Aj žiaci sa potrebujú naučiť relaxovať

Vojdem do miestnosti, v ktorej sú stoličky postavené do kruhu, z nahrávky tam čvirikajú vtáky a príjemne vonia mäta s levanduľou. Nie je to jogové štúdio ani wellness stredisko. V rámci workshopu pre učiteľov na konferencii Pedagogickí hrdinovia si idem zažiť, ako svojich žiakov učí relaxovať Zuzana Perdíková, učiteľka biológie a psychológie.

Stres sa stal novým fajčením a metódy na boj s ním už zaplnili vzdelávacie centrá, kníhkupectvá, podcasty aj mobilné aplikácie. Stresom trpia už aj tí najmladší a aj keď sa nám to niekedy nezdá, deti vyrastajúce s neustále dostupnými technológiami majú veľký problém sa uvoľniť. Akonáhle príde chvíľa nudy, už siahajú do vrecka a otvárajú internetový prehliadač alebo hru.

“U detí to niekedy prerastá až do existenčnej potreby, pretože keď sa odpoja od internetu, stratia kontakt so svojimi vrstovníkmi. Navyše tam funguje aj strach z nudy. Chvíľa nudy musí byť okamžite zaplátaná nejakým vonkajším stimulantom,” povedala v rozhovore pre lidovky.cz psychologička a odborníčka na digitálny stres u detí Zuzana Pavelcová. Dnešným deťom podľa nej veľmi chýba denné snenie. “Pritom je tak dôležité: jednak pre obyčajnú regeneračnú odstávku mozgu a tiež pre schopnosť sebareflexie. Pretože práve vo chvíľach, keď je človek len sám so sebou, má čas na to, aby zistil, čo mu chýba, čo ho trápi a ako to vyriešiť,” dodala.

Okrem toho dnešný digitálny rýchly svet podľa Pavelcovej ovplyvňuje aj schopnosť detí sústrediť sa. Prepínanie pozornosti, ktoré internet vyžaduje, nie je pre náš mozog prirodzené. Deti tak majú tendenciu prijímať informácie skratkovite, čo môže viesť až k tomu, že ich nebaví čítanie kníh, lebo nie sú schopné sústrediť sa na dlhý súvislý text.

Ako chutí čokoláda

Svoj workshop relaxácie na pedagogickej konferencii začína Zuzana veľmi príjemne. Na začiatok skúšame zatvoriť oči, vyrovnať sa na stoličke a plynulo, voľne dýchať. Po celodennom zhone na konferencii je to príjemný pocit.

Do ruky dostávame kocku čokolády. Našou úlohou je vychutnať si ju všetkými zmyslami tak, akoby to mala byť prvá a posledná čokoláda v našom živote. Ľudia ju najprv ovoniavajú, cmúľajú, sústredia sa. Zuzana nám hovorí, aby sme myšlienkami neodbiehali inde, ale naplno sa sústredili len na čokoládu. Na jej chuť, na pocit, ako sa nám topí v ústach, na vôňu. Je zvláštne, že to je pomerne náročné.

„Pri aktivite s čokoládou žiaci objavujú priestor a čas. Dnes žijú strašne rýchlo aj deti. Nevedia sa sústrediť a neuvedomujú si, že väčšinu vecí robia automaticky,“ vysvetľuje Zuzana. Práve aktivita s čokoládou pomohla jej žiačkam pochopiť, ako často fungujeme na princípe  „autopilota“. Ostatní učitelia v sále súhlasia. Aj podľa nich je stále ťažšie udržať pozornosť žiakov. Smejeme sa, že keby sme si každú čokoládu vychutnávali s tak plnou pozornosťou, stačila by nám len jedna kocka, nie celá tablička.

Podpora kreativity

Pri uvoľnovacích aktivitách sa vylučujú hormóny ako serotonín, ktorý podporuje dobrú náladu a dopamín, ktorý okrem iného podporuje tvorivosť. „Ktorý učiteľ by to nechcel?“ pýta sa Zuzana. Vysvetľuje nám, ako fungujú chemické procesy v mozgu a hovorí, že niekedy na ich spustenie stačí samotná predstava niečoho príjemného – netreba ani jesť čokoládu.

V rámci projektu s názvom „Duša vie” sa žiačky Zuzany Perdíkovej na Súkromnej strednej odbornej škole DSA v Trebišove učia rôzne techniky, ktoré im pomôžu uvoľniť sa a pracovať so svojou pozornosťou. Tieto stretnutia prebiehajú v relaxačnej miestnosti, kde ich nič nevyrušuje.

„Najprv som sa bála, že o relaxácie nebude záujem. Predsa len, bolo to niečo navyše mimo vyučovania. Žiaci si však na to tak zvykli, že keď sme sa niekedy nemohli stretnúť, pýtali si náhradu v inom čase. Stretávali sme sa na nultej hodine, počas obednej prestávky alebo po vyučovaní,“ popisuje učiteľka.

Relaxovať je náročné

Okrem techniky vedomého dýchania či sústredenia sa na prítomnosť, napríklad pomocou čokolády, robia so žiakmi aj jogovú relaxáciu, kedy postupne uvoľňujú všetky svaly na tele. „V začiatkoch sa žiaci chichocú, ale to ich prejde. Cieľom tiež nie je žiaka uspať,“ hovorí Zuzana. Skúšali aj vyfarbovanie mandál, čo však nevyhovuje každému. „Relaxácia je niečo, čo môže robiť len ten, kto naozaj chce. Nedá sa nanútiť,“ hovorí.

Jedna z účastníčok semináru popisuje, ako v jej triede dobre fungovalo, keď skúsila žiakov utíšiť relaxáciou, počas ktorej si dali ruky na lavicu a položili na ne hlavu. Nemuseli sa sústrediť na to, aby držali zatvorené oči – pod lavicou toho aj tak veľa nevideli.

Zuzana s nami skúša ďalšiu aktivitu s vizualizáciou. Máme si zatvoriť oči a predstaviť si, že sme na nejakom príjemnom mieste – napríklad uprostred lesa. Snažím sa, no myseľ mi odbieha. Z ulice počujem ľudí, človek vedľa mňa hlasno dýcha, hlavou mi idú úlohy a termíny

Spoločne hodnotíme, že to bolo ťažké. „Nedokázala som si predstaviť, že som v lese a nemám kopec úloh, ktoré ešte musím splniť,“ hovorí jedna z účastníčok. Podľa Zuzany je v poriadku, keď nám niečo nejde. Aj relaxácia potrebuje tréning a jednotlivé techniky neoslovia všetkých rovnako. „Sama žiakov učím, aby povedali, keď im niečo nesedí a nerobili to len preto, že som im to povedala ja.“

S relaxáciou odporúča Zuzana pracovať počas hodín aspoň v malých vsuvkách. Deťom to pomôže s koncentráciou a podporí to ich kreativitu. Príjemné je začať napríklad stimuláciou prostredníctvom difúzie prírodných silíc v priestore, pretože vône zohrávajú dôležitú úlohu v našom živote. Koniec koncov,  relaxácie si na jej škole pýtajú už aj niektorí kolegovia z učiteľského zboru.