Nórske tajomstvo, ako milovať dlhú zimu

Spoločné nadávanie na počasie je na Slovensku najmä počas zimného obdobia takmer národným športom. Nepríjemné chladné a tmavé dni nás odrádzajú od akejkoľvek aktivity, často niekoľko dní po sebe ideme do práce a z práce potme.

To však nie je dobrý prístup, ak nechceme štyri mesiace do roka len čakať na krajšie dni. Namiesto snahy na počasie nemyslieť je potrebné zmeniť svoj prístup k nemu.

To je záver výskumu stanfordskej doktorantky Kari Leibowitzovej, ktorá vďaka Fulbrightovmu štipendiu strávila obdobie od augusta 2014 do júna 2015 v severonórskom meste Tromsø, kde slnko od konca novembra do konca januára nevystúpi nad horizont. Výskyt sezónnej depresie býva však u miestnych obyvateľov nižší, než by sa čakalo, a preto sa Leibowitzová pustila do výskumu ich celkového duševného zdravia.

Najprv sa sama seba pýtala: „Prečo nie sú miestni ľudia viac deprimovaní?“ a chcela zistiť, v čom by sme sa mohli od nich poučiť. V Tromsø si však uvedomila, že jej otázka bola zle položená.

Keď sa ľudí pýtala: „Prečo netrpíte sezónnou depresiou?“, odpovedali jej: „A prečo by sme mali?“ Ukázalo sa, že v Severnom Nórsku „je pre ľudí zima niečím radostným a nie obdobím, ktoré treba pretrpieť.“ A práve o to ide.

Poučenie zo severu

Je jasné, že niektoré aspekty kultúry za polárnym kruhom sa nedajú len tak ľahko preniesť inam. Malé nórske mestečká tu žijú veľmi pospolito a pevné sociálne väzby vo všeobecnosti zvyšujú kvalitu života. Pár vecí však pomôže zmeniť pohľad na zimné obdobie, nech žijete kdekoľvek.

Po prvé, Nóri milujú všetko, čo sa dá robiť iba v zime. „Ľudia sa nemôžu dočkať lyžiarskej sezóny,“ hovorí Leibowitzová. Je všeobecne známe, že pobyt vonku zlepšuje náladu, a Nórov neudrží doma žiadne besnenie počasia. „Miestni hovoria, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený človek,“ poznamenáva Leibowitzová.

Po druhé, v nórčine majú slovo koselig, ktorým označujú útulno. Také to útulno z Vianoc, ale bez stresu. Ľudia zapaľujú sviečky a ohníky, pijú teplé nápoje a sedia pod chlpatými dekami.

Dôležitá je pri tom však spoločnosť, nejde o to čučať na gauči a pozerať telku. Leibowitzová pripomína, že v Tromsø býva počas zimy veľa slávností a spoločenských udalostí, ktoré vytvárajú medzi ľuďmi pocit blízkosti.

Po tretie, ľudia sa v Nórsku nechávajú očariť krásou zimy. Leibowitzová vyrastala v New Jersey a brala „ako fakt, že všetci majú najradšej leto.“ Keď v Nórsku vládne hlboká zima a slnko nevychádza nad obzor, vyzerá veľká časť dňa ako súmrak či úsvit. „Na snehu sú tie farby neskutočne krásne,“ hovorí, „svetlo je veľmi mäkké a nepriame.“

Zmeňte svoj prístup

Hoci nórske svetre frčia aj v miernejších klimatických pásmach, našinec pravdepodobne nemôže vyraziť na bežky priamo z domu a v reštauráciách či kaviarňach neuvidí horieť toľko krbov a sviečok ako na severe.

Niektoré veci však od Nórov okopírovať môžeme. „My v Amerike radi nadávame na zimu,“ hovorí. Leibowitzová. „Je ťažké mať k zime pozitívny prístup, keď vás s ľuďmi okolo spája frflanie na ňu.“

To sa dá jednoducho zmeniť – nezúčastňovaním sa na tomto „národnom športe“. Rozprávajte radšej o tom, ako vďaka zime môžete celý deň popíjať čaj či horúcu čokoládu. Rozprávajte o lyžovaní, či snehuliakoch.

Poriadne sa oblečte a choďte von, aj keď je škaredo – za pár minút vám pravdepodobne bude teplejšie i veselšie. Najlepšie, ak sa von vyberiete s kamarátmi, dobrá spoločnosť je skvelý dôvod vyhrabať sa spod deky.

Výskum duševného nastavenia prináša čoraz viac dôkazov, že na zmenu prístupu toho nepotrebujete veľa. „Nemusí z toho byť žiadna zložitá úloha,“ hovorí Leibowitz. „Vedome sa skúste naladiť na zimu pozitívne a to možno postačí na to, aby ste si ju naozaj obľúbili.“

Za pomoc s prekladom ďakujeme Petre Dúhe. Originálne publikované na fastcompany.com.

Vďaka otužovaniu mám rada zimu v meste, hovorí Miriam z ľadových medveďov

Miriam Semjanová zo Živice tretí rok bez prestávky pláve spolu so Slovenskými ľadovými medveďmi v bratislavskom Dunaji a Draždiaku. Pomohlo jej to zlepšiť imunitu a predovšetkým nájsť si vzťah k zime v meste.

Odkedy otužuješ a prečo si sa pre to rozhodla?

Mňa otužovanie vždy lákalo ako výzva a chcela som to vyskúšať. Aktívne sa mu venujem už tri roky. Vzniklo to tak, že som sa raz jednoducho neprestala od leta kúpať. Už tretí rok mi je jedno, aké je počasie a aj vždy, keď niekam cestujem, nosím so sebou plavky.

Ako často chodíš plávať? Koľko musíš trénovať, aby ti nebola zima?

Ideálne je, keď sa mi podarí ísť plávať aspoň dvakrát do týždňa. Vtedy už cítim ten rozdiel a dokážem vo vode vydržať dlhšie. Keď dlhšiu dobu plávanie vynechám, tak mi to chýba a vchádza sa mi do vody oveľa ťažšie.

Ako to vyzerá, keď v zime vchádzaš do vody? Ideš pomaly alebo sa do nej rýchlo hodíš?

Sú rôzne prístupy, ale ja som konkrétne z tých, ktorí sa do vody nevedia hneď hodiť. Idem skôr opatrne, pomalšie. Keď človek vchádza do vody postupne, môže si aj namáčať končatiny, srdce a trup, aby si postupne zvykli na tú teplotu. No najťažšie je vydržať prvú pol minútu až minútu plávania. To je kritický čas, kedy sa môže človeku aj ťažšie dýchať alebo podobne. Potom sa ale telo začne zahrievať a potom je to úplne super.

Dokáže plávanie telo dostatočne zahriať? Nie je ti zima ani neskôr?

Telo sa zahreje aj samé v rámci akéhosi obranného mechanizmu na teplotný šok, pri ktorom začne produkovať teplo. Takže to nie je len tým plávaním. No a po tom, ako vyjdem z vody, mi býva tiež chladno. Vtedy je ale najdôležitejšie zohriať sa zvnútra. Najväčšia chyba, ktorú môže človek urobiť, je sa po plávaní ihneď naobliekať, lebo tým akurát zaizoluje chlad svojho tela. Treba si buď zacvičiť alebo zabehať.

Nie je niekedy voda chladnejšia ako vzduch vonku a nebýva ti teda po plávaní vonku skôr teplo?

Závisí to od pocitovej teploty. Keď je vonku slnečno a bezvetrie, tak je to príjemné. Keď je však hmlisto ako dnes, tak je ten rozdiel tak malý, že to nepociťujem. Raz som ale zažila už aj extrém, kedy bolo vonku asi päť stupňov, ale voda ešte relatívne teplá a išla som sa do nej zohriať (smiech).

Ako vplýva otužovanie na tvoje zdravie? Máš viac energie alebo si menej chorá?

Keď sa mi darí chodiť plávať pravidelne, tak sa cítim lepšie. Je to ako keď človek športuje – fyzická aktivita prispieva k tomu, že sa človek lepšie cíti. Zároveň som aj menej často chorá, ako som bývala predtým. Paradoxne mi to pomohlo aj so znášaním extrémnych horúčav počas leta. Keď si človek zvykne na extrémny chlad, vie lepšie znášať aj extrémne teplá.

Pripravuješ sa nejako aj doma? Sprchuješ sa studenou vodou alebo podobne?

Je veľa ciest, ako začať s otužovaním. Napríklad tou studenou sprchou, spánkom pri otvorenom okne, športovaním vonku aj počas zimy. Mne osobne ale najviac pomáha to, že chodíme plávať ako skupina. Je pre mňa jednoduchšie vojsť do vody pod tlakom tej skupiny. Sama doma v sprche sa k tomu neviem prinútiť.

Kto s tebou chodí v zime plávať? Kto sú otužilci?

Je to taký prierez. Je zaujímavé, že aj keď je to šport, venujú sa mu predovšetkým starší muži, ale je nás dosť aj v mojom veku okolo 25 až 30 rokov. Sú medzi nami ľudia, ktorí dlhodobo športujú, aj ľudia, ktorí sa cez otužovanie dostali k tomu, že sa chcú viac starať o svoje telo.

Pomohlo ti otužovanie mať rada zimu ako ročné obdobie?

Áno. Objavila som šport, respektíve záľubu, ktorá mi skrášľuje zimu v meste. Zima na horách mala pre mňa vždy svoje čaro, ale tým, že žijem v meste, bola pre mňa skôr nepríjemná. Teraz mám niečo, čo mám rada aj na zime v meste.