval svoje mláďatá. Zabrali sme mu jeho prirodzené prostredie, ale on sa ako jeden z mála prispôsobil týmto zmenám a naďalej sa vracia do blízkosti človeka. Máme teda ako ľudia povinnosť spraviť všetko pre to, aby tieto vtáky naďalej prežili a boli súčasťou našej prírody. To isté platí aj o desiatkach ďalších druhov, ktoré mali to šťastie a dokázali sa vysporiadať so zmenami svojho pôvodného prostredia. Sú žiaľ aj také, ktoré u nás vymizli.

Čo sa na Slovensku robí, aby sa tu bocianom žilo dobre?

Napríklad sa stavajú na stĺpy podložky, na ktorých môžu bezpečne stavať hniezda. V územiach, cez ktoré migrujú bociany a na noc sadajú na linky vedení, pri čom sa zabíjajú elektrickým prúdom, sa konzoly izolujú alebo sa na ne osadzujú zábrany, aby tam vtáky nesadali a išli radšej na stromy. Dôležité pre bociany je to, aby poľnohospodárska krajina bola čo najpestrejšia a vďaka tomu im ponúkala dostatok potravy. Toto je dnes zásadný problém, pretože aj Slovensko už dosť výrazne nabehlo na negatívny trend známy v starých členských štátoch EU, kde je dotačná politika nastavená na intenzifikáciu poľnohospodárstva a rozsiahle monokultúry. Všade sa vyskytujú obrovské lány kukurice či repky, na ktoré sa používa dosť veľa chémie. Zároveň zanikajú lúky, pasienky, mokriny a bocian teda nemá kde hľadať potravu. Na západe a juhu východného Slovenska preto bociany ubúdajú. A to sa nedeje len u bocianov, ale aj iných druhov.

Počet bocianov na Slovensku teda klesá?

V niektorých regiónoch áno. Naopak v iných regiónoch, najmä na severe východného Slovenska, ich počet rastie, čo je spojené s tým, že sa tam obnovuje tradičné hospodárenie. Na lúkach sa znova pasie a bociany teda nachádzajú dostatok potravy. Čo sa celkovej populácie bociana na Slovensku týka, prvé sčítanie sa robilo v roku 1934 a bolo tu okolo 2200 párov. Po niekoľkých desaťročiach poklesla ich populácia zhruba na polovicu a dnes tu máme zhruba 1260 – 1350 párov, pričom ich počet je pomerne stabilný. Sú samozrejme horšie a lepšie roky. Zlé je najmä, keď na začiatku mája, kedy sú mláďatká ešte malé, dôjde ku výraznému ochladeniu, mláďatká prechladnú a rodičia pre nich nemajú potravu. Bociany sú ale dlhoveké vtáky, vo voľnej prírode sa dožívajú až 15 rokov a ich populácia sa teda dokáže so zlou sezónou vysporiadať, ak sa zlé sezóny neopakujú príliš často a ich biotopy sú v poriadku.

Čo by sme ako jednotlivci mohli pre ne urobiť?

Pomôže už len to, keď si ich budete všímať. Máme atlas hniezd bocianov bielych, kde nám verejnosť pomáha nahlasovať ich prílety alebo počet mláďat. Každý rok vznikajú aj nové hniezda na elektrických vedeniach, ktoré potom treba pre bociany spolu s elektrikármi zabezpečiť. Tak isto treba sledovať, či sa mláďa nezamotalo do syntetického materiálu, ktorý tam rodičia priniesli. A čo sa týka praktickej ochrany, teda zabezpečenia potravy pre bociany, treba hospodáriť tak, že nebudeme mať na poliach len jednu plodinu, ale budeme kosiť aj lúky, obnovovať pasenie v krajine, či nechávať úhor. Tak isto je veľmi potrebné, aby sa zachovali aj mokrade a mokré lúky, kde bociany hľadajú potravu.

Čítajte viac: Mýlil sa Malthus, alebo žijeme v ilúzii? Perspektívy potravinovej bezpečnosti

Reagujú Slováci nevhodne aj na iné vtáčie druhy, či je to pri bocianoch špeciálne, nakoľko žijú medzi ľuďmi?

Stáva sa to, samozrejme, aj pri iných vtákoch. V urbanizovanom prostredí hniezdia aj lastovičky, belorítky, vrabce, či dažďovníky a všetky môžu niekomu vadiť. Ľudia proti nim často zbroja, lebo im špatia fasádu, z hniezd padá trus, či preto, že ráno čvirikajú a ľudia nemôžu spať. V dedinách sa ľudia veľmi odkláňajú od tradičného vidieckeho života a využívania krajiny. Nechovajú sa zvieratá, v záhradách sa nepestuje, ale sú tam trávniky a tuje. Vtáky teda majú menšie potravinové zdroje. V mestách zas ľuďom vadia aj havrany, čo sú naše najinteligentnejšie vtáky. Sú schopní napríklad spíliť stromy len preto, aby nemali havrany kde hniezdiť. Havrany pritom tiež osídľujú mestá kvôli činnosti človeka – vo voľnej prírode sú ohrozené poľovníkmi.

Ľudia sú naozaj schopní škodiť živým tvorom len preto, lebo im padajú vetvičky z hniezda na chodník?

Do miest sa presúvajú napríklad už aj sovy – myšiarky ušaté. Tie totiž využívajú vranie alebo stračie hniezda, takže sa za nimi presúvajú do miest. Jej mláďatá pritom majú taký zvyk, že sa rozlezú po okolitých stromoch a v noci pískajú, aby dali rodičom najavo, kde sú, aby ich kŕmili. Počas letných nocí to teda môže byť otravné, ale ľudia sa tým väčšinou zmieria. Sú však aj prípady, kedy ich ľudia zastrelili vzduchovkou, hádzali do hniezda petardy alebo dokopali mláďatá, keď padli na zem.

Všetky vtáky sú ale na Slovensku zákonom chránené, nie?

Áno, dokonca sa im nesmú ani poškodzovať prázdne hniezda. Výnimkou sú len mestské holuby, ale aj na ne platí trestný zákon, ktorý definuje týranie zvierat. Na to vždy upozorňujeme, lebo ľudia sú naozaj šialení a dokážu im robiť strašné veci. Každý rok napríklad nájdeme v krabici mláďatá holubov pri smetiaku alebo niekde voľne položené. Nie raz sa nám stalo, že sme mali položenú krabicu s mláďatami holubov pred dverami budovy našej kancelárie.

Je nejaká krajina vzorovejšia v starostlivosti o vtáky?

Napríklad Rakúsko má pekne vybudované chránené územia, ale na druhej strane tam poľovníci strieľajú dravce aj čajky, ktoré sú u nás celoročne chránené. Na Slovensku je v ochrane prírody veľmi veľa problémov. Je spoločensky podradne postavená, podfinancovaná a je tu obrovský problém s vlastníctvom pozemkov. Napríklad v Maďarsku vlastnia národné parky pôdu, na ktorej sa nachádzajú. Keď si teda napríklad zmyslia, že spravia mokraď, tak si ju urobia na vlastnej pôde. U nás človek naráža na to, že si musí na každú aktivitu vybaviť súhlas od desiatok až stoviek vlastníkov. Samozrejme nie je všetko ani u nás len negatívne. Je tu aj veľa pozitívnych prípadov a postoj verejnosti voči zvieratám sa stále zlepšuje. Zlepšuje sa informovanosť a často nám vďaka tomu pomáhajú občania zachrániť napríklad hniezdiská dážďovníkov, brehúľ, včelárikov, ochrániť kolónie belorítok, alebo zabrániť výrubom stromov. Občianska uvedomelosť je v ochrane prírody veľmi dôležitá.

ZSE: Prekládka jedného hniezda nás stojí aj 4-tisíc

O bezpečnosť bocianov sa starajú elektrikári, na ktorých stĺpoch si bociany radi robia hniezda. Hniezda zabezpečujú pred spadnutím, skratovaním a v prípade potreby ich vedia aj premiestniť.

Bociany na Slovensku najradšej hniezda na stĺpoch elektrického vedenia. V začiatkoch elektrifikácie krajiny to pre ne bolo veľmi nebezpečné, nakoľko stĺpy neboli izolované a ich hniezda či potomstvo často zabil prúd. Elektrikári sa však dnes už starajú o to, aby sa bocianom na ich stĺpoch nič nestalo.

„Aktuálne máme zmapovaných spolu 209 bocianích hniezd v rámci pôsobnosti ZSE,“ hovorí Monika Lacková zo ZSE. Hniezda mapujú v spolupráci s ornitológmi z SOS/BirdLife Slovensko. 76 hniezd preložili elektrikári mimo vedenia prúdu. „Takéto druhy prekládok zabezpečuje naša spoločnosť, alebo v niektorých prípadoch si ich zabezpečí a inštaluje aj samotná obec či mesto,“ hovorí ZSE. Okrem samotných elektrikárov nahlasujú nové či problematické hniezda aj obyvatelia a stále častejšie aj starostovia jednotlivých obcí.

Z databázy hniezd každý rok elektrikári vytipujú 10 až 15 najrizikovejších, pri ktorých by bocianom hrozil úraz a zabezpečia ich. „Sú to najmä hniezda, ktoré sú veľmi veľké, lebo bociany sa na ne vracajú pravidelne každý rok a stále ich dokladajú novým hniezdnym materiálom, ktorý v niektorých prípadoch môže vážiť až do jednej tony,“ vysvetľuje ZSE.

„Ďalej sú to hniezda, ktoré sa nachádzajú na stĺpoch, ktorých vodiče idú do viacerých strán a tu zase hrozí, že pri vzlete mláďat, ktoré ešte nevedia tak dobre manipulovať s krídlami môže dojsť k stretu s vedením,“ dopĺňajú elektrikári. Ošetrovať sa snažia aj hniezda, ktoré sú naklonené, nestabilné, alebo hniezdny materiál padá na samotnú linku, kde môže následnej dôjsť k jeho vznieteniu.

Hniezda sa elektrikári snažia preniesť na nový stĺp s podložkou. „Nájdeme vhodnú lokalitu na prekládku, ktorá ale nesmie byť vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od pôvodného hniezda, aby ju bocian „našiel“ a osídlil (nie vždy je to však možné, či už z dôvodu, že takéto miesto nenájdeme, alebo nevieme identifikovať majiteľa pozemku, obyvatelia tam hniezdo nechcú umiestniť a podobne). Po nájdení lokality si vybavujeme súhlasy od vlastníkov pozemkov (väčšinou obec/mesto) a súhlasné stanoviská od štátnej ochrany prírody. Následne sa na danú prekládku musí u nás vypracovať projekt a až potom dochádza k samotnej realizácii, ktorá pozostáva z inštalovania nového betónového stĺpu, ktorý dodáva naša firma. Na nový stĺp inštalujeme hniezdnu podložku, staré hniezdo z nášho vedenia zložíme a jeho časť použijeme na vystlanie hniezdnej podložky, aby bocian prijal nový domov. Pôvodný stĺp, kde hniezdo bolo, ošetríme zábranou proti sadaniu vtákov z dôvodu, že bocian je tvor tvrdohlavý a často nepríjme nové hniezdo a snaží sa postaviť si nové na pôvodnom stĺpe. Tomuto predchádzame práve inštalovaním týchto zábran,“ popisuje ZSE. Ak sa hniezdo nedá umiestniť na nový stĺp, prirobia elektrikári vyvýšenú podložku aspoň na stĺp elektrického vedenia, čím ho ochránia pred dotykom s vedením elektrického prúdu.

Cena zabezpečenia hniezd sa líši podľa potrebných úprav. „V priemere na jedno hniezdo vynaložíme náklady vo výške cca 4 000 EUR. Všetky náklady sú hradené zo zdrojov Západoslovenskej distribučnej, a.s.,“ hovorí ZSE.

Články z rubriky ENVIRO

Smrť je vytesňovaná, odráža sa to aj na podobe cintorínov, hovorí spoluzakladateľka prírodného cintorína Andrea Uherková

Prestali používať papierové utierky, dokumenty si zdieľajú online a sviatky oslavujú bezobalovo

Odpadu z oblečenia je veľa, ale o recyklovaný textil nie je záujem. Nevieme, čo s ním budeme robiť, hovorí riaditeľ recyklačnej firmy

Ľudia začínajú viac rozmýšľať pri nakupovaní ozdôb na cintorín, hovorí Martina Gaislová

Profil autora:

Kristína Hudeková

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.