fbpx
Enviro

V zmesových kontajneroch hľadali elektroodpad. Koľko ho tam aktívni žiaci našli?

Žiaci gymnázia a dvoch základných škôl zapojení do programu CEEV Živica Elektroodpad-Dopad analyzovali odpad vysypaný zo zmesových kontajnerov. Na zbernom dvore v Modre v ňom hľadali najmä elektroodpady. Tie sú dôležitou témou aj v ich školách, preto starým mobilom hľadajú nových majiteľov a organizujú pravidelné zbery. Aké boli výsledky odpadového rozboru?


Akčná hodina

Učiteľka Jana Hrnčiariková zo Základnej školy Šenkvice zo skúseností vie, že žiaci sa najviac naučia na názornej hodine. V rámci projektu Elektroodpad-Dopad sa preto zúčastnili odpadovej analýzy na  zbernom dvore v Modre a spolu s pracovníkmi zberného dvora rozanalyzovali odpad v kontajneroch. 

Ich cieľom bolo zistiť, či ho ľudia správne separujú. Predovšetkým si všímali, či medzi odpadkami nájdu toxický elektroodpad. K analyzovaniu sa pridali aj školáci zo základnej školy a gymnázia v Modre. Všetci si obliekli ochranné odevy a vytriedili tri veľké kontajnery, ktoré pred nich vysypali zamestnanci zberného dvora. 

FOTO – Miroslava Sliacka

Školská skrinka na elektroodpad

„Často máme doma doslova vlastnú skládku toho, čo už nikdy nevyužijeme. Chcela som dostať túto tému do povedomia, a preto som zapojila našu školu do projektu Elektroodpad-Dopad,“ nadšene vysvetľuje učiteľka Jana. V škole sa tejto téme nielen venujú na vyučovacích hodinách, ale organizujú aj pravidelné zbery elektroodpadu. 

FOTO – Miroslava Sliacka

Vymysleli tiež skrinku na staré – doma nájdené a už nevyužívané prístroje, ktoré sú ešte funkčné. Deti ich tam nosia, čím im pomáhajú nájsť nový život. „Je to zaujímavé najmä pre deti z prvého stupňa, ktoré ešte nemajú vlastné mobily a tam si nejaké nájdu, používajú ich napríklad ako fotoaparáty,“ objasňuje učiteľka. 

S nevytriedeným elektroodpadom strácame vzácne suroviny

Podľa Organizácie Spojených národov vyprodukujeme v priemere 7,6 kilogramu elektronického odpadu na osobu ročne. Na Slovensku ho vyhodíme dokonca ešte viac, a to 8,5 kilogramov. Miera recyklácie elektroodpadu pritom predstavuje celosvetovo len približne 17 percent. Analýza odpadu v Modre ukázala, že Slovensko, aj napriek dobrej infraštruktúre,  s najväčšou pravdepodobnosťou v tomto smere zaostáva. 

FOTO – Miroslava Sliacka

„Elektroodpad je problémom, pretože obsahuje veľa prvkov, ktoré keď sa dostanú do životného prostredia, vedia kontaminovať pôdu a vodu. Zároveň mnohé z týchto prvkov vedia byť recyklovateľné, čím strácame drahú druhotnú surovinu, z ktorej môžeme vyrábať nové spotrebiče a nemusíme po ne chodiť na druhý koniec planéty, kde sa ťažia,“ vysvetľuje koordinátorka projektu CEEV Živica Elektroodpad-Dopad Lesanka Blažencová.

5 % zmesáku tvorí elektroodpad

Všetky tri vysypané kontajnery v zbernom dvore v Modre určené na zmesový komunálny odpad boli plné odpadu, ktorý do nich nepatrí, vrátane elektroodpadu. Toho tam žiaci našli približne päť percent.

Elektroodpad je problémom, pretože obsahuje veľa prvkov, ktoré keď sa dostanú do životného prostredia, vedia kontaminovať pôdu a vodu. Zároveň mnohé z týchto prvkov vedia byť recyklovateľné, čím strácame drahú druhotnú surovinu.
FOTO – Miroslava Sliacka

„Analyzovali sme dva kontajnery, ktoré do zberného dvora doviezli z rekreačnej oblasti Harmónia a zo sídliska, ktoré býva už tradične problematické. Všetky kontajnery boli  pôvodne umiestnené  na stojiskách, ktoré nie sú uzavreté a často v nich preto nachádzame aj veľké množstvo odpadu, ktorý v komunálnom odpade nemá čo robiť,“ špecifikuje Kristína Čechová, referentka odboru životného prostredia na Mestskom úrade v Modre.

V kontajneroch sa našli všetky zložky, ktoré sa majú na základe zákona povinne triediť, teda sklenené fľaše, plechovky, tetrapaky, papier, plasty, odpad zo záhrad, kuchynský odpad, stavebný odpadu, ale aj elektroodpad. „Našli sme napríklad dve žiarivky, jednu baterku a čo je najhoršie, aj torzo rozobratého automobilu. Žiaľ, smutné a ťažko pochopiteľné je, že sa v zmesovom komunálnom odpade nachádzali aj zálohované PET fľaše a plechovky s označením Z,“ dodáva Čechová.  

FOTO – Miroslava Sliacka

„Dnešná analýza len potvrdila trendy a teda, že v zmesovom odpade nachádzame dve až sedem percent elektroodpadu, ktorý tam nepatrí. Treba však dodať, že pred desiatimi rokmi toho bolo podstatne viac, čiže povedomie obyvateľstva sa zlepšuje. Naša spoločnosť podporuje rôzne edukačné programy, ako napríklad tento so Živicou. Vzdelávame mladú generáciu, ktorá často potiahne aj rodičov,“ vysvetľuje Jozef Kozák, výkonný riaditeľ spoločnosti SEWA, ktorá posúva vyzbieraný elektroodpad zo školy na ďalšie použitie. 

Deti učia deti 

Na Základnej škole v Šenkviciach funguje rovesnícke vzdelávanie a teda, že deti o téme vzdelávajú iné deti. Aj keď ešte pred časom v triedach vôbec netriedili odpad, po zapojení sa do projektu s tým CEEV Živica začali.

FOTO – Miroslava Sliacka

„Naši spolužiaci dostali za úlohu pozrieť doma skrine a doniesť to, čo už nepoužívajú. Doniesli teda diaľkové ovládače, fotoaparáty, rýchlovarné kanvice, pekárničky, fény, kalkulačky a všeličo iné,“ vraví ôsmačka Nikola Lančaričová. „My sme im robili prezentácie, vysvetľovali spolužiakom čo je elektroodpad, a prečo je dôležité ho správne recyklovať. Túto tému sa snažíme šíriť, ako sa len dá,“ dopĺňa ju jej spolužiačka Eliška Nováková.


 Projekt  Elektroodpad-Dopad sa realizuje vďaka podpore spoločnosti SEWA.

Profil autora:

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner