Turizmus zameraný na žraloky rastie, no s popularitou prichádza aj zodpovednosť. Odborníčka na správanie zvierat Lucia Baranová varuje pred neetickými praktikami, ktoré ohrozujú žraloky aj ľudí. Naopak, premyslené expedície môžu pomáhať s ich ochranou, meniť vnímanie týchto často démonizovaných tvorov a zároveň podporovať miestne komunity.
Baranová, ktorá stojí za organizáciou Blue Religion venujúcou sa ochrane oceánov, tvrdí, že popularita výletov za žralokmi narastá. Hlavným dôvodom je podľa nej zvedavosť turistov, ktorých zaujíma podmorský život predátorov. „Ľudia sa žralokov menej boja, majú k nim bližší vzťah a tým pádom aj inak reagujú na tému ochrany žralokov,“ hovorí.
Turisti obklopení žralokmi
Na sociálnych sieťach sa čoraz častejšie objavujú rôzne dronové zábery, na ktorých plávajú turisti medzi niekoľkými žralokmi. Či sú neškodné, ako sa často tvrdí v príspevkoch na sociálnych sieťach, sme sa pýtali aj Baranovej. Tá potvrdzuje, že väčšinou ide o žralokov opatrovníckych, ktoré sú neškodné, avšak aj k nim treba pristupovať s rešpektom. „Žraloky sa zhromažďujú z dvoch dôvodov: buď je to potravou, alebo párením,“ vysvetľuje. Práve lákanie potravou môže byť nebezpečné.
Odborníčka na správanie zvierat na videá na sociálnych sieťach reaguje, že je ťažké posúdiť, ako zábery vznikajú a ako celá aktivita prebieha. „Žraloky opatrovnícke sú vo všeobecnosti považované za pokojné druhy, ktoré sa živia prevažne mäkkýšmi a kôrovcami. Plávanie s nimi je úplne bezpečné.“ Atrakcia spočívajúca s dotykmi žralokov je podľa Baranovej bezvýznamná. „V mnohých videách však ľudia tieto žraloky nezmyselne chytajú za plutvy alebo telo, čo je nevhodné a zbytočné. Hoci nepredstavujú hrozbu, zaslúžia si rovnaký rešpekt ako akékoľvek iné divé zviera,“ objasňuje.
Interakciu, v podobe fyzického kontaktu, si však podľa odborníčky niektoré situácie vyžadujú. „Niektoré druhy, ktoré aktívne lovia väčšiu korisť – napríklad žralok tigrovaný – môžu byť veľmi zvedavé a priblížiť sa, aby si nás preskúmali. V takýchto situáciách je dôležité dať im jasne najavo, že nie sme ich korisť. Vtedy žraloka ‘odkloníme’ rukou iným smerom za predpokladu dôkladného poznania ich správania a skúsenosti z terénu,” vysvetľuje Baranová dodávajúc, že napriek výnimkám v oceáne platí základné pravidlo – na nič nesiahať.
Videá pomáhajú žralokom
Baranová si myslí, že videá na sociálnych sieťach, paradoxne, pomáhajú žralokom. „Vďaka nim si mnoho ľudí prvýkrát uvedomilo, že žralok nie je krvilačné monštrum, ale pokojné a vnímajúce zviera, ktoré vie, čo je jeho potravou – a človek ňou nie je. Táto zmena vnímania je dôležitá a my ju vítame,“ priznáva.
Takisto zdôrazňuje, že žralok nie je domáci miláčik. „Plávať s ním bez rešpektu, skúseností, nie je dobrý nápad. Pre žralokov to môže byť stresujúce a pre človeka nebezpečné.“ Podľa Baranovej rozdiel medzi etickým a naopak neetickým zážitkom spočíva v profesionalite agentúry, ktorá zájazdy za žralokmi poskytuje. „Pokiaľ má zážitok edukačnú hodnotu, je vedený profesionálnym sprievodcom so znalosťou správania žralokov – môže byť prínosný. Ale pokiaľ ide len o ‚zážitok na fotku‘, ktorý stavia turizmus nad prírodu, treba sa pýtať, kto z toho naozaj ťaží a kto nesie následky,“ vysvetľuje.
Baranová etickosť a neetickosť turizmu však nevidí čiernobielo. Vníma, že pri zájazdoch za žralokmi by mali byť splnené rôzne regulácie, napríklad koľko ľudí môže byť pri danom zvierati a ako veľmi ho svojou prítomnosťou obmedzujú. Na druhej strane si myslí, že žraločí turizmus by mal byť podporovaný. „V daných oblastiach, kde vznikol turizmus, boli predtým žraloky lovené. Turizmus teda nahradil rybolov, priniesol finančné zdroje a slúži v podstate ako ‘ochrana’ pred rybármi,“ objasňuje.
S názorom súhlasí aj Cristina Zenato, ktorá sa už 25 rokov potápa so žralokmi, ukazuje ich skutočnú podstatu a búra predsudky. „Turizmus zameraný na potápanie so žralokmi je skvelý spôsob, ako chrániť žraloky tým, že im poskytuje hodnotu ako živým zvieratám. Ak sa peniaze nerozdeľujú v rámci miestnych komunít a prospievajú len tým, ktorí prichádzajú zvonku a využívajú zahraničné zdroje a zásoby, miestni obyvatelia nenájdu dostatok dôvodov na to, aby chceli chrániť žraloky,“ píše vo svojom stĺpčeku pre magazín Diver.
Podľa prípadovej štúdie Texaskej univerzity v meste Austin ide o rastúci miliónový priemysel. Podľa autorov štúdie, Nicholasa Aufiero a Alicie Armijo, toto odvetvie ponúka miestnym obyvateľom iný zdroj obživy. A tak sú podľa nich žraloky uchránené od lovenia a najmä finningu – odrezávania plutiev. Po ich odrezaní boli žraloky pustené späť do mora, kde pomaly zomierali.
Potápanie v klietke je založené na strachu
Na otázku, či sa stretla Baranová aj s neetickým zaobchádzaním so žralokmi odpovedá, že za neetickú považuje atrakciu na ostrove Guadalupe v Mexiku (známy ako najlepšia destinácia na svete na stretnutie s veľkým bielym žralokom – pozn. red.). Ide o potápanie v klietke, v ktorej sú turisti spustení do vody, kde sú žraloky vlákané návnadou. „Zážitok je založený na strachu. Ale opäť vďaka turizmu spojenom s bielymi žralokmi, sú všetky biele žraloky chránené,“ vysvetľuje.
Baranová ako príklad neetického správania tiež opisuje incident z roku 2022, ktorý sa odohral na mexickom ostrove Isla Guadalupe. „Žraloka bieleho lákali lanom, na ktorom bol priviazaný tuniak, veľmi blízko ku klietke. Žralok sa v nej následne zasekol, čo viedlo k jeho smrti. Tento prípad vyvolal vážne obavy o bezpečnosť žralokov aj potápačov. V reakcii na to mexické úrady zakázali potápanie v klietkach so žralokmi na tomto mieste,” objasňuje.
Podľa spomenutej prípadovej štúdie atrakcia v podobe potápania v klietkach mohla čiastočne viesť k zvýšeniu počtu útokov žralokov v oblastiach, kde sa praktizuje. Americký cestopisec z magazínu National Geographic Andrew Evans vo svojom článku vysvetľuje, že žraloky majú svoj harmonogram a súhrn pravidiel, ktoré dodržiavajú. Podľa neho ide o plaché zvieratá a len krv – návnada ich prinúti prekonať svoje obavy a plávať blízko lodí a ľudí. „Žraloky, ktoré si spájajú lode a ľudí s potravou, sa môžu stať agresívnejšími v blízkosti ľudí vo vode, najmä tých, ktorí sú mimo bezpečných hraníc klietok,“ uvádzajú autori z Texaskej univerzity.
S predpokladom štúdie Baranova veľmi nesúznie. „Je dokázané, že žraloky kvôli lákaniu krvou menia svoje prirodzené správanie a pohybujú sa tam, kde sú lákané. Ale neexistuje žiadna štúdia, ktorá by preukázala, že žraloky lákané krvou sú pre ľudí nebezpečnejšie. Žraloky veľmi dobre vedia, čo je a čo nie je ich potrava,” ozrejmuje.
Viac ako fotka
Pri výbere podobného typu zážitku odborníčka na správanie zvierat Baranová radí prezistiť si skúsenosti spoločnosti, ktorá ponúka expedície za morskými živočíchmi. „Neexistujú certifikáty pre sprievodcov na žraloky. Treba si pozrieť skúsenosti sprievodcu a spoločnosti.“ Nápovedou je podľa nej aj to, koľko ľudí sa môže nahlásiť na expedíciu. „Nemala by to robiť masovo, mali by to byť výlety s menším počtom ľudí. Také výlety sú, samozrejme, drahšie, ale určite stoja za to,“ objasňuje.
Podľa Baranovej by mal mať každý turizmus aj väčší presah – mal by podporovať výskum, chrániť jednotlivé druhy zvierat alebo pracovať s komunitami. Aj samotná organizácia Blue Religion ponúka rôzne expedície za morskými živočíchmi. Pýtame sa, či má takisto hlbší rozmer. „Máme projekt na ochranu žralokov, ktorý sa volá Amoara. Realizujeme ho v mexickom štáte Nayarit, ktorý má spomedzi ostatných mexických štátov najvyššie percento v lovení žralokov. V rámci projektu chránime najmä miesto, ktoré žraloky využívajú ako škôlku, kde rodia svoje mláďatá.“
Okrem toho Baranová spomína, že pracujú aj s miestnou komunitou rybárov a ich deťmi. „Snažíme sa do tejto oblasti prinášať alternatívy v zmysle udržateľného farmárčenia napríklad mušlí a taktiež časť z projektu je venovaná pomoci rybárom, aby prešli od rybolovu k turizmu.“ Blue Religion v spolupráci s mexickou univerzitou Sinaloa pracuje na výskume, ktorým sa snaží dokázať, že „žraločia škôlka“ je z hľadiska ekológie veľmi dôležitá pre nové populácie žralokov.
Zúčastnila sa expedície
Jednej z expedícií Blue Religion v štáte Baja California v Mexiku sa zúčastnila aj Slovenka Jana Gombošová. Aby sa človek zúčastnil expedície podľa nej nepotrebuje ovládať nič zvláštne iba vedieť plávať a šnorchlovať. Sama sa však rozhodla absolvovať aj kurz nádychového potápania.
So žralokmi strávila dva dni. „Každý deň sme absolvovali dva ponory – jeden trval asi hodinu a pol. Všetci sme sa obliekli do neoprénov, obuli plutvy, nasadili masky a postupne naskákali do vody. Lucia (Baranová, ktorá bola sprievodkyňou – pozn. red.) nás odviedla k lanu, ktoré je priviazané o loď. Držíte sa ho, dýchate cez šnorchel a ste zoradení približne meter od seba – kvôli tomu, aby vás bezpečnostní potápači mali stále na očiach a vedeli, kde sa nachádzate vy aj zvieratá,“ opisuje zážitok Gombošová.
Podotýka, že tento typ expedície by nenazvala „plávaním so žralokmi,“ ale skôr ich pozorovanie. Zúčastnení expedície dostali podľa jej slov dôrazne pokyny, aby žraloky nechytali a nijak nedráždili. Takisto, v prípade nekomfortu, aby pozorovali zvieratá len z lode.
Účastníci expedície sa najskôr museli zúčastniť bezpečnostného brífingu. „Mali sme stanovené presné pravidlá pre bezpečný pobyt pod vodou: ako reagovať, ako sa hýbať či nehýbať. Prešli sme si aj možné reakcie žralokov a ako na ne reagovať. Napríklad ak príde zvedavé zviera príliš blízko, máme ho iba jemne potlačiť zhora na „čumáku“ smerom dole. Dohodli sme si tiež posunky, aby sme vedeli komunikovať pod vodou – kde sa nachádza žralok, keď niekto nevidí zviera za sebou, keď prichádza ďalší alebo keď niekto potrebuje ísť z vody. Všetko bolo nastavené tak, aby sme sa cítili bezpečne – my aj žraloky,“ vysvetľuje Gombošová.
Podľa slov Gombošovej tím Blue Religion poznal správne miesta, kde žraloky hľadať, pričom ich lákal pomocou rybacej krvi. „Tá vytvorí vo vode pachovú stopu, ktorú žraloky zachytia a priplávajú po nej. Nekŕmia ich, len lákajú vôňou,“ vysvetľuje.
Necítila strach ani paniku
Gombošová priznáva, že noc pred výpravou sa jej v hlave premietali najhoršie scenáre. Avšak počas nasledujúceho dňa jej strach pominul. Na otázku, čo cítila pri strete so žralokom odpovedá: „Nebol to strach ani panika. Ten pocit neviem opísať tak, aby neznel pateticky. Cítila som rešpekt, pokoru a veľkú vďačnosť. Paradoxne aj pokoj.“
Samozrejme, podotýka, že stretnutia so žralokmi sa môžu líšiť a nemusia byť vždy pozitívne. „Jedna vec je, ak ste vo vode so žralokmi cielene, viete, že tam sú a ste so skúseným sprievodcom. Celkom iná situácia nastáva, keď ho stretnete náhodou, či v spoločnosti ľudí, ktorí sa nevyznajú v správaní týchto zvierat alebo ich nerešpektujú,“ dodáva.
Podobne ako Baranová aj Gombošová je presvedčená o tom, že pri expedícii za žralokmi by nemalo ísť len o fotku bez ohľadu na to, ako vznikla. „Ten, kto sa rozhodne ísť na takúto expedíciu, musí mať pokoru a nesnažiť sa niečo dokazovať sebe alebo druhým. Je dôležité rešpektovať pokyny a nemať prehnané očakávania. Príroda rozhoduje o tom, či nám dopraje tieto výnimočné stretnutia. Nefunguje to tak, že ja si zaplatím a mám. Žiaden sprievodca vám nezaručí prítomnosť zvierat – len vám vytvorí najlepšie podmienky na to, aby sa to mohlo stať,“ ukončuje.
Cristina Zenato radí, ako si vybrať správnu spoločnosť:
- prevádzkovateľ by mal overiť kvalifikáciu a skúsenosti každého potápača podľa náročnosti lokality,
- prevádzkovateľ by mal poskytnúť bezpečnostný brífing, otvorene komunikovať o možných rizikách a stanovených pravidlách a zodpovedne reagovať na počasie,
- prevádzkovateľ by mal zodpovedať otázky, poradiť a v prípade potreby odporučiť najskôr kontrolný ponor (overenie zručností potápača – pozn. red.),
- skontrolujte, koľko bezpečnostných potápačov dohliada na skupinu a koľko ľudí ide súčasne do vody (ideálne jeden bezpečnostný potápač na štyroch ľudí, pričom maximálny limit je 6:1, aby sa zabezpečil kvalitný dohľad a rýchla reakcia v prípade potreby – pozn. red.)
- uprednostnite spoločnosti, ktoré pôsobia v danej oblasti dlhodobo a poznajú miestne podmienky,
- vyberajte lokálnych prevádzkovateľov, ktorí zamestnávajú domácich a podporujú ochranu žralokov,
- zistite, či v minulosti došlo k incidentom a ako boli riešené – overte aj núdzové a evakuačné protokoly a
- vyhýbajte sa prevádzkovateľom, ktorí používajú senzachtivé alebo strašidelné výrazy v reklame.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
