Potraviny rozvážajú ľuďom v núdzi sami, pohonné látky im nikto nepreplatí. Zástupcovia organizácií a dobrovoľníci tiež často nemajú vlastné priestory, v ktorých by skladovali balíčky potravinovej pomoci. Tento mesiac sme sa boli pozrieť na bratislavskom stretnutí aktérov v oblasti potravinovej pomoci pre ľudí v núdzi na Slovensku. Zúčastnili sa jej zástupcovia desiatok organizácií a zamestnanci sociálnych odborov.
Názvy organizácií ani mená ich zástupcov a zástupkýň nezverejňujeme, keďže išlo podľa organizátorov o bezpečný priestor na vyjadrenie názorov.
Spolu za jedlo
Informačný deň „SPOLU ZA JEDLO” k národnému projektu REDIPOM zorganizovala Platforma potravinovej pomoci Slovensko (PPPS), ktorú pred dvoma rokmi založilo osem sociálnych a environmentálnych mimovládnych organizácií. Medzi nimi sú Slovenská katolícka charita, Slovenský Červený kríž, Vagus, Depaul Slovensko, Circular Slovakia, INCIEN – Inštitút cirkulárnej ekonomiky, JEDEN RODIČ a Free Food.
Usilujú sa dostať čo najviac nepredaných potravín k ľuďom v núdzi a znížiť mieru plytvania jedlom najmä na úrovni maloobchodu, výroby a prvovýroby. V máji a júni zorganizovali informačné dni aj v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline a Prešove. Stretli sa na nich zástupcovia Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti, PPPS a poskytovatelia a príjemcovia potravinovej pomoci.
Spolu za všetky mestá sa malo podujatí zúčastniť dvestopäťdesiat neziskových organizácií, ale aj zamestnancov sociálnych odborov. Uskutočnil sa aj online webinár s účasťou viac ako sedemdesiatich subjektov. Pred brífingom pre médiá sa mohli počas diskusie vyjadriť k súčasnému stavu potravinovej pomoci na Slovensku a povedať aj o problémoch, s ktorými sa každodenne stretávajú.
Organizácie pomáhajú deťom v núdzi, jednorodičom, ženám a deťom, ktoré zažili rôzne formy násilia, ľuďom bez domova, ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine a mnohým ďalším zraniteľným skupinám obyvateľstva. Okrem toho, že nemajú kde skladovať potraviny na darovanie, od reťazcov dostávajú často také, ktoré nepotrebujú. „Buď všetko alebo nič,” ozve sa jeden z účastníkov počas prezentácie a vysvetľuje, že si z potravín niekedy nemôžu vyberať to, čo potrebujú. Organizácie potom dlho skladujú jedlo ako napríklad múku alebo cestoviny, aj keď by napríklad pre ľudí bez domova potrebovali najmä konzervy. Niektoré združenia by uvítali aj čerstvé ovocie a zeleninu alebo mliečne výrobky pre deti.
Problém sa vraj netýka len ľudí na pokraji chudoby, organizácie upozorňujú, že je na Slovensku veľa rodín z nižšej a strednej vrstvy na hranici, ktorým ak vypadne čo i len jeden príjem, majú problém s nákupom potravín. Väčšina zástupcov upozornila na to, že je potrebné prepojiť organizácie, vytvoriť fungujúci systém potravinovej pomoci a zmapovať ako je to na Slovensku. „Keď sa nezosieťujeme, vytvárame pôdu na zneužívanie potravinovej pomoci,” upozorňuje zástupkyňa jednej z organizácií.
Situácia vo svete a na Slovensku
Každý deviaty človek na svete trpí hladom alebo podvýživou, ale približne tretina všetkého jedla určeného pre ľudí sa nikdy nezje, o čom informuje PPPS. A aj keby sme už teraz dokázali nakŕmiť viac ako desať miliárd ľudí, nevieme to zabezpečiť ani pre súčasný počet – približne osem miliárd na celej planéte.
Podľa minuloročnej správy Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Organizácie OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) čelilo hladu 733 miliónov ľudí a ich počet stále stúpa. A hoci sa podľa správy očakáva, že do roku 2030 tento počet ľudí klesne na 582 miliónov, je to podobná situácia ako v roku 2019. FAO a Svetový potravinový program (WFP) tento rok vydali správu, v ktorej identifikovali trinásť krajín, v ktorých sa má do októbra zhoršiť akútna potravinová neistota. Medzi nimi vyžadujú najnaliehavejšiu pozornosť krajiny ako Sudán, Palestína, Južný Sudán, Haiti a Mali. V dvanástich krajinách z trinástich, kde je najhoršia situácia, je však hlavným dôvodom potravinovej neistoty rozsiahle ozbrojené násilie.
Na Slovensku žije 980-tisíc ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Podľa posledných dát Štatistického úradu (ŠÚ) SR stúpol medziročne počet ľudí v tejto skupine o 37-tisíc osôb, a to v dôsledku pandémie COVID-19, nárastu cien a inflácie.
Podľa občianskeho združenia Free Food sa na Slovensku ročne vyprodukuje približne 0,57 milióna ton potravinového odpadu. Rozsiahla časť by mohla byť distribuovaná aj ľuďom v núdzi. Prekážkou pri riešení problému sú podľa združenia aj chýbajúce celistvé údaje o plytvaní potravinami v každom článku reťazca na Slovensku.
Jednotný systém potravinovej pomoci by mohol pomôcť najmä v tejto oblasti. PPPS, ktorého je združenie Free Food súčasťou, identifikovalo viacero problémov ako legislatívne bariéry, nejasnosti a slabú informovanosť pri podmienkach darovania a redistribúcie potravinovej pomoci, regionálnu nevyváženosť medzi vznikom potravinových prebytkov a ich dopyte po nich, nedostatočnú spoluprácu, bariéry v infraštruktúre a financovaní, nedostatočnú digitalizáciu (chýbajúce dáta a chýbajúcu evidenciu) a absenciu strešnej organizácie. Riešením podľa nich môže byť národný projekt REDIPOM, ktorého cieľom je vytvorenie jednotného systému redistribúcie potravinovej pomoci.
Ako ho vytvoriť?
Projekt REDIPOM pozostáva z dvoch hlavných fáz – tvorby návrhu jednotného systému a pilotného testovania riešení. Jeho prijímateľom je Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. V máji sa konalo zasadnutie Národnej platformy predchádzania potravinovým stratám a plytvaniu potravinami, ktorej sa stal Úrad členom spoločne s PPPS. Okrem toho sa zriadila nadrezortná pracovná skupina, ktorá bude spadať priamo pod Národnú platformu predchádzania potravinovým stratám a plytvaniu potravinami. Skupinu bude viesť ÚSV ROS. Má slúžiť na konzultačné, odborné a koordinačné činnosti v súvislosti s projektom. V skupine je dvadsať aktérov z podnikateľského prostredia, zástupcov štátnej správy, samosprávy, mimovládnych neziskových organizácií a akademickej obce.
V súčasnosti sa projekt nachádza vo fáze informovania verejnosti o plánovaných aktivitách a zmapovania aktuálneho stavu systému potravinovej pomoci a podmienok redistribúcie potravín. Cieľom je vytvoriť mapu kľúčových partnerov a aktérov, sumár odporúčaní pre účinný legislatívny rámec, správu k stavu existujúcej infraštruktúry a prehľad dobrých príkladov praxe zo zahraničia.
Následne sa má v budúcom roku tvoriť návrh jednotného systému redistribúcie potravín, pričom súčasťou diskusií a pripomienkovania riešení majú byť aj slovenské organizácie a podnikatelia aktívni v oblasti potravinovej pomoci, a to v rámci okrúhlych stolov v slovenských mestách.
Ďalšou fázou by malo byť v roku 2027 pilotné testovanie navrhovaných možností na základe dát a skúseností, prepojenie na strane ponuky a dopytu, zavedenie a otestovanie informačného systému, ako aj vyhodnotenie výsledkov, ktoré by malo byť dokončené v prvom kvartáli roku 2028.
Podľa splnomocnenkyne vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simony Zacharovej vytvárajú rozsiahly systém, ktorý nevymyslí úradník od zeleného stola. „Musíme ísť do terénu a pýtať sa ľudí, ktorí túto pomoc vykonávajú,” vysvetľuje Zacharová. Ľudia z neziskových organizácií podľa nej presne vedia kto, kde a akú formu pomoci potrebuje, a preto musia byť súčasťou riešenia.
Jedným z výsledkov projektu by malo byť aj vytvorenie podrobného návrhu legislatívnych zmien v rámci Zákona o potravinách, ktoré budú podporovať darovanie a redistribúciu potravín. Podľa výkonnej riaditeľky PPPS, Alexandry Kolarik, sa v ňom stále nachádza veľa nejasností. „Veľa tém je v zákone nepokrytých, čo vedie k tomu, že sa podmienky darovania interpretujú rôznymi spôsobmi, teda aké potraviny sa môžu darovať alebo kto ich môže prijímať,” vysvetľuje.
Kolarik uviedla ako dobré príklady Česko, Maďarsko alebo Poľsko, ktorými sa môžeme inšpirovať pri vytváraní systému. „Napríklad v Česku je pätnásť lokálnych potravinových bánk, z ktorých sa potraviny distribuujú miestnym organizáciám,” uvádza, že aj na Slovensku potrebujeme zistiť, kde budú takéto centrá alebo ktoré z existujúcich vieme zapojiť.
Výsledkom projektu by podľa nej mala byť aj databáza s dátami o potravinovej pomoci a mapa, ktorá bude ukazovať aktérov na strane dopytu a ponuky. Účelom mapy je podľa nej vidieť, kde chýba infraštruktúra na darovanie potravín, pričom by mala pomôcť organizáciám orientovať sa v tom, ako vyzerá dostupná pomoc v danom regióne. Projekt je podporený z prostriedkov Európskej únie v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027 vo výške 3 598 373 EUR a prebieha od novembra 2024 do októbra 2027.
Tento text vznikol v rámci série Zachráň zvyšky, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.
