fbpx
Enviro

Klimatická zmena netrápi len mladých, dokazujú seniori vo Veľkom Šariši

Pri budovaní novej záhrady pre seniorov mysleli na budúcnosť ovplyvnenú klimatickou zmenou. Centrum sociálnych služieb v spolupráci s projektom Klíma nás spája, ktorý funguje pod záštitou mimovládnej organizácie Živica, otvorilo záhradu s adaptačnými prvkami. Boli sme sa pozrieť, ako fungujú.


Opatrovateľky a opatrovatelia spoločne so seniormi zdobili schodisko a vonkajší altánok – pergolu, o ktorej sa neskôr dozvedáme, že vznikla ako jedna zo štyroch adaptačných opatrení na zmenu klímy. Farebné reťaze z papiera a balóny o chvíľu spestrujú terasu Centra sociálnych služieb vo Veľkom Šariši, ktoré otvorili minulý rok. K seniorom, ktorí vládzu kráčať, opatrovateľky postupne pomáhajú tým, ktorí sú kvôli zdravotným ťažkostiam na vozíkoch. Zoradia ich k sebe na terasu tak, aby videli na ich budúcu záhradu. Tá momentálne pozostáva z hliny, pár vysadených ríbezlí, dvoch drevených vyvýšených záhonov a kanála. Aj napriek tomu sa podľa riaditeľa centra líši od väčšiny záhrad. Prečo?

FOTO – Štefan Straka

Mysleli na budúcnosť

Okrem nového interiéru domova pre seniorov boli nutné aj exteriérové úpravy. „Už pri výstavbe sme boli ovplyvňovaní limitmi klímy. Napríklad vedeli sme, že chceme zachytávať dažďovú vodu, ktorá stečie zo striech. Chceli sme sa pripraviť aj na budúcnosť,“ spomína prevádzkovateľ Centra sociálnych služieb vo Veľkom Šariši a riaditeľ občianskeho združenia Barlička, Lukáš Kvokačka.

Vodu však nielen zachytávajú do nádrže. „Zabudovanú nádrž sme napojili na potok, ktorý ide cez pozemok a voda v ňom priebežne cirkuluje,“ ukazuje Lukáš Kvokačka, ktorý prítok vody zapne. Cieľom cirkulovanej vody má byť estetická a vizuálna stránka, ale aj ochladzovanie ovzdušia a zavlažovanie rastlín. „Celý systém je urobený tak, že ženie vodu buď do potôčika, alebo môžeme do neho napojiť hadicu, ktorou vieme poliať, čo potrebujeme. Samozrejme, vieme brať vodu aj priamo z potôčika. Na to sme prišli, keď sme vyniesli desať vedier v rukách, že sa to dá aj takto,“ smeje sa riaditeľ.

FOTO – Štefan Straka

Ďalšími adaptovanými prvkami na zmenu klímy, ktoré centrum vybudovalo, je pergola, ktorá má slúžiť pre seniorov ako tienidlo počas slnečných dní. Seniorov teší aj práca na vyvýšených záhonoch s vysadenými bylinkami.

Napríklad vedeli sme, že chceme zachytávať dažďovú vodu, ktorá stečie zo striech. Chceli sme sa pripraviť aj na budúcnosť.

Konzultujú s odborníkmi

S výsadbou rastlín a stromov v záhrade si pracovníci centra nechávajú radiť od ľudí, ktorí sa tomu odborne venujú. „Prvotným nápadom bolo zasadiť niekoľko druhov stromov. No po konzultáciách s odborníkmi sme zistili, že ak chceme byť k stromom ohľaduplní a chceme, aby vydržali, až toľko sa ich tu nevojde,“ priznáva Kvokačka. Maliny a iné lesné plody, ktoré na pozemku rástli, plánujú ponechať.

Jednou z odborníčiek je ekologička Katarína Lepešková z projektu Klíma nás spája, ktorý sa zameriava na budovanie lokálnych klimatických prvkov. „Centru som ako trávnik radila vysadiť lúčnu zmes alebo rôzne trvalky vhodné pre opeľovače. Nastaviť iný režim kosenia, aby sa zachovala rozličná štruktúra porastu, čo zabezpečí aj menšie presychanie a lepšie vsakovanie vody. Verím, že sa priestor čoskoro zazelená a bude tvoriť príjemné prostredie pre klientov,“ vysvetľuje Lepešková.

Katarína Lepešková a Lukáš Kvokačka. FOTO – Štefan Straka

Podľa slov prevádzkovateľa chcú, aby bola komunitná záhrada atraktívna, aby seniorom poskytla oddych a zároveň ochladila prostredie najmä počas letných horúčav. „Sme naklonení rastlinám, ktoré nevyžadujú neustálu starostlivosť, a zároveň nie sú sterilné,“ objasňuje Kvokačka.

Rodinné oslavy v záhrade

Záhrada s altánkom má slúžiť aj ako priestor pre rodinné oslavy klientov centra. Aj na pestovaní byliniek sa podľa Kvokačku budú môcť sami podieľať. „Presne preto sme išli do vyvýšených záhonov. Časť našich klientov sú naozaj ľudia vo vysokom veku, čiže neočakávame nejaké tonové alebo hektárové výnosy. No veľa z nich pochádza priamo z Veľkého Šariša, kde mali svoje záhrady. Niektorí sú z okolitých dedín. Pomohli sme im, aby sa aj tu mohli starať o záhradku,“ vysvetľuje Kvokačka, ktorý nám ukazuje postavené drevené záhony.

FOTO – Štefan Straka

So smiechom dodáva, že pre rozhodnutie, čo do nich zasadia sa v centre zišla komisia. „Vedú sa naozaj ťažké rokovania. Každý má nejakú predstavu a porovnáva to s tým, čo pestuje doma a čo sa uchytilo a neuchytilo. Myslím si, že terajším favoritom je patizón. Podľa mňa to skončí tým, že nasadíme jarnú cibuľku, ktorú si budeme krájať na chlieb.“

Na novovybudovanú záhradu sme sa pýtali aj jednej z klientok centra. „Za ten krátky čas to urobili veľmi pekne. Pre mňa je to ideálne, lebo sa dá chodiť okolo celého domu. V izbe len spím, inak som stále vonku,“ hovorí Matilda Rindošová. Tá problém však vidí v nedostatočnom personáli. „Ľuďom, ktorí nemôžu chodiť a sú na vozíkoch, spraví nová plocha veľkú službu. No ak sú traja ľudia na štyridsať ľudí, ktorých treba od rána do večera prebaľovať, kúpať, kŕmiť a voziť hore-dole, tak je to náročné,“ priznáva. V závere dodáva, že na budúci rok si určite niečo zasadí do bylinkovej záhrady aj ona.

FOTO – Štefan Straka

Čo na to susedia?

Kvokačka si je vedomý, že pred výstavbou centra patril pozemok, na ktorom bola lúka, mestu. Okolití susedia, farnosť svätého Jakuba a mestská knižnica si museli zvyknúť na zvýšený hluk. „Ak mal niekto celý život za domom lúčku a teraz je tu zariadenie, v ktorom býva štyridsať ľudí a ďalších 25 prichádza každý deň pracovať, aj tá premávka sa, samozrejme, zvýšila. S týmto nevieme veľa urobiť, ale snažíme sa nerušiť.“

No ak sú traja ľudia na štyridsať ľudí, ktorých treba od rána do večera prebaľovať, kúpať, kŕmiť a voziť hore-dole, tak je to náročné.

Účasť motivuje

Vyvýšený záhon alebo pergolu podľa riaditeľa centra nie je náročné postaviť a šlo by to aj bez spolupráce s odborníkmi. Rozdiel podľa neho však spočíva v motivácii a fundovanom pohľade. „Aj my sme o tom dlho hovorili, že by sme to zvládli aj sami, len sme to neurobili. Práve v tom je projekt dobrý. Vie byť vodítkom a garanciou toho, že čo treba bude hotové do pár mesiacov.“ Ďalej hovorí, že laik by sa pri výsadbe, stavaní drevených záhonov či pergoly mohol zaseknúť alebo urobiť rozhodnutie, ktoré by sa neskôr ukázalo ako neefektívne.

FOTO – Štefan Straka

Do štvrtého ročníka projektu Klíma nás spája sa zapojila aj Špeciálna základná škola v Sečovciach a Materská škola Hviezdoslavova v Skalici. V Sečovciach zachytávajú dažďovú vodu zo strechy altánku, majú vertikálne zazelenanie plotu oddeľujúce priestory školskej záhrady a parkoviska a pergolu s vertikálnou zeleňou. „Ukazujú, aký dopad majú zdanlivo malé opatrenia a dávajú tak pozitívny príklad svojim žiakom, ktorí trávia vonku praktickými aktivitami a starostlivosťou o priestor veľa času,“ tvrdí Lepešková.

V Skalici zase vybudovali prístrešok so zelenou strechou. „Do plánovania a stavby zapojili nielen rodičov, ale aj deti, študentov SOŠ strojníckej a klientov OZ Mikádo,“ ukončuje Lepešková.


Tento článok vznikol vďaka podpore od Nadácie Kooperativa.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner