Adventné obdobie, ktoré práve prežívame, bolo pre kresťanov v minulosti obdobím pôstu, pokory, zastavenia sa a ticha. Bránou pre vstup do hlbín duše. Baví ma sledovať každý rok postupujúce zkomercializovávanie duchovných sviatkov, ako Vianoc, tak aj Veľkej noci.
Moji bratia kresťania sa srdia a hovoria o ničení duchovných hodnôt v spoločnosti. Ja sa na tom zabávam a myslím si, že spirituálnu podstatu Kristovho posolstva nikto nemôže zničiť. To, čo predvádzajú všetky Tescá, Kauflandy a Alberty je boj o prachy. Im je kresťanstvo aj s celou tradíciou ukradnuté a nepotrebujú si s ním „špiniť“ ruky. Hlavné je, že môžu vytrieskať zisk na tom, čo ľudia majú radi a čo na nich zaberá.
Svet je postavený na paradoxoch. A čím viac bude niekto profanovať určitú hodnotu, tým viac alternatív sa bude ponúkať, aby si ju ľudia s čistým srdcom uchovali.
Ak už koncom septembra vidíte na pultoch supermarketov čokoládových Mikulášov, anjelov a čertov a do toho idú v pozadí plíživé koledy, neznepokojujte sa. Do adventu ešte ďaleko. Musí prísť vďakyvzdanie za úrodu (október), potom dušičky (november) a potom pomalými krôčikmi dospejeme k okamihu, keď potichu zaťuká na dvere advent. Vedzte, že čas zreje. Nič sa v systéme vesmíru a prírody nedá uponáhľať.
Matka Tereza sa raz vyjadrila, že Boh prehovára v tichu. Ako inak? Boh si vyhradzuje priestor a očakáva našu bdelosť. Človek je však tvor hlučný a uponáhľaný. Potrebuje dopingy zmyslových vnemov, aby bol dočasne „uspokojený a šťastný“. Ak naša myseľ nie je na okamih kŕmená informačnou hlušinou, sme v rozpakoch, unudení, nervózni, skrátka nie vo svojej koži. Ihneď to zmeníme, vytiahneme mobil a niekomu zavoláme. Len aby reč nestála. Tí, čo majú viac času, idú lúštiť krížovky. Ani náhodou však nezostaneme „nečinne“ stáť alebo sedieť a vnímať svoje vnútro, dych a radosť z Božej prítomnosti. To by sme trpeli ako Jób.
Pred dvadsiatimi rokmi som pracoval na juhu Izraela a mohol som si užívať meditáciu v púšti. Púšť má také zvláštne čaro, že vám poskytne ticho, aké nikde na svete nenájdete. Aj keby ste sa zavreli do svojej izby a dali si tri vankúše na hlavu, nedocielite ticho púšte. TICHO v púšti je živé, hmatateľné. Objíme človeka ako oceán, keď sa doň ponorí.
A okrem ticha je v púšti aj PRÁZDNO. Keď ste v ústraní v prírode, v lese, stále sú tam stromy, lúka plná byliniek a kvetov, počuť spievať vtáky. Púšť ale žiada maximum a ide na doraz. Nie je tam nič – iba Boh a vy. Preto je to najlepšia škola, kde človek môže spoznať sám seba.
Jeden z púštnych otcov, mních Izák Sýrsky učil svojich žiakov: „Ak postavíme na jednu misku váh všetky činnosti sveta a na druhú ticho, zistíme, že váhy sa klonia na stranu ticha.“ Toto hovorí svätý muž, ktorý váhu ticha dobre poznal.
Ticho je zázemie a priestor, kam nemôže žiadny díler s bezcenným tovarom. Ticho je oáza vo svete plnom hluku. Je chrámom v rušných uliciach veľkomesta.
Ticho je najväčší poklad. Ticho nad zlato. Poďme vstúpiť do intenzívneho ticha, keď už nie každý deň, tak aspoň raz v roku. Advent nám dáva priestor a vábi našu dušu, aby sa napila Božieho ticha.
Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Pôvodne rocker zo Žiaru nad Hronom je dnes spisovateľom, bylinkárom a biskupom Cirkvi československej husitskej v Brne. Počas štúdia na vysokej škole sa aktívne venoval záchrane kláštora Katarínka v Západných Karpatoch, strávil polroka na duchovnom retreate v Negevskej púšti v Izraeli.