fbpx
Enviro

Nová kniha Braňa Jobusa učí deti o triedení odpadu

Cesta odpadu nekončí v smetnom koši. To je myšlienka, ktorú odovzdáva deťom aj ich rodičom najnovšia rozprávková kniha Zberný dvor od Branislava Jobusa.

„Je to moja 15. kniha, lebo 15. rok abstinujem,“ začína hudobník a spisovateľ z Vrbového. Odvtedy, ako sa úplne oslobodil od alkoholu, si každý rok Branislav Jobus, známy ako Branuško, urobí radosť a vydá jednu rozprávkovú knihu. V najnovšom diele s názvom Zberný dvor sa venuje odpadu a cez príbeh Odpadkového fantómu deti učí o dôležitosti triedenia odpadu.

„Vyhodíme smeti do koša a tam problém pre väčšinu z nás bežných smrteľníkov končí. Moja kniha presne tam začína,“ popisuje. Smeti sa v príbehu vezú v smetiarskom aute a strašne sa boja, čo s nimi bude. Vysypú ich na zbernom dvore na kôpky podľa jednotlivých druhov materiálu. Vďaka múdremu kompótu sa dozvedia, že zberný dvor nie je koniec ich púte. „Je to pre ne šanca na úplne nový začiatok,“ hovorí autor. To však neplatí pre všetkých – tí, ktorí neboli vytriedení na správnu kôpku, sa na recyklačnú linku nedostanú. Odpadkový fantóm preto musí zachraňovať situáciu a so správnym triedením pomáhať.

jobus-zberny-dvor
Branuško s knihou a s Pánom Bratom, s ktorým má skupinu Vrbovaskí víťazi. FOTO – Natur-Pack

Cez príbeh zo zberného dvora sa deti naučia, prečo je dôležité správne triediť odpad. „A pomáha to nielen deťom, ale aj dospelým. Veľa ľudí z môjho okolia si knihu prečítalo a hovorí mi, že Branuško, kopec vecí som ja vôbec nevedel,“ hovorí hudobník. Aj päťdesiatnici majú podľa neho v tejto oblasti medzery. Pri čítaní rozprávky pre svoje deti či vnúčatá sa môžu niečo nové naučiť aj rodičia či starí rodičia.

K napísaniu knihy na odpadovú tému Branuška priviedlo to, že pri upratovaní a vyhadzovaní vecí prišiel o svoje obľúbené tepláky s Muflónom Anciášom, o ktorom napísal už tri knihy. „Išiel som ich teda hľadať na zberný dvor a napadlo mi, prečo neurobiť knihu, v ktorej budú vystupovať živé smeti,“ popisuje.

Téma odpadu je Branuškovi blízka dlhé roky, nakoľko s bratom hrajú v skupine Vrbovskí víťazi na hudobné nástroje zostrojené z odpadového materiálu. Perkusie zo splachovača, píšťalka zo záchodovej trúbky, gitara z rýľu, bandaskový kopák či saxofón z kolena od umývadla. To sú príklady nástrojov, ktoré bratia používajú na koncertoch.

„Pán Brat je, povedal by som, až fanúšik do odpadu, dokonca má dom postavený priamo oproti zbernému dvoru,“ hovorí spisovateľ. Nástrojov majú Vrbovskí  víťazi tak veľa, že nie všetky dokážu so sebou priniesť na koncert. Niektoré, ako napríklad cimbal z dverí od auta, sú tak veľké a komplikované, že sa nedajú prevážať. „Nikdy sme teda na ňom na koncerte nehrali.“

Počas písania knihy sa Branuško išiel pozrieť na zberný dvor vo Vrbovom, aby vedel, ako presne funguje. „To mi úplne stačí. Je to rozprávka, ktorá vychádza z môjho života,“ popisuje. Fakty o recyklácii, ako napríklad z koľkých plechoviek sa vyrobí rám na bicykel, konzultoval s organizáciou NATUR-PACK. „Nie je to žiadna encyklopédia. Je to normálna sranda, príbeh, v ktorom sa ale objaví aj pár takýchto zaujímavých informácií,“ hovorí.

jobus-zberny-dvor
Ku knihe vytvorili aj náučný program pre deti, s ktorým putujú po slovenských mestách. FOTO – Natur-Pack

Stav životného prostredia Branuško vníma ako problém, aj keď chváli pokroky, ktoré sa za jeho život už urobili. „Celkovo sa teším z toho, že sa odpadu a životnému prostrediu začínajú ľudia venovať,“ hovorí hudobník. Pokrok podľa neho nastal, aj keď sme ešte ďaleko za štandardom vyspelej Európy. „Máme sa teda ešte čo učiť a čo doháňať.“

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner