Umelá inteligencia (AI) sa podľa nej nemá zakazovať a nepatrí len do informatiky. Prostredníctvom iniciatívy AI dětem za prvý polrok v roku 2024 preškolili desaťtisíc českých a slovenských pedagógov, ako si vďaka umelej inteligencii vedia zjednodušiť administratívnu záťaž. Skeptickým rodičom priblížili AI cez priamy zážitok. V krátkej budúcnosti chcú vyvinúť aplikáciu, ktorá učiteľom pomôže s prípravou a vedením hodín. O vzdelávaní pomocou umelej inteligencie, ale aj o budúcnosti školstva sme sa rozprávali s Kateřinou Švidrnochovou.
Čo pre vás znamená umelá inteligencia?
Pre mňa je umelá inteligencia neoddeliteľnou súčasťou aktuálnych životov aj budúcnosti tohto sveta. Je to nová technológia, vedný odbor, ktorý mení prístup k tomu, ako sa vzdelávame, rozvíjame a akým spôsobom pracujeme.
Prečo je podľa vás umelá inteligencia potrebná na školách?
Žijeme vo svete, ktorý je obklopený umelou inteligenciou a vo svojich mnohých oblastiach je ňou poháňaný. Myslím si, že je nevyhnutné, naučiť sa na školách a porozumieť tomu, ako fungujú systémy, ktoré umelú inteligenciu používajú. Aby sme s ňou dokázali vedome pracovať a zapájali pri tom kritické myslenie, alebo ju dokázali efektívne využiť pre svoju prácu.
Dnešné výskumy ukazujú, že celý trh práce je a bude silne ovplyvnený novými požiadavkami na ľudí. Jednou z najzásadnejších je práve práca s nástrojmi, ktoré sú poháňané umelou inteligenciu a sú zamerané na našu ľudskú kreativitu, analytické a kritické myslenie. Je to odbor, ktorý podľa mňa patrí na školy a žiaci by ho mali vďaka svojim mentorom a učiteľom vstrebávať už od ranného veku.
Niečo ste už načrtli, napríklad to kritické myslenie. Aké iné schopnosti alebo zručnosti vďaka umelej inteligencii vedia získať žiaci alebo aj učitelia?
Ako učitelia, tak aj žiaci sa vedia vďaka umelej inteligencii pozerať na problémy komplexne. Dokážu riešiť ich rôzne podoby a hľadať omnoho viac riešení, ako keby pracovali len s memorovanými dátami alebo s vedomosťami z učebníc. Získavajú nielen širšiu oblasť zdrojov pre svoju prácu, ale nové pohľady na nejaký problém. Verím tomu, že umelá inteligencia rozvíja kreativitu a inovatívny prístup k riešeniu problémov.
Rozprávame sa o tom, že by žiaci alebo učitelia nadobudli kreativitu, rozoznávanie informácií vyprodukovaných umelou inteligenciou. Ako by to prebiehalo na vyučovacích hodinách? Cez aký nástroj by sa k umelej inteligencii dostali?
Umelá inteligencia, ako vedný odbor, obsahuje veľa ďalších konkrétnych nástrojov, pri ktorých sa používa iná terminológia, napríklad strojové učenie alebo veľké jazykové modely, ktoré poznáme v podobe chatbotov (Tiež konverzačný robot; je program navrhnutý na interakciu s ľuďmi prostredníctvom chatovacieho rozhrania – pozn. red.). Princípy chápania strojového učenia dokážeme využiť najmä pri práci s dátami a pri pochopení toho, ako ich dokážeme spracovať a analyzovať.
Na prvom stupni základných škôl je veľmi dôležité, aby deti pochopili základné princípy fungovania strojového učenia a toho, akým spôsobom pracujeme s dátami. Dokážu sa to učiť hravou formou. Na druhom stupni, stredných a vysokých školách vidím veľký nástup chatbotov a nástrojov, ktoré dokážu spracovávať rešerše alebo dohľadávať informácie a tiež vedia generovať rôzne výstupy – textové alebo audiovizuálne.
Za mňa je umelá inteligencia, strojové učenie a veľké jazykové modely prierezovou témou. Nepatrí len do informatiky, ale do akéhokoľvek predmetu. Objavuje sa na ktoromkoľvek stupni vzdelávania. Vďaka týmto nástrojom si môžu učitelia významne pomôcť so znížením administratívy, s inovatívnym prístupom k vzdelávaciemu procesu a formatívnym hodnotením žiakov.
Aké dáta by sme si vedeli predstaviť pod tými, ktoré spomínate na prvom stupni?
V AI dětem na to máme veľmi pekné metodiky, ktoré sú spracované pomocou dvoch postavičiek Jú a Pí. Sú to kamarátski roboti, ktorí sprevádzajú deti svetom a zbierajú rôzne artefakty – dáta.
Keď si predstavíte, že by sme to napríklad preniesli do off-line sveta, pustili by sme deti do lesa a nechali by sme ich o ňom zbierať dáta, čo sú vetvičky, kvety alebo hmyz. V podstate všetko, čo v tom lese žije a na základe toho, ako sú zdravé vetvičky a kvety, môžeme vyhodnotiť ako zdravý je celý les. Tiež ako sa správa, čo v ňom žije a čo by v ňom mohlo žiť.
Na základe dát môžeme predikovať nejaký vývoj lesa. Môže to byť pekná metafora, akým spôsobom pracujeme s dátami v online svete. Najbližšie a najzrozumiteľnejšie pre deti aj dospelých je práca s dátami v súvislosti so sociálnymi sieťami a algoritmami.
Aký program slúži na zber dát pre prvý stupeň, aby to bolo pre nich jednoduchšie na pochopenie?
Napríklad môžeme použiť aplikáciu Teachable Machine. Je to aplikácia od Googlu, do ktorej môžu deti nahrať fotografie. Nafotia si ceruzku a hrnček z rôznych uhlov, čím im vzniká dátový set.
V Teachable Machine učia, pomocou strojového učenia, rozpoznávať aplikáciu, či jej ukazujú do kamery hrnček alebo ceruzku. Na vlastnej koži dokážu zažiť, ako natrénovať software na rozpoznávanie dát.
Existuje veľa bezplatných hravých aplikácií, ktoré sú dostupné pre deti, učiteľov aj rodičov, aby pochopili, ako funguje súbor údajov, ako je ho nutné pripraviť ho a k čomu vlastne slúži.
Je umelá inteligencia ekologická? Keď si vezmeme len túto spomenutú aplikáciu, do ktorej žiaci nahrávajú desiatky fotiek.
Umelá inteligencia, ako vedný odbor, je ekologická, ale spôsob, akým spracováva dáta už nie. Na to potrebujeme naozaj vysokovýkonné servery, ktoré si vyžadujú nielen elektrický výkon, ale aj ochladzovanie. Veľké množstvo spracovania dát spôsobuje, že sa prehrievajú servery. V tej chvíli sa bavíme o naozaj veľkej ekologickej záťaži a vysokej spotrebe studenej vody. Vedci sa snažia hľadať rôzne riešenia, ako túto ekologickú záťaž znížiť.
Keby sme nepoužívali generatívnu umelú inteligenciu, ale len naše mobilné telefóny, už aj pri tom sa môžeme baviť o naozaj veľkej ekologickej záťaži. Je to ďalšia technológia, ktorá má významný dopad na naše prostredie a je výzvou vyriešiť, akým spôsobom ju spraviť tak, aby čo najmenej škodila svetu a prírode. Na druhú stranu má umelá inteligencia aj pozitívne dopady na životné prostredie, napríklad v podobe zlepšenia efektivity v poľnohospodárstve či prevencii prírodných katastrof.
Vrátim sa naspäť do školského prostredia. Viem si predstaviť, že pre množstvo učiteľov v Česku, ale aj u nás na Slovensku, je umelá inteligencia stále novinkou. Ako sa snažíte zabezpečiť, aby mali potrebné zručnosti a vedomosti na jej používanie?
Celá naša iniciatíva AI dětem je založená na osvete. To znamená, že úzko spolupracujeme s učiteľmi, vzdelávacími inštitúciami a snažíme sa tému šíriť. Či už tým, že o nej hovoríme a chodíme medzi učiteľov, vytvárame aj veľa metodických materiálov, ktoré sú sprievodcom.
Pre mnoho učiteľov je umelá inteligencia veľká neznáma. Obzvlášť jej spojenie s algoritmami, sociálnymi sieťami alebo deepfakes (manipulácia s tvárami – pozn. red.) a ďalšími negatívnymi dopadmi, ktoré vyvolávajú v ľuďoch strach. Ten sa snažíme eliminovať tým, že tému približujeme zo všetkých uhlov pohľadu. Poskytujeme rôzne nástroje a snažíme sa, aby sme zjednodušili učiteľom prácu.
Niektorí učitelia sú proaktívnejší, „revolučnejší”, neboja sa zmeny a veľmi radi vítajú novinky vo výučbe. Zatiaľ, čo iní sa držia svojich zaužívaných metód a učebných osnov. S akými učiteľmi ste sa už stretli?
Najčastejšou interakciou s učiteľmi sú školenia. Tie prebiehajú priamo v zborovni, kde sedí celý učiteľský zbor a väčšinou je to tak päťdesiat na päťdesiat. To znamená inovátori, technologickí nadšenci a tí, ktorí už sami od seba inovujú vzdelávací proces. A potom tam sú skeptici, pričom medzi nimi sú niektorí tíší a iní hlasnejší. Je to pre nás výzva, no sme strašne radi, že sa objavujú obidve skupiny, pretože je potrebné pozerať sa na tému z rôznych uhlov pohľadu.
Ozývajú sa učitelia sami na základe nejakej vašej propagácie, alebo ich oslovujete?
Stretávame sa s nimi vďaka tomu, že nás pán riaditeľ alebo pani riaditeľka pozve priamo do školy. Učitelia sa ozývajú aj sami, z vlastnej iniciatívy. Tým, že majú dosť rôznych facebookových skupín alebo učiteľských diskusných fór, posúvajú si na nás odporúčania.
Reklamu nemáme. Sme veľmi radi, že na naše stránky, ktoré sú jeden obrovský vzdelávací materiál, chodia učitelia často organicky. Osvetu robíme cez ďalšie rôzne vzdelávacie akcie, konferencie alebo nedávno sme v Prahe organizovali sériu stretnutí AI Horizonty, ktoré boli zamerané na rôzne oblasti toho, kam môže umelá inteligencia vstupovať.
Robíme tiež takzvané ambasadorské akadémie. Aktuálne nám beží jedna na Slovensku. Je v nej zapojených skoro tridsať slovenských učiteľov alebo lektorov, ktorí po osem mesačnom vzdelávacom programe získajú know-how, aby ho mohli ďalej šíriť. Našim cieľom je, aby sme motivovali učiteľov nielen k tomu, aby umelej inteligencii porozumeli, ale dokázali ju aj prakticky využiť vo svojej praxi a aby to šírili cez seba, ako chodiaca inšpirácia pre svojich kolegov.
Ako presviedčate učiteľov, ktorí sú z opačného pólu a veľmi sa im to nepáči?
Zážitkom. Všetko sa snažíme, čo najmenej teoretizovať a mať frontálnu výuku. Od začiatku sa ich snažíme vtiahnuť do vzdelávacieho procesu, ako by to mali spraviť aj oni so svojimi žiakmi. To znamená, že najväčší skeptici, ktorí vidia, že nehovoríme o umelej inteligencii len v superlatívoch, ale upozorňujeme aj na jej limity, nadobudnú dôveru si niečo preskúmať. Veľmi funguje aj sila zdieľaného know-how. Keď vidia, že aj ich ďalší kolegovia využívajú generatívnu umelú inteligenciu, používajú chatboty, ale ešte nemali príležitosť si to v škole zazdieľať, práve naše školenie je príležitosť, kde si všetci nad tou témou sadnú.
Ako to vyzerá, zapnete im ChatGPT a ukážete, ako umelá inteligencia funguje alebo máte na to iný nástroj?
Po prvé ukazujeme reálne scenáre, buď priamo púšťame aplikácie, aby ich videli na projektore, alebo im zadávame úlohy priamo na školení. Dostanú inštrukcie a tému, ktorú majú spracovať pomocou promptu – príkazu, ktorý sa zadáva do chatbota.
Pekná aplikácia, ktorá ukazuje akým spôsobom sa spracovávajú dáta, je Quick Draw od Google, ktorá funguje s obrázkami a je veľmi zábavná. Keď si učitelia v prvej tretine workshopu skúsia Quick Draw, zasmejú sa, atmosféra sa uvoľní a je to pre nich omnoho zábavnejšie. Potom si generujú obrázky, rozhýbavajú ich do rôznych animácií. Naozaj sa snažíme, aby si to všetko zažili na vlastnej koži.
Niečo podobné by sme vedeli nájsť aj vo všetkých vašich vzdelávacích materiáloch a príručkách na stránke? Je to postavené na podobných cvičeniach?
Je to tak. Všetko je to vysoko praktické. Na našom webe máme metodiky, ktoré fungujú ako kuchárska kniha, v ktorej môže učiteľ postupovať od prvého kroku po desiaty bez toho, aby niečo pokazil, aj keď sa v tej téme práve snaží zorientovať. Tiež máme na našom blogu veľa článkov s tipmi priamo do výuky. Potom máme ďalšiu webovú stránku, ktorá sa volá Chat ve škole.
Učitelia na nej nájdu overené prompty, ktoré zbierame od samotných učiteľov. Vďaka tomu si dokážu vytvoriť napríklad učebné osnovy, kvízy do výuky, rôzne testy či pripraviť vzdelávací materiál.
Všetko sa to snažíme robiť, čo najviac prakticky, konkrétne a poskytnúť učiteľom ucelený učebný materiál, aby nemuseli hľadať nič ďalšie.
Nesťažujú sa vám učitelia, že na ďalšie veci nemajú dostatok času? Častým argumentom je, že učebné osnovy sú veľmi obšírne a veľakrát sa stane, že ich nestihnú za rok prejsť.
Najčastejší užívateľ našich materiálov je väčšinou učiteľ informatiky, alebo mediálnej výchovy, ktorý na to v osnovách priestor má. Čo sa týka učiteľov ďalších predmetov, ideme na to z druhej strany. Poskytujeme im materiály a tipy, ako si môžu zjednodušiť svoju pedagogickú prípravu, aby znížili administratívnu záťaž a dokázali niečo spracovať rýchlo. Tipy do výuky už mnoho učiteľov má ako príjemný benefit. Častejšie sa, ale stretávame s tým, že učitelia umelú inteligenciu už využívajú pre seba najmä pri príprave a vyhodnocovaní vzdelávacieho procesu.
Malými krokmi sa nám umelá inteligencia dostáva priamo do prierezových tém, alebo do predmetov. Často sa tam objaví vďaka samotným žiakom, ktorí spracovávajú domáce úlohy, seminárne práce alebo referáty pomocou chatbota.
Mnoho škôl sa vyhýba AI, aby žiaci nemali možnosť podvádzať, napríklad pri testoch. Dá sa tomu zamedziť, ale zároveň nezakázať umelú inteligenciu?
Všetky výskumy dokazujú, že sa nemá zakazovať využitie generatívnej umelej inteligencie v škole, pretože aj tak by si žiaci našli spôsob, ako to obísť. Pre nás je základ o tom transparentne hovoriť a nastaviť si v triede pravidlá, akým spôsobom využívať umelú inteligenciu. Celá alfa a omega je o tom, ako učiteľ vôbec zadá danú úlohu. Mal by špecifikovať, či žiak môže využiť generatívne umelú inteligenciu a pokiaľ áno, v akej oblasti. Môže napríklad priamo povedať, že na danej úlohe budú pracovať len so svojimi znalosťami, zručnosťami a majú ísť do knižnice. Alebo si majú dohľadať ďalšie zdroje pomocou nástrojov, ktoré dokážu robiť rešerše.
Všetko sa to začína od zadania. Dohovoru medzi učiteľom a žiakom. Vďaka tomu, že je to transparentné, má byť také aj hodnotenie. V podstate učiteľ hodnotí niečo úplne iné. Nielen výstup, ale celý vzdelávací proces, akým spôsobom k nemu žiak pristúpil, pracoval so zdrojmi, či si overil to, čo mu poskytol chatbot alebo či analyzoval výstupy.
V Spojených štátoch amerických tohto roku vyšla štúdia, v ktorej sa vedci zapodievali tým, akým spôsobom o umelej inteligencii rozmýšľajú deti a tínedžeri na školách. Bolo veľmi zaujímavé, že deti a mladí ľudia volajú po tom, aby sa dospelí stali ich sprievodcami svetom umelej inteligencie. Chcú, aby ich tým previedol učiteľ a ukázal im limity. Aby sa pobavili spolu o bezpečnostných rizikách, pretože dnešní mladí majú oveľa väčšie povedomie o hrozbách na internete, než mnohí dospelí.
Chodíte po školách, stretávate sa priamo aj so žiakmi. Ako reagujú na prácu s AI a vedeli by ste odlíšiť, ako sa to mení od najmladších po najstarších?
U najmladších detí pracujeme v off-line svete. Našim cieľom je, aby netrávili čas pred obrazovkou, ale pochopili, akým spôsobom funguje strojové učenie práve cez hry s robotmi Jú a Pí. Pracujú s vytlačenými papiermi, stavebnicami alebo rôznymi robotmi – ozobotmi, ktoré si dokážu naprogramovať.
U starších žiakov, od druhého stupňa a vyššie závisí od veku, aby mohli využívať rôzne aplikácie. Najčastejší limit je pre ne trinásť rokov. Tak povedzme si, odvtedy pracujeme so žiakmi veľmi intuitívne.
Je pre nich prirodzené používať rôzne aplikácie, pohybovať sa cez dotykovú obrazovku v rôznych nástrojoch. Často im nechávame veľkú voľnosť v tom, aby si projekt urobili po svojom, čím sa prejaví ich kreativita. Tému nespracovávajú len textovo, ako sme boli zvyknutí my, ale doplnia ju o video, obrázky či to spracujú do interaktívnej prezentácie. Vytvoria kvíz a to za taký istý čas, ako sme kedysi písali referát na dve A4 papiera.
Spomínate pozitíva umelej inteligencia ale stáva sa, že pomocou nej vznikajú rôzne poplašné nepravdivé správy. Ako učíte mladých ľudí rozoznávať ich?
Je to pre nás veľmi významná téma. Kritické myslenie, upozorňovanie na poplašné správy, hoaxy alebo deepfakes, ktoré sú často vygenerované pomocou umelej inteligencie. Učíme ich rozpoznávať falošné fotografie od reálnych, aj keď v dnešnej dobe je to stále ťažšie. Snažíme sa robiť osvetu, aby ľudia stále používali sedliacky rozum. To znamená, keď vidia falošné video alebo fotografiu, nech premýšľajú nad kontextom ako vznikla. Kto hrá rolu, kto je pôvodca. Nemá to byť len o konzumovaní obsahu, ale o tom, aby sme mali v hlave kontrolku a podrobili ju kritickému rozmýšľaniu.
Sociálne siete sú plné rôznych fotiek, vytvorených pomocou AI, ktoré môžu ovplyvňovať emócie a manipulovať nimi. Mladí ľudia môžu nadobudnúť pocit, že nie sú takí pekní alebo šťastní ako ľudia v online svete. Hovoríte aj o tom?
Áno. My Máme vypracované témy, ktoré sú spojené práve s deepfakes a vplyvom sociálnych sietí na ľudí. Máme skoro desať metodických materiálov v rámci nášho AI kurikula, ktoré vzniká v spolupráci s Národným pedagogickým inštitútom v Českej republike. A malo by sa stať doporučeným materiálom do škôl.
V rámci modulu mediálna výchova máme niekoľko metodík, ktoré sa zapodievajú nielen deepfakes ale aj deepnudes (falošné obrázky/videá zobrazujúce nahotu vytvorené pomocou AI – pozn. red.). Metodiky sú zamerané na kyberšikanu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s umelou inteligenciou a je prepojená s tým, ako vznikajú algoritmy sociálnych sietí. Veríme, že keď človek rozumie, ako niečo funguje, dokáže sa na to pozerať naozaj kritickými očami a nielen pasívne prijímať obsah.
Spomenuli sme dvoch hlavných aktérov školstva – učiteľov a žiakov. A čo ten tretí? Ako na všetko reagujú rodičia? Viem si predstaviť, že jedna skupina prijíma nové vzdelávacie metódy a druhá im môže nedôverovať. Ako majú o tom komunikovať pedagógovia, ktorí sa rozhodnú využívať AI na svojich hodinách?
Za nás je to svätá trojica – učiteľ, žiak a rodič. Bez žiadneho bodu trojuholníka by vzdelávací proces nefungoval. S rodičmi intenzívne pracujeme.
Ako by s nimi mal učiteľ komunikovať?
Transparentne. Umelá inteligencia by mala byť súčasťou školského chodu. Škola by mala vydať metodický materiál alebo sprievodcu, ako žiaci pracujú s týmito nástrojmi. Najjednoduchší a najčastejší spôsob, ako sa rodič dozvie, že učiteľ pracuje s umelou inteligenciou je, že po ňom potrebuje súhlas zákonného zástupcu s využívaním aplikácie, ktorá má vekový limit trinásť rokov.
Určite to patrí ako téma na triedne schôdzky, ale je dôležitý záujem aj zo strany rodičov. Na jar sme mali niekoľko webinárov pre rodičov, ktoré boli veľmi úspešné, pretože boli hravé. Na online stretnutia sa často pripojili celé rodiny, ktoré sa s nami hrali a skúšali rôzne aplikácie. Ľudí totiž naozaj zaujíma AI a preskúmavanie sveta umelej inteligencie je veľmi hravé. Nie je to ťažká téma, dokáže sa krásne interaktívne spracovať.
Všetky naše materiály sú, samozrejme, aj pre rodičov a najčastejšie sa na nás obracajú rodičia žiakov, ktorých vzdelávajú sami doma a pracujú s rovnakými materiálmi ako učitelia v škole.
Myslíte si, že umelá inteligencia niekedy nadobudne vedomie?
Myslím si, že áno. Ale veľmi dúfam, že ľudstvo bude mať nad tým kontrolu.
Máte dáta, aký je záujem českých, poprípade slovenských škôl o umelú inteligenciu?
Najviac dát máme skôr z českých škôl, pretože pravidelne rozposielame dotazníky, snažíme sa so školami komunikovať. Môžu sa aktívne hlásiť o naše študijné materiály. Od minulého roka sa nám prihlásilo približne tisíc škôl so záujmom o naše metodiky. Od januára do júna 2024 sme preškolili desaťtisíc učiteľov, ak zahrnieme aj väčšie konferencie.
Na Slovensku je tiež veľký záujem. Slovenskí učitelia sa nám často prihlasujú na webináre. Tiež sme organizovali niekoľko roadshow (sériá prezentácií v rôznych lokalitách – pozn. red) po slovenských konferenciách. Teraz máme spustenú ambasádorskú akadémiu a po novom aj prvých lektorov, ktorí pôsobia na Slovensku. Veríme, že záujem bude stúpať, pretože vďaka nimi budeme dostupnejší.
Na vašej webovej stránke je uvedené, že vaším cieľom na najbližších desať rokov je priniesť viditeľné zmeny do českého školstva. Aké zmeny to budú?
Keď to zoberiem z praktickej stránky, prvým krokom je implementácia AI kurikula do učebných osnov či rámcových vzdelávacích programov. Dostať umelú inteligenciu prierezovo do všetkých predmetov, nielen do informatiky. Na čom intenzívne pracujeme a verím, že v nasledujúcom roku až dvoch sa to naozaj podarí, čo bude významná zmena. Učitelia dostanú nástroj, s ktorým môžu pracovať.
Druhou vecou je vývoj aplikácie Tiny. Je to malá aplikácia do vzdelávacieho procesu, ale s veľkým dosahom. Pomáha učiteľom s formatívnym hodnotením a s prípravou na výuku. Našou ďalšou výzvou v rámci desiatich rokov je dať učiteľom aplikáciu, ktorá im pomôže s prípravou a vedením hodiny.
Do tretice by sme sa chceli venovať vzdelávaniu budúcich učiteľov konár na pedagogických fakultách. Pri ich príprave by sme chceli začať s tým, ako učiť s novými technológiami. Dať im pomôcky a mentoring, ktorý ich prevedie tou témou, aby do svojich profesii prichádzali pripravení.
V rámci nášho portálu máme vzdelávací podcast Edužur, ktorý moderuje učiteľka a mentorka z Komenského inštitútu Anna Jančová. Tá sa vždy na konci rozhovorov svojich respondentov pýta: Ako si myslíte, že bude vyzerať školstvo o sto rokov? Čo sa podľa vás zmení aj kvôli AI?
Priznám sa, že prvé čo mi preletelo hlavou bolo, že školstvo ako inštitúcia v tradičnej podobe nebude existovať. Bude prirodzené vzdelávať sa. Nová technológia nám umožní silné komunitné vzdelávanie a prirodzené absorbovanie informácií. Za sto rokov možno nebudú existovať ani samotné tradičné inštitúcie, tak ako ich poznáme dnes.
Čo myslíte pod komunitným vzdelávaním?
Profesia učiteľa bude stále existovať a mať veľmi silnú rolu v spoločnosti. Ale učiteľ bude presahovať jednu inštitúciu. Za sto rokov budeme mať naozaj pokročilé technológie, že keď budeme chcieť hovoriť s učiteľom z Londýna, spojíme sa s ním. Komunity nás budú sprevádzať a pomáhať nám, aby sme nasávali informácie naprieč celým svetom na mieru toho, ako to potrebujeme pre to, čo chceme robiť a čo nás baví.
Tento rozhovor vznikol vďaka podpore od Nadácie ZSE.