Tematika malých vodných elektrární sa stala v posledných rokoch veľmi horúcou hlavne kvôli ich masívnej výstavbe na Hrone, v niektorých častiach Váhu alebo Malého Dunaja. Hnev, emócie a odpor sú však orientované nesprávnym smerom – na samotné „malé vodné elektrárne“. Treba si pritom uvedomiť, že tie sa samé na tokoch nestavajú.
Živelnú výstavbu na Hrone a niektorých iných riekach považujem za veľký problém. Jedná sa o územia, ktoré majú veľký význam z hľadiska ochrany ekosystémov a turistický a rekreačný potenciál. Existujú samozrejme aj územia, kde majú malé vodné elektrárne pozitívny význam – z hľadiska zadržiavania vody v území, čiastočne protipovodňovej ochrany alebo spomaleniu vodnej erózie.
Prípady Hrona, Váhu alebo časti Malého Dunaja sú však iné. Jedná sa o jedny z posledných území, kde ešte majú tieto rieky divokú povahu, sú rajom pre vodákov a ukazujú nám zvyšky pôvodných ekosystémov. Je nepochybne dôležité ich ochrániť. Musí sa však jednať o systémovú ochranu a poukazovanie na skutočných vinníkov, nie o prázdne nadávanie na technológiu malých vodných elektrární.
Problém, ktorý zažívame na Slovensku nie je o výhodnosti MVE. Ich energetická efektivita, bezpečnosť, návratnosť investícií alebo dlhodobosť ich fungovania je na veľmi dobrej úrovni. Veď aj na Slovensku máme niekoľko MVE, ktoré sú v prevádzke už vyše 100 rokov. Problémom je systémová ochrana tokov, verejná diskusia a účasť verejnosti na rozhodovaní, všeobecne akceptované pravidlá ich výstavby, monitoringu a údržby a v neposlednej rade korupcia a kšeftárstvo.
Problémy na Hrone začali, keď sa začalo kšeftovať s netransparentným prideľovaním riečnych profilov na toku a ich špekulantských predajov ďalším osobám. A to všetko bez existujúcej vízie, aká má byť budúcnosť týchto tokov.
Slovensko už živelnú výstavbu MVE nepotrebuje. Vodná energia pokrýva asi 15-20 % spotreby elektriny Slovenska. Lepším manažmentom existujúcich vodných elektrární, by sa tento podiel mohol zvýšiť na 25-30%. Napríklad, keby mega-prečerpávacia elektráreň Čierny Váh neslúžila iba pár dní v roku, v podstate len ako záloha jadrovej elektrární Mochovce.
Možností, ako vyriešiť aktuálnu nešťastnú situáciu je niekoľko. Prvou je okamžité zastavenie prideľovania riečnych profilov, výstavby a povoľovania všetkých vodných elektrární, pokiaľ nebude spracovaný manažment vodných tokov. Zákonných argumentov sa nájde viac. Pokiaľ sa môže blokovať povoľovanie veterných elektrární kvôli vymyslenej stabilite sietí (na Slovensku už od roku 2008), tak sa nájde aj dosť dôvodov na ochranu ekosystémov na tokoch, alebo vodáctva.
Druhou možnosťou je zmena zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov tak, že nebude garantovaná výkupná cena elektriny z MVE, ktoré prehradia celý tok. Toto samotné však nemusí zabrániť výstavbe priehradových elektrární.
Ďalšou možnosťou je spracovanie manažmentu a ochrany všetkých tokov, ktorá bude vypracovaná za účasti odbornej aj laickej verejnosti. Mali by v nich byť zohľadnené nielen ekonomické možnosti tokov, ale aj ochrana ekosystémov naviazaných na vodné toky, turizmus, názor verejnosti a obcí. Pokým nedôjde k širokej dohode, tak sa jednoducho ďalšia ekonomická činnosť na tokoch vykonávať nebude.
Inou možnosťou je zmena stavebného zákona, ktorý bude vyžadovať pozitívne referendum v obciach v okolí priamo aj nepriamo dotknutých výstavbou MVE.
Rýchlo sa dajú rieky a potoky ochrániť aj zmenou „vodných zákonov“ tak, aby bolo možné stavať iba pobrežné vodné elektrárne, pri ktorých nebude umožnené budovať priehrady. Zníži sa síce návratnosť investície, ale ochráni sa tok, turizmus aj ekosystém.
Dôležité však je nenadávať na samotné MVE, ale poukazovať na skutočných vinníkov. A tými sú zodpovedné štátne orgány, arogantní podnikatelia, zlyhávajúca miestna samospráva, obchádzanie zákonov a slabá vymožiteľnosť práva.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Nezávislý odborník v oblasti zmeny klímy, energetiky, životného prostredia a geológie, ktorý pôsobí v oblasti ochrany životného prostredia už cez 20 rokov. Koordinátor klimatickej a energetickej kampane v OZ Za Matku Zem.