Hurá do školy?

Aj školy akoby sa predháňali  v tom, ktorá z nich bude mať v septembri v oknách tú najradostnejšiu, najveselšiu výzdobu.

Nádejných prváčikov sa už pomaly rok pred nástupom pýtame – tešíš sa do školy?

A potom to príde. September. A  všetci veľkí akoby  zabudli na radosť a zábavu, ktorú v sloganoch, reklamách a rozhovoroch sľubovali. Zostane už len jediná otázka: čo si sa dnes naučil?

Hrali sme sa

Občas sa stane, že dieťa na túto otázku odpovie: “ Nič, hrali sme sa.” Ak túto odpoveď rodič počuje od svojho dieťaťa viackrát, začne mu to byť podozrivé. Kedy sa už začnú učiť? Prečo sa stále hrajú? V škole sa nemajú čo hrať! Vzdelanie je vážna vec. Dôležitá. Škola nie je letný tábor ani škôlka! Tá naša učiteľka nemá nejaké plány, osnovy alebo niečo, čoho sa má držať?!

Určite má.  Ale k jednému cieľu sa dá dôjsť rôznymi cestami a na to, aby sa pani učiteľka s deťmi hrala, má určite viacero dôvodov. Možno chce splniť to, čo deťom reklamy a dospelí pol leta sľubujú – chce, aby deti mali dôvod tešiť sa do školy.

Možno má naštudované čo-to z neurovedy a psychológie a vie, že mozog si veci pamätá oveľa lepšie, ak sa do neho dostanú prostredníctvom pozitívneho zážitku. Možno pestuje v deťoch dôležité zručnosti – spoluprácu, odvahu, schopnosť sústrediť sa, komunikovať, kriticky premýšľať, tvoriť. Naučil sa niekedy niekto tieto veci opisovaním z tabule do zošita? Asi ťažko. Môže sa ich naučiť v hre? Celkom určite.

S radosťou to ide lepšie

Hra je magická vec. A my ju často vylučujeme z našich životov príliš skoro, lebo sa nám zdá detinská, nedôstojná, zbytočná. Je to veľká chyba. Dobrá správa ale je, že v akomkoľvek veku je možné dať hre novú šancu. Mozog si rád a rýchlo spomenie na to, ako sa pri hre kedysi príjemne cítil.

Zažila som vzdelávania pre dospelých, dokonca i strategické porady, kde sme svoje vízie, ciele a plány stavali z lega. Infantilné mrhanie časom? Vôbec nie. Len iný spôsob vyjadrovania, ktorý vás núti  do hĺbky premýšľať o tom, čo riešite, nachádzať v danom probléme štruktúru, uvedomovať si, z akých častí sa skladá celok.

Mám na vás prosbu. Ak vaše dieťa príde zo školy s vetou:”Dnes sme sa len hrali,” poproste ho, nech sa tak, ako sa hrali v škole, zahrá aj s vami. A skúste spolu hľadať odpoveď na otázku, čo sa z tej hry dalo naučiť.

My dospelí sme zvyknutí na to, že reklama tak trochu skresľuje pravdu. Že veci fungujú v skutočnosti ináč,  než sa o nich hovorí. Že slogany nevychádzajú z úst reálnych ľudí. Skúsme pristúpiť na hru, ktorú rozbehli osvietení učitelia – rozhodli sa, že umelú reklamnú radosť naozaj v školách zhmotnia. Lebo učiť sa s radosťou je ten najefektívnejší spôsob učenia.

Ak slogan “Hurá do školy!” začnú reálne kričať naše deti, vtedy bude jasné, že je slovenské školstvo v poriadku.

Stĺpčeky pre vás pripravujeme v spolupráci s Komenského inštitútom, čo je vzdelávací program pre učiteľov pod hlavičkou Živice.