5 dôvodov, prečo pracujem v mimovládke

---

Praktické, vychádzajúce z potrieb učiteľov a učiteliek, s množstvom nápaditých pomôcok, aktivít, ktoré som namotivovaná skúšala hneď na najbližšej výučbe. Postupne sme začali spolupracovať na rôznych projektoch, príručkách a kurzoch. Učila som na fakulte a zároveň externe spolupracovala so Živicou. Bavilo ma učiť na príkladoch z reálneho života. Dvanásť rokov som robila dobrovoľníčku pre program Zelená škola. Neskôr som dostala ponuku, aby som ho viedla. Rozhodovanie bolo náročné. Čo ma presvedčilo, robiť pre mimovládku?

1. Zmysluplnosť

Som v úzkom kontakte so školami, ktoré chcú robiť environmentálnu výchovu prakticky a naozaj, nie formálne. Na kurzoch, seminároch či konzultáciách spoznávam potreby učiteliek a učiteľov. Na základe ich spätných väzieb nastavujeme obsah vzdelávaní aj prípravu metodických materiálov, aby boli užitočné a využiteľné. Keď sa pár dní po kurze v maili objavia fotky a pár viet od pani učiteľky, ktorá začala učiť inovovane, dodá mi to motiváciu aj zmysel. Najbližšie týždne navštívime s tímom osobne viac ako sedemdesiat škôl. Túto sondu do fungovania Zelených škôl mám veľmi rada. Ukazuje, koľko inšpiratívnych zmien sa učiteľkám, žiakom, školníkom či kuchárkam spoločne podarilo. Inšpirácie prinášame médiám aj ďalším školám. Čo sa nedarí, nám prináša námety na semináre a konzultácie do nového školského roka.

2. Sloboda a zodpovednosť

Robím s ľuďmi, ktorí chcú a hľadajú cesty, ako sa veci dajú. Nie vždy je to ideálny svet, keďže je tvorený rôznymi ľuďmi. Preberáme svoj podiel zodpovednosti za to, ako na Slovensku fungujú školy. Hľadáme témy aj zručnosti, ktoré potrebujú. Nadácia AEVIS či občianske združenie Lesmír začínajú rozvíjať prírodný turizmus. Vzali sme teda učiteľky, aby ho zažili na vlastnej koži. Odozva bola výborná. Preto sme pripravili prvú príručku Prírodného turizmu pre základné a stredné školy.

Na exkurzie a príručku sme získali financie od Nadácie Slovenskej sporiteľne a zodpovedne sme ich vyúčtovali do jedného centa. Vzdelávanie učiteliek, vydávanie metodík aj pomôcok, cestovné, ubytovanie, káva na seminároch či prenájom miestností aj naše lektorovanie a odborné služby stoja peniaze. Na našom webe, sociálnych sieťach, v príručkách či na kurzoch máme vždy uvedených našich partnerov. Vďaka nim cítim dôveru a slobodu vo voľbe tém, metódach, formách, obsahu aj rozsahu.

3. Flexibilita

V mimovládnej organizácii sú flexibilné pravidlá kedy, kto, čo robí. Prácu počas víkendov a večerov bežne ani nerátame. Dôležité je to, čo sa urobí, nielen formálne splní. Flexibilitu neziskového sektora som najviac vnímala, keď sa v marci 2020 celoplošne zatvorili školy. O pár dní na to živičný Komenského inštitút vysielal prvý webinár pre učiteľky a učiteľov, ako učiť z domu. Mal cez 1600 sledovateľov. Z týždňa na týždeň sme robili ďalšie webináre, aby sme pomohli nielen učiteľom, ale aj rodičom. Dokázali sme pohotovo reagovať, za čo sme dostali aj neskutočnú odozvu.

4. Prepojenie 

Som vďačná, že môžem viesť program Zelená škola, ktorý funguje už viac ako dvadsať rokov bez podpory štátu vďaka mimovládkam, a zároveň učiť pár hodín týždenne environmentálnu výchovu na univerzite. Prepojenie akademického sveta a bežného života prináša inšpirácie a skúsenosti z praxe do prednáškarní a príležitosť overiť otázky z akademických debát priamo na školách.

Moji študenti a študentky zvyčajne oceňujú, že môžu testovať vznikajúce materiály pre rôzne stupne škôl a zaujímajú sa aj o spätné väzby, ako sa učiteľkám podľa nich učí. Zápočty robia priamo v praxi – získavajú tak prvé skúsenosti, zručnosti aj kontakty. Časť z nich začne robiť dobrovoľnícky počas štúdia. Mnohí si práve takto prešľapali cestu k svojmu zamestnaniu.

5. Možnosť výberu

Mám na výber – pre koho a čo budem robiť. Na univerzite mám najradšej diskusie so študentami. Zvyčajne trvá dva až tri stretnutia, kým ich „rozrozprávam“. Uistím ich, že sa môžu a majú pýtať a tiež, že môžeme mať rôzne pohľady. Často sa ma pýtajú, kedy uvidíme výrazné zmeny v postojoch ľudí k životnému prostrediu. Sú rôzne cesty, ako vieme spoločnosť meniť: zhora a zdola. Štát mení fungovanie vecí zhora – legislatívou, ekonomickými nástrojmi, zaviedol napríklad environmentálnu výchovu do škôl.

Mimovládne organizácie menia fungovanie vecí zdola –  reagujú na potreby, prinášajú nové témy a inovácie. Na otázku, aké vidia výhody a nevýhody oboch ciest študenti odpovedajú: „Zhora – celoplošnosť, no aj formalizmus. Zdola – motivácia, dosah na konkrétne školy, personálny a finančný limit.“ Záver je teda jednoznačný – v demokratickej spoločnosti majú obe cesty svoj význam.