Blížime sa k emancipácii zvierat? Život na reťazi alebo v klietke bude minulosťou

---

Reťaze vrastené do krku

Uviazaní na reťazi, bez pohybu, o samote v nehygienických podmienkach a často v zlom počasí. Pre tisícky psov znamenala reťaz celý ich život. Množstvo ľudí sa pred kúpou svojho štvornohého miláčika vopred nezamyslí. Jednak možno nad finančnou stránkou, ale takisto aj nad plemenom daného psa. Bez uváženia kúpia plemeno, ktoré je aktívne, a ktoré vyžaduje množstvo času od svojho majiteľa, aby sa mu venoval. Ten však na neho často nestačí.

Následne pes končí priviazaný na reťazi. „Často nachádzame zvieratá s reťazou vrastenou do krku, hrozí tiež zaškrtenie či obesenie. Bežné je skrátenie reťaze obiehaním okolo nejakej prekážky. Reťaz potom nemá predpísaných dva a pol metra, ale meter či ešte menej. Vtedy si zvieratko nedokáže sadnúť ani ľahnúť, nie len dostať sa k vode či k úkrytu. Reťaz je pre život psa nebezpečnejšia ako voliéra.“

V inom prípade pes jednoducho po nejakom čase prestane byť pre majiteľa atraktívnym, keďže sa môže dožiť aj pätnástich rokov či ešte vyššieho veku. No to nie sú jediné dôvody, prečo na Slovensku končia psy uviazané na reťazi. „Iní majitelia nad tým ani neuvažujú. Jednoducho videli, že to tak robili ich dedko s babkou či rodičia. Rozmýšľajú schematicky, že takto to bolo, takto to je, psovi nič nechýba. Rýchlo sme pochopili, že potrebná je nie len zmena zákona ale i myslenia. Naša kampaň preto okrem petície za prijatie zákazu, vzdelávala verejnosť o tom, ako sa správne starať o psa,“ hovorí kampanierka Slobody zvierat Silvia Čaňová.

Zvýšená agresivita vďaka reťazi

Pes je spoločenské, citlivé a inteligentné zviera. Držanie na reťazi jeho potreby potláča, čo môže mať na neho nielen nepriaznivý fyzický, ale aj psychický dopad. Rovnako môže dôjsť aj k trvalej poruche správania. Silvia na tomto utrpení psov vidí ďalšiu spojitosť: „Je to paradox. Človek dá psa na reťaz, pretože je agresívny a bojí sa ho. No reťaz znásobí agresivitu psa a môže byť ešte nebezpečnejší, ako predtým. S takýmto psom treba skôr pracovať, ako ho uviazať na reťaz.“

S narastajúcou agresivitou súhlasí aj etologička Milena Santariová v odbornom stanovisku k trvalému pobytu psov na reťazi. K prirodzenej vlastnosti v chovaní psa patrí, že na potenciálne nebezpečie reaguje útekom alebo útokom. Možnosť úteku sa však u priviazaných psov stráca, čím dochádza podľa Mileny ku zvýšenej agresivite a útokom. „Pes sa však nestáva typickým strážnym psom, ktorý dokáže vyhodnotiť prípadné nebezpečenstvo, ale stáva sa agresívnym, často útočiacim úplne bezdôvodne a prehnane, pričom toto správanie vychádza práve z nemožnosti úniku.“

Pobyt na reťazi môže aj z priateľského psa spraviť neurotického a úzkostlivého. Toto správanie sa prejavuje vrčaním, štekaním, útokmi, ale aj uhryznutím. Rovnako môže byť ovplyvnené predošlými negatívnymi udalosťami s inými psami, zvieratami alebo s ľuďmi. „Keď psov po rokoch na reťazi ochranári vyslobodia, musia s nimi začať odznova a všetko ich učiť: prechádzkam, pohladeniu, dôvere v človeka… Je to ako s deťmi, ktoré boli dlho zanedbané.“

Z reťazí do voliér?

Aj keď predošlý zákon zahŕňal opatrenia proti dlhodobému pobytu psa na reťazi, no tie neboli dostatočne efektívnymi. Pôvodná vyhláška povoľovala držanie psa na reťazi s tým, že musí byť z nej denne púšťaný. V čom bol skalný problém. Majitelia, ktorí držali psa na reťazi ich konanie vysvetľovali rôznymi argumentmi, že ide len chvíľkovú situáciu, pričom nebolo možné dokázať opak.

Sloboda zvierat, ktorá prevádzkuje Linku proti krutosti, denne obdržala niekoľko hlásení o držaní psov na reťaziach, avšak ako občianske združenie nemalo takú právomoc ako štátny orgán. Najmä z tohto dôvodu sa usilovali o zmenu v legislatíve. Novoprijatý zákon teda zahŕňa úplný zákaz držania psa na reťazi v byte, dome, na dvore alebo na akomkoľvek mieste, kde je zviera dočasne alebo trvalo chované. Výnimka spadá len pre tých, ktorí dokážu, že psa priviazali iba na nevyhnutný čas.

Ak ide napríklad o čistenie chovného priestoru, kŕmenie a ošetrovanie, alebo o držanie nebezpečného psa, ktorý v minulosti napadol alebo pohrýzol človeka okrem gravidných či dojčiacich súk, chorých psov a šteniat do šiestich mesiacov. Zákon sa nevzťahuje na psy „v službách polície, vojakov, colníkov, justičnej stráže a psov na osobitný účel (záchranársky, pastiersky, poľovný, v horskej službe a SBS) počas stráženia či pracovnej činnosti, na ktorú je pes určený, a počas ich výcviku“. Novela zákona vstúpi do platnosti prvého januára v roku 2022 a bude platiť pre všetky psy narodené po tomto dátume. Pre všetky staršie psy bude platiť od roku 2024, z dôvodu zabezpečenia správneho chovného priestoru a odstránenie doterajších reťazí.

S koncom reťazí však možno dôjde len k presunu držania psov na krátko iným spôsobom. Niektorí predpokladajú, že majitelia po uplatnení zákona uvoľnia svojich psov z reťazí a zatvoria ich do klietok alebo voliér. Aj keď je voliéra bezpečnejšia pre psa ako reťaz, ani v nej nemôže byť zviera zatvorené dlhodobo, vyhláška opäť prikazuje denné púšťanie.  Rovnako musí spĺňať určité kritéria. Musí mať vhodný rozmer, ktorý je presne špecifikovaný v závislosti od veľkosti psa. Takisto musí zviera chrániť pred nepriaznivým počasím a podobne. S názorom, že väčšina ľudí presunie psa z reťaze do klietky Silvia nesúhlasí: „Pripnúť psa na reťaz za pár eur vie každý, postaviť riadnu voliéru, ktorá spĺňa predpísané normy, je už náročnejšie. Mnoho majiteľov si rozmyslí, či si psa zadováži.“

Koniec utrpenia v klietkach

Obmedzovanie pohybu sa však netýka len psov. Tmavá hala plná klietok a nehumánne zaobchádzanie s hospodárskymi zvieratami sú súčasťou množstva veľkochovov. Európska komisia koncom júna vypočula občiansku iniciatívu Koniec doby klietkovej, ktorú podporilo 1,4 milióna Európanov, pričom súčasťou bolo viac ako tridsať tisíc Slovákov (podpisy na Slovensku zbierali neziskové organizácie Sloboda zvierat a Humánny pokrok).

Európska komisia sa zaviazala, že klietkové chovy sliepok, králikov, teliat, husí, kačíc, prasníc a prepelíc budú zrušené od roku 2027. „Komisia podporila aj všetky kľúčové body, vrátane požiadavky na finančnú podporu na prestavbu chovov a takisto na reguláciu dovozu produktov z klietkového chovu do EÚ,“ uvádza sa v tlačovej správe neziskovej organizácie Humánny pokrok.

Podobne ako život na reťazi, ani život v klietkach nie je pre zvieratá ľahkým. Sliepky v klietkach bez denného svetla nedokážu uspokojovať svoje prirodzené potreby, ako je napríklad hrabanie či rozprestretie krídel. Každej sliepke je poskytnutý priestor, respektíve klietka vo veľkosti jedného hárku papiera A4, na ktorom prežije celý svoj život takmer bez pohybu. To sa prejaví aj na jej správaní. Sliepka začne vykazovať známky stresu, frustrácie a agresívneho správania. To môže viesť až ku kanibalizmu.

O nič ľahšie to v klietkach nemajú ani prasnice. Svoj život prežívajú taktiež v tme bez denného svetla a bez možnosti váľania sa v bahne, ktoré im umožňuje regulovať telesnú teplotu. Biológ Donald Broom ošípané považuje za sofistikovanejšie tvory ako psy, a dokonca aj ako trojročné deti. Ošípané si vedia vytvárať medzi sebou väzby a chrániť svoje mláďatá. Okrem odopierania prirodzených potrieb sa zvieratá stretávajú aj s množstvom bolestivých procedúr, ktorých výsledkom má byť zvýšená produkcia, napríklad vajec u sliepok. Schválením zákona sa toto utrpenie skončí pre tristo miliónov zvierat, práve preto Sloboda zvierat považuje zákaz klietkového chovu za „najväčší úspech pre hospodárske zvieratá našej generácie.“

Nie všetky zvieratá sú už voľné

Aj keď emancipácia zvierat sa postupne dostáva na povrch, stále sme nedospeli do štádia, v ktorom by mali všetky zvieratá svoje práva. Príkladom nie sú len hospodárske a spoločenské zvieratá, ale aj divožijúce – slony, tigre, medvede a iné. Tieto zvieratá sú vystavené drezúre a krutému zaobchádzaniu najmä v cirkusoch.

Aj keď výcvik a verejné vystupovanie väčšiny divožijúcich druhov sú na Slovensku po kampani Slobody zvierat od roku 2018 zakázané, nie je to tak v celej Európskej únii. Ani zvieratá vo výskume, na ktorých sa vykonávajú laboratórne pokusy či testuje kozmetika nie sú výnimkou.

Neziskovým organizáciám, občianskym združeniam, aktivistom a dobrovoľníkom, ktorí bojujú za lepšie podmienky pre zvieratá môže pomôcť aj široká verejnosť. Tí, ktorí chcú vyjadriť svoj nesúhlas proti zlým podmienkam pre zvieratá, tak môžu urobiť podpisom pod petíciu. Nedávne úspechy potvrdzujú, že je to efektívny spôsob dosahovania zmeny.