Navštívili sme slovenského recyklátora PET fliaš z Banskej Bystrice – spoločnosť Ekolumi. Denne tu zrecyklujú 120 ton materiálu, ktorý sa sem vozí hlavne zo Slovenska a okolitých krajín. Z recyklovaných PET fliaš sa následne vyrábajú nové fľaše, ale aj textilné vlákna či pásky na balíky.
„Začali sme v roku 2010 ešte na internátnej izbe na vysokej škole,“ hovorí konateľ Marian Figúr. S partnerom Lukášom Čiernym študovali systémovú ekológiu a povedali si, že by radi začali podnikať. Ekolumi teda začínala ako obchod dvoch spolužiakov s fľašami, ktorý sa postupne rozvíjal smerom k ich recyklácii. „Tak sa to postupne nabaľovalo a nabaľovalo, až sme za 10 rokov tu, kde sme dnes. Pribrali sme kopec skvelých ľudí, s ktorými sa dobre robí a dnes nás tu pracuje už 90,“ hovorí Figúr.
Ekolumi denne zrecykluje 120 ton fliaš, čo je okolo 4,2 milióna kusov. „Spolupracujeme dá sa povedať s celým svetom. Kde fľašky sú, tam ich poznáme,“ hovorí Figúr. Zo Slovenska majú 25 % materiálu, zvyšok dovážajú zo zahraničia. „Veľa robíme hlavne okolité štáty,“ hovorí Lukáš Čierny. Malé percento tvoria aj fľaše z celého sveta – najďalej k nim cestovala PET fľaša z Kalifornie. Ceny totiž Ekolumi stanovuje každý mesiac a jednať musí osobitne takmer s každým partnerom. V Amerike podľa Figúra nemajú na recykláciu kapacity, preto hľadajú partnerov aj v Európe. Inde zas chýba šetrná technológia. „Ja osobne som navštívil recyklačné závody vo Vietname a radšej by som to sem doviezol aj z Marsu, ako to nechať tam,“ hovorí.
Z vločiek granulát, vlákna či pásky
Mnohým, ktorí prechádzali autom cez Banskú Bystricu bola známa lanovka na materiál vedená ponad hlavný ťah v smere na Ružomberok. Tá končila v niekdajších cementárňach, kde dnes sídli Ekolumi. V roku 2019 sa spoločnosť spojila s rumunskou skupinou Green Group, ktorá vyrába finálne produkty z recyklovaného plastu. Dlhodobý cieľ je z recyklátu vyrábať hotové výrobky v Banskej Bystrici. „Nemyslím si, že takéto veci potrebujeme dovážať, keď práve tu máme vstupný materiál,“ hovorí Figúr.
V Ekolumi momentálne fľaše menia na PET vločky pripravené na ďalšie spracovanie. Vločky vozia do Rumunska, kde z nich vyrábajú vlákna, PET granulát, ktorý je základom na výrobu recyklovaného plastu, viazacie pásky na balíky či obaly na vajcia – tie sa ako jediné vyrábajú priamo z vločiek, na všetko ostatné je potrebné vločky ešte tepelne spracovať. „Tu u nás prebieha ten najzložitejší, najhlučnejší, najšpinavší proces recyklácie, všetko ostatné je taká cukríková výroba,“ popisuje konateľ.
Vo svete sa najviac PET fliaš podľa Čierneho používa na výrobu vlákien. „Z nich máme všetok polyester, spacáky, výplne do vankúšov, umelý hodváb, vlhčené obrúsky.“ Pýtame sa, koľko percent granúl z recyklovaných PET fliaš sa vráti opäť do PET fliaš. „Niekedy to bolo menej, od 2025 bude povinnosť primiešavať 25 % starých fliaš do nových, čo už veľa firiem dnes robí. Presné číslo je ale veľmi ťažké povedať,“ hovorí Figúr. Z Ekolumi putuje 87 % materiálu do rPETu, čiže granúl z recyklovaných PET fliaš.
„Najmenej hodnotný materiál, teda rôzne strieborné a pestrofarebné fľaše ide do vlákien, väčšia kvalita ide naspäť do PET fliaš,“ vysvetľuje Čierny. Ak chceme veľký podiel recyklovaného materiálu v nápojových fľašiach, musíme kupovať také fľaše, ktoré sa dajú dobre spracovať. Najvzácnejšie sú priesvitné, ale dobre sa pracuje aj so zelenými, modrými či hnedými. Všetky ostatné farby už nie sú zastúpené v takom počte, aby sa ich oplatilo spracovávať osobitne a náročné je udržať aj ich špeciálnu úpravu.
Veľký problém pri recyklácii robia celofľašové etikety, ktoré sa vyrábajú z pružného PVC. Tie môžu znehodnotiť finálny recyklovaný výrobok, lebo PVC pri spracúvaní PET zhorí. Zmeniť to vedia podľa Figúra len výrobcovia. „Tento materiál nemôžeme zrecyklovať a nemôže ísť ani do spaľovne, takže ho musíme skládkovať.“ Trend celopotlačených fliaš je podľa Ekolumi na ústupe, ale stále sa také dajú kúpiť.
Ako príklad uvádzajú firmu Kofola, ktorá prešla celopoťahové na etikety z PETu. Tie sa dajú recyklovať priamo s fľašou, rovnako, ako klasické malé etikety, no zatiaľ ich to podľa Ekolumi stojí dvojnásobne viac. „Najhoršie je, že nápojári dajú na fľašku recyklačný znak, ale už sa nezamýšľajú nad tým, či sa to dá naozaj zrecyklovať,“ hovorí Čierny. Zmeniť by to mohla nová európska legislatíva o ekomodulácii, na základe ktorej budú všetky obaly musieť byť recyklovateľné.
Optika roztriedi takmer všetko
„Od ostatných spracovateľov sa líšime v tom, že my dáme všetky farby fliaš do jedného vstupu a odseparujeme si, čo potrebujeme,“ hovorí Figúr. To znamená, že zberové spoločnosti im nemusia na recykláciu dodávať fľaše pracne roztriedené do veľkých balíkov podľa farieb, ale v Ekolumi to spraví za nich rýchla optická linka. „My máme linku, ktorá ma jeden vstup a tri výstupy. Všetci ostatní majú jeden vstup a jeden výstup.“
„Mesačne máme na sklade vyše 2-tisíc ton,“ hovorí konateľ. Tie do závodu privezú kamióny väčšinou v zlisovaných štvorcových balíkoch. Najprv ich oslobodia od zväzovacej pásky a fľaše sa nasypú na dopravný pás. Vidíme, ako pás fľaše najprv prenesie cez magnet, ktorý spomedzi nich odstráni prípadné kovové nečistoty. Často sa tam nájde kúsok drôtiku, vrchnák a podobne.
Ďalej prechádzajú cez bubon s okami, odkiaľ vypadávajú rôzne iné drobné znečistenia ako zem, bioodpad, uvoľnené vrchnáky alebo odlepené etikety. Po oddelení nemagnetických kovov putujú PET fľaše do centrifúgy, ktorá z fliaš oddeľuje etikety. Tie z nich strhávajú valce s nožmi a z centrifúgy vypadávajú do zásobníkov, odkiaľ sa vozia na energetické zhodnotenie do spaľovne.
„Momentálne máme problém s etiketami, keďže sa vyrábajú zo strašne veľa druhov plastov. Do budúcna ich ale chceme recyklovať,“ hovorí Figúr a ukazuje nám veľkú cievku na káble, ktorú vyrobili len z odlepených etikiet spolu s vrchnákmi. Recept na materiál si vymysleli sami.
Očistené fľaše putujú ďalej do optických triedičov. Tie ich vďaka ôsmim optickým senzorom rozdelia podľa parametrov, ktoré si na daný deň nastavia. Dopravníkové pásy ich do senzorov posúvajú pomerne veľkou rýchlosťou. Senzory ich preskenujú a ak spĺňajú určené podmienky, odfúknu ich na dopravný pás, ktorý pokračuje ďalej. Ak podmienky nespĺňajú, spadnú na spodný pás, ktorý ich vráti na opätovné skenovanie, aby mohli byť zatriedené spolu s fľašami ich farby.
Okrem farieb vie optika vytriediť aj iný materiál ako PET. „Vďaka tomu dosahujeme tak vysokú mieru prečistenia, že sa z našich vločiek dá opäť robiť regranulát na nápojové fľaše,“ hovorí Čierny. Optickú linku ešte na koniec predsa kontrolujú ľudia. Teda, konkrétne ženy. Tie ešte spomedzi fliaš vyberajú nevhodné typy na spracovanie, čo zatiaľ nedokážu naučiť rozoznávať stroje.
Napríklad fľaše, ktoré majú v sebe UV stabilizátory spôsobujú zhnednutie plastu pri tepelnom spracovaní. UV stabilizátory sa do PET fliaš pridávajú kvôli ochrane ich obsahu pred skazením, predovšetkým napríklad pri džúsoch či kečupoch. Obsah stabilizátorov v Ekolumi zisťujú v akejsi pracovnej kuchynke so špeciálnou pecou. V nej vzorky vločiek zapečú na 200 stupňov a pozorujú, či sa ich farba nezmenila na hnedastú. Fľaše, z ktorých takéto vločky pochádzajú, potom z dotriedených vyťahujú práve kontrolné pracovníčky. Zafarbenie vločiek pritom nie je nejak nebezpečné a ide len o optický detail. „Spotrebiteľ by však už takú fľašu nechcel,“ hovorí Čierny.
Ďalej sa z linky vyberajú sú fľaše z drogérie a kozmetiky, ktoré sa nemôžu používať na potravinárske účely a recyklujú sa inde, prípadne fľaše od oleja. Tie sa síce recyklovať dajú, ale nemôže ich byť naraz veľké množstvo, lebo by mohli meniť vlastnosti vody pri jednotlivých častiach recyklačného procesu. V budúcnosti budú v Ekolumi tieto nevhodné typy fliaš možno vyťahovať roboty. Firma na ich vývoji už spolupracuje s vývojármi z USA.
Finálne prečistené PET fľaše sa pásmi už posúvajú na spracovanie. S vrchnákmi aj zvyšnými etiketami sa fľaše drvia. „Je to mokrý proces, pretože inak by PET v procese zhorel,“ hovorí Figúr. Nože ich rozsekajú na vločky o veľkosti 10 – 12 milimetrov. Vo flotačných vaniach sa vločky rozdelia podľa materiálu. PET vločky totiž klesnú ku dnu, kým vrchnákové či etiketové plávu na hladine. „PVC padá vo vode ku dnu spolu s PETom, a preto ho nevieme oddeliť a teda ani spracovať,“ vysvetľuje konateľ.
Vrchnáky či etikety teda dávať dole z fliaš nie je potrebné. Práve naopak, keď ostanú na stlačenej fľaši, máte istotu, že sa nestratia v procese a skutočne prejdú recykláciou. Fľaše tiež nie je potrebné umývať. Na jednu tonu fliaš pri recyklácii spotrebujú zhruba tri kubíky vody. „Ak to ľudia umývajú aj doma, zbytočne plytvajú vodou,“ hovorí výrobno-technický riaditeľ Martin Vančo.
Z fľaše, rovnako ako aj z iných obalov, teda stačí obsah skonzumovať alebo vyprázdniť. V Ekolumi navyše vodu priebežne prečisťujú a opätovne používajú v procese recyklácie. „Používame na to technickú vodu z Hrona a odpadovú vodu čistíme vlastnou čističkou. Síce by sme ju mohli vypustiť naspäť do Hrona, vypúšťame ju ešte do mestskej čističky, kde je to už úplne prečistené,“ popisuje konateľ. Fľaše sa v Ekolumi perú len v studenej vode, nepoužívajú ani žiadne saponáty.
Recyklácia verzus dokonalosť
PET fľaše je možné recyklovať aj viacnásobne, ale každým spracovaním sa znižujú ich vlastnosti. „Ja som si napríklad všimol, že keď je väčšia miera recyklovaného materiálu v novej fľaši, tak je jej regranulát viac sivý,“ hovorí Figúr. Môže tak isto dochádzať ku chybám, keď sa medzi PET dostane nečistota alebo podobne. Na trhu však už dnes vidieť aj 100 % recyklované PET fľaše. „To je ako Kolumbova žena, každý to tvrdí, ale nikto to ešte nevidel,“ smeje sa konateľ. Je to podľa neho problematické pri dodávaní materiálu dokázať. A cena za tonu recyklovaného plastu je pritom o 300 eur vyššia ako pri plaste z ropy.
Najväčší podiel recyklátu vo fľašiach majú podľa Figúra Nemci – tí dosahujú aj 50 %, veľmi si na tom dajú záležať aj Rakúšania. „Hlavne veľké značky ako Pepsi a Cola si na tom stavajú marketing,“ hovorí Čierny. Využívanie recyklovaného plastu tak podľa konateľov Ekolumi závisí aj na spotrebiteľovi. “Ja nevidím dôvod, prečo si nekúpiť fľašu, ktorá síce spĺňa všetky vlastnosti, ale je trochu šedá či má na sebe čiernu bodku,“ hovorí Figúr.
Exkurziu sme absolvovali na pozvanie od Slovakia Going Zero Waste a reportáže o odpade vám prinášame vďaka podpore od Natur-Pack.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
