Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci. Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.
September je mesiac, keď sa učiteľ mení na úradníka. Môj pracovný stôl je rozdelený na dômyselné sektory a zaplnený kôpkami dokumentov v rôznom štádiu kompletizácie: potvrdenia o bezpríznakovosti na Covid, o dokončení 9. ročníka, o návšteve školy, súhlasy dotknutých osôb, dotazníky s osobnými údajmi, potvrdenia o BOZP, o preštudovaní školského poriadku, tlačivá o oslobodení z telocviku, tlačivá na vybavenie preukážok a preukazov, potvrdenia o prevzatí čipov na evidenciu dochádzky, kľúčikov od skriniek, vzdelávacie poukazy – menujte tlačivo, určite je na mojom stole.
Som aj pokladníčka. Cez moje ruky prejde slušný objem hotovosti – za rôzne preukazy, pracovné zošity, pomôcky.
Keďže Covid drzo posotil nesmelé školstvo do 21.storočia, tróni na mojom stole aj počítač. A v ňom Edupage – program spravujúci školskú agendu. To aby sme medzi všetkými tými tlačivami nemuseli hľadať ešte aj triedne knihy, plány či zápisníky na známky. Chvalabohu, toto si už nosíme so sebou v múdrom telefóne či notebooku. Lenže aj elektronická školská agenda je po prázdninách hladná po aktuálnych dátach a treba ju nakŕmiť. A z učiteľa je zrazu krmič.
Nie, nechcem sa sťažovať. Nechcem plakať nad tým, ako veľa práce majú učitelia. Je mi však z toho tak trochu smutno, pretože mi zostáva málo času na to, prečo som sa stala učiteľkou.
Rada by som písala o tom, ako si v školách v septembri intenzívne turbujeme hlavy nad tým, ako čo najlepšie adaptovať deti po prázdninách na školské prostredie, ako im pomôcť vytvárať si vzťahy v triede, ako ich naučiť učiť sa. Rada by som písala o tom, ako po tieto dni spoznávame svojich žiakov a šijeme im plány vzdelávania na mieru.
Chcela by som písať o tom, ako v spolupráci s rodičmi robíme od prvých dní všetko preto, aby sme deťom dali maximum. Bolo by úžasné, keby som mohla písať o tom, ako intenzívne konzultujeme so špeciálnymi pedagógmi a psychológmi, aby sme žiakom so špeciálnymi potrebami poskytli naozaj odbornú a efektívnu pomoc a vytvárame fungujúce tandemy s asistentmi učiteľa.
Áno, robíme aj toto. Ale mám pocit, že v septembri to robíme tak akosi úchytkom. Že spolu s deťmi ešte nie sme v rozbiehajúcom sa vlaku, ktorý smeruje do stanice Poznanie, len popri tom vlaku utekáme. Otázka je, či po všetkom tom, čo absolvujeme v septembri, ešte budú mať všetci energiu na ten vlak naskočiť.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Stredoškolská učiteľka, ktorá rada hľadá odpovede na otázky, súvisiace so vzdelávaním. Baví ju uvažovať s skúmať, čo pri učení (ne)funguje a prečo. Svoje úvahy a nápady overuje v praxi a ak sú použiteľné, rada ich posunie ďalej. Je absolventkou a mentorkou Komenského inštitútu a okrem pedagogiky sú jej vášňou knihy, amatérske divadlo a kráčanie.