V Nových Zámkoch stavajú centrum, v ktorom sa bude premieňať komunálny odpad na biometán. Ten môže nahradiť zemný plyn. V spoločnostiach BASF a Danucem, ktoré sú členmi platformy Circular Slovakia, zase chemicky a mechanicky spracúvajú nerecyklovateľné plasty a vyrábajú z nich olej na výrobu nových druhov produktov a palivo pre cementárne. Ako bude fungovať premena komunálneho odpadu v Nových Zámkoch a prečo je dobré radšej chemicky recyklovať ako vôbec?
Centrum energetického a biologického zhodnotenia odpadu (CEBZ) má fungovať už o rok. Komunálny odpad z čiernych nádob sa v ňom bude mechanicko-biologicky upravovať, a tak namiesto toho, aby skončil na skládke sa ešte využije v podobe biometánu. Za výstavbou CEBZ stojí vedenie mesta Nové Zámky spoločne so spoločnosťami SPP, Brantner a Bytkomfort.
Kompostovacia hala bez zápachu
Premeniť komunálny odpad na biometán sa dá pomocou dvoch krokov. Komunálny odpad dovezený z okresu Nové Zámky a priľahlých okresov musí podľa Juraja Adamicu, manažéra pre udržateľnosť a regulačné záležitosti SPP, prejsť najskôr triediacou linkou. „Zmyslom linky je oddeliť recyklovateľné zložky odpadu (sklo, papier, plast, kovy), biologickú zložku a výhrevnú zložku takzvané tuhé alternatívne palivo. Výsledkom takéhoto triedenia je minimalizácia odpadu, ktorý bude končiť na skládke odpadov,“ hovorí Adamica. Triediacu linku tvorí množstvo prístrojov, ktoré dovezený odpad z čiernych nádob dôsledne pretriedia.
Adamica vysvetľuje, že vytriedený biologický rozložiteľný odpad sa presunie do takzvaného digestora, kde sa bez prístupu vzduchu rozloží vďaka mikroorganizmom. „Fermentačný zvyšok sa následne zhodnocuje procesom kompostovania v uzatvorenej kompostovacej hale, ktorý prebieha naopak za podmienok aktívneho prevzdušňovania,“ opisuje proces kompostovania Adamica. Dodáva, že v hale nebude zapáchať, pretože sa v nej bude nachádzať riadený odvod, ktorý zabezpečí čistenie vzduchu cez biofilter.
Nielen kompost, ale aj biometán
Keďže CEBZ bude spracovávať odpad vytriedený zo zmesového komunálneho odpadu – z čiernych nádob, nebude sa z neho vyrábať kompost. „Vzhľadom na možné kontaminácie inými odpadovými zložkami nie je možné vyrobiť biokompost na poľnohospodárske účely,“ objasňuje Adamica. Dodáva však, že CEBZ bude oddelene spracúvať aj bioodpad triedený pri zdroji z hnedých nádob, ktorého produktom bude práve biokompost najvyššej kvality.
Prvotným produktom CEBZ bude teda surový bioplyn, ktorý sa dočistí na biometán. „Biometán je plnohodnotnou náhradou zemného plynu z hľadiska jeho chemických, fyzikálnych aj užívateľských vlastností. Na rozdiel od zemného plynu je biometán obnoviteľným zdrojom s minimom emisií skleníkových plynov,“ zdôrazňuje Adamica. Dopĺňa, že biometán môže byť využitý na výrobu tepla, elektriny v priemyselných procesoch alebo v doprave na pohon vozidiel a môže tak byť jedným z kombinácie opatrení, ktorých cieľom je znížiť spotrebu fosílnych palív a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
Na otázku, v čom je CEBZ lepšie ako iné slovenské bioplynové stanice Adamica odpovedá: „Bežné poľnohospodárske bioplynové stanice sú náročnejšie na využívanie vody. CEBZ je modernejšia a komplexnejšia technológia, ktorá vie spracovať suchšie vstupné materiály od kuchynského odpadu, cez trávu z kosenia až po suché opadané listy,“ ukončuje.
Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) vníma význam CEBZ v odklone organickej zložky zo skládky, zabránenie tvorbe a únikov hlavne metánových emisií a tiež v jej premene na zdroj.
Z pneumatík a matracov vyrábajú olej
Aj spoločnosť BASF sa zameriava na recykláciu výrobkov, ktoré sa nedajú zrecyklovať mechanicky, aby sa výrobok zachoval a mohol znovu používať. Druhou možnosťou, ako plastový odpad zhodnotiť a vyrobiť z neho nový materiál je podľa manažéra BASF, Ivana Staňu, chemická recyklácia. „Pri chemickej recyklácii sa polymérové reťazce chemicky štiepia na základné zložky, ktoré sa dajú využívať ako suroviny v chemickom priemysle, napríklad syntetický plyn alebo pyrolýzny olej. Z týchto surovín je možné následne vyrábať produkty rovnakej kvality ako pri použití fosílnych surovín,“ vysvetľuje proces chemickej recyklácie Staňa.
Z plastového odpadu, akými sú napríklad opotrebované pneumatiky alebo matrace, sa v BASF chemickou recykláciou vyrábajú nové druhy produktov z pyrolýzneho oleja. „Olej, vyrobený našimi partnermi, dodávame do siete našich výrobných závodov na začiatku hodnotového reťazca, čím šetríme fosílne zdroje,“ objasňuje Staňa.
Tiež dodáva, že produkty označené prívlastkom „Ccycled™“ majú úplne rovnaké vlastnosti ako produkty vyrábané priamo z fosílnych surovín. Staňa ako príklad uvádza plast na kľučku dverí automobilov. „Na výrobu plastu na kľučku dverí pre vybrané modely značky Mercedes-Benz sme kombinovali alternatívne suroviny – pyrolýzny olej z odpadových pneumatík a biometán z poľnohospodárskeho odpadu a zvyškov potravinárskeho priemyslu. Výsledný plast má rovnaké vlastnosti ako plast najvyššej kvality, čo z neho robí ideálny materiál pre náročné komponenty vozidiel,“ dodáva.
Z plastu palivo pre cementárne
Dcérskou spoločnosťou Danucem Slovensko je ecorec, ktorá z nerecyklovateľného plastového odpadu vyrába alternatívne palivo. Tento odpad by inak skončil, ako aj v prípade BASF, na skládkach odpadu. Namiesto toho dostáva druhú šancu v podobe alternatívneho paliva pre cementárne. „Plast je forma ropy v tuhom skupenstve a teda má vysokú výhrevnosť, čo znamená, že je ho možné jednoducho premeniť na energiu. Preto jednoducho nahradzuje vo výrobe cementu tradičné fosílne palivo, ako je napríklad uhlie,“ vysvetľuje Juraj Číž, riaditeľ ecorec Slovensko.
Plastový odpad sa podľa Číža najprv mechanicky drví, vznikajú akési konfety, následne stmeľuje do rovnorodej látky – paliva. „Pri energetickom zhodnotení sa alternatívne palivo premení na energiu, ktorá dokáže vytvoriť v cementárenskej peci teplo potrebné na vznik medziproduktu, ktorý nazývame slinok. Navyše, zostatkový popol sa stáva súčasťou cementu, takže ide aj o materiálové zhodnotenie. Pri využití alternatívneho paliva teda nevzniká žiadny ďalší odpad,“ zdôrazňuje Číž.
Tiež podotýka, že súčasná energetická kríza upozornila nutnosť hľadať iné, než fosílne palivá. „K dispozícii máme obrovské množstvo energeticky využiteľného odpadu, ktorý už nemá v rámci recyklácie ďalšie využitie, a ktorý bez úžitku zakopávame na skládkach namiesto toho, aby sme s ním ďalej pracovali,“ dodáva.
Radšej energeticky zhodnotiť, ako vyhodiť na skládku
CEBZ, BASF aj Danucem teda zhodnocujú odpad, ktorý sa zrecyklovať nedá a ktorý by inak pravdepodobne skončil na skládke odpadu. Podľa Petry Csefalvayovej z INCIEN je skládka odpadu na najnižšej priečke v rámci jej dopadu na životné prostredie. „Na skládky odpadu sa vyváža zmesový, nie triedený odpad. Do zmesového kontajnera by mal patriť len ten odpad, ktorý nevieme vytriediť. Je zaujímavé, že prevažná časť ľudí si doteraz myslí, že do neho patrí všetko. Od toho sa odvíja aj realita procesov na skládke,” vysvetľuje Csefalvayová.
Odpad, ktorý sa na skládke nahromadí prirovnáva k chemickému koktailu tvoreného z látok, ktoré medzi sebou interagujú. „Vyrovnávaním terénu na skládke, aby sme získali viac miesta, spôsobujeme vytláčanie kyslíka. Bez kyslíka, pri stúpajúcej teplote, ktorá v podloží skládky môže dosahovať aj 70 stupňov, dochádza k rozkladným procesom a k uvoľňovaniu emisií – metán je spolu s oxidom uhličitým hlavnou zložkou skládkového plynu,” zdôrazňuje.
Protipólom skládky odpadu a jej dopadu na životné prostredie je podľa Csefalvayovej odpad, ktorý nevznikne. Po ňom sa v hierarchii odpadového hospodárstva nachádza opätovné využitie a nasleduje recyklácia. „Recyklácia zastupuje stupeň šetrenia prímárnych zdrojov, lebo vracia zdroje do obehu, kým energetické zhodnotenie premieňa materiál na energiu, no nešetrí zdroje, ktoré treba tak či tak niekde vyťažiť,” ukončuje Csefalvayová.