Chvála stereotypu

Každý deň to robím rovnako. Z postele do kuchyne. Kým sa varí čaj, aby do raňajok vychladol, nechať zmäknúť maslo a pripraviť si všetko, z čoho o chvíľu urobím raňajky a desiatu. Kúpeľňa – ako prvé šošovky a umyť zuby.

Každý deň budím deti v rovnakom poradí. Pred obliekaním im očistím okuliare. Sadáme si vždy na rovnaké miesta a zhruba v tom istom čase odchádzame s deťmi z domu. Ešte predtým rýchlo pozriem nočné maily. V aute od školy si nasadím slúchadlá a telefón odložím na rovnaké miesto. V práci potom po spustení počítača ako prvá príde na stôl káva.

Naučené pohyby, totožné činnosti. Občas musím zmeniť poradie a načasovanie – a nemám to rada. Prečo vlastne? Nie som úplný Monk a nezbláznim sa, keď ide niečo mimo koľají… len je mi jednoducho príjemné robiť veci spôsobom, ktorý je zabehnutý. Načo meniť dobré a funkčné veci?

Zaveďte deťom rytmus, pravidelný režim – písali v múdrych knihách, keď sa narodili moji malí. Vraj im to dáva pocit bezpečia. Zistia, že niektoré veci sa nemenia a môžu veriť, že vždy prídu. Že ich nájdu a môžu očakávať a to ich dňom pomáha dodávať pocit poriadku, rádu.

Neviem, ako to robila moja mama. Možno presne tak isto. A ja možno len napodobňujem, na čo som si zvykla. Fakt je, že sa v činnostiach a obklopená vecami, ktoré majú svoje miesto, cítim dobre. Neznamená to, že neznášam spontánnosť. Že neviem vybočiť z koľají a prekračovať aj osobné limity. Ale niektoré veci, skrátka, majú svoje miesto.

Neviem, či sú stereotypy dobré. Myslím si však, že môžu pomôcť. Deťom, rovnako ako dospelým. Sú dni, keď je tá chvíľa, keď si večer sadám pred nový diel seriálu, na to isté miesto, s rovnakými ihlicami na pletenie a s tým istým mužom po boku, jediný pokojný moment dňa.

Chválim stereotypy. Tie, ktoré dodávajú pocit istoty. Že napriek všetkým búrkam, ktoré dni prinášajú, príde vždy aj čas bez premenných, usporiadaný a prispôsobený tak, že je v ňom dobre.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!