Etiketa a slušné správanie by nemalo byť len o tom, akú vidličku používať na ktorý chod alebo koho pustiť do dverí ako prvého. Napriek tomu politici nemajú záujem sa dobrým mravom príliš učiť, hovorí odborníčka na etiketu a protokol KATARÍNA DIKOVÁ STRÝČKOVÁ. A pritom práve slušnosť je podľa nej návod na dobrý život. Čítajte viac v rozhovore, ktorý vznikol po jej vystúpení na TEDxBratislavaWomen.
Otvorene sa rovno priznám, myslela som si, že človek, ktorý sa zaoberá protokolom a etiketou, rieši hlavne veci s „vidličkami“ a podobne, vy sa však venujete aj oblasti morálky a etiky. Učíte aj správnym mravom aj politikov?
Popravde, politického klienta nemám žiadneho. Neviem, či je to tým, že to nepovažujú za podstatné, alebo len nevedia, že niečo také existuje. Väčšina by však o tejto oblasti predsa len mala niečo vedieť, keďže som aj časť tohto volebného obdobia pracovala v parlamente ako riaditeľka zahraničných vzťahov a protokolu. Vo všeobecnosti si myslím, že etiketa je naozaj komplexná záležitosť. Tiež som na to ale došla až časom a skúsenosťou.
Na začiatku to bolo naozaj celé o tom, kto vchádza ako prvý do dverí, aký je zasadací poriadok a o ďalších veciach týkajúcich sa etikety, protokolu, danej ceremónie. Až časom a skúsenosťami som pochopila, že spoločenská etiketa je o správaní a o vzťahoch medzi ľuďmi, a musí preto reagovať na modernú dobu. Síce stále vychádzame z tradície európskych šľachticov, rytierov a gavalierov, ale už v tej dobe nežijeme, nejazdíme na koňoch, nemáme šľachtu, a preto sa potrebujeme prispôsobiť súčasným pomerom.
Presne na toto sa chcem opýtať. Už tu nemáme obdobie rytierov, džentlmenov a podobne. Je dnes vôbec v móde, správať sa v súlade s dobrými mravmi?
To je problém dnešných čias, že ľudia ospravedlňujú svoj nedostatok výchovy a dobrých spôsobov tým, že už v tej dobe predsa nežijeme. Dobré vzťahy medzi ľuďmi ale nebudú vždy fungovať iba na základe spontánnosti. Musíme mať aj nejaké pravidlá, slušnosť a ohľaduplnosť.
Odráža to, ako sa obliekame a ako rozprávame, akí sme vnútri?
Určite áno. Sú aj výskumy, ktoré hovoria o tom, že aj spôsob obliekania a náš „body language“, teda naša reč tela, napríklad ako sedíme, chodíme, aký máme postoj, ako rozprávame a tak ďalej, majú vplyv na naše správanie. Zároveň to platí aj opačne – tak ako sa správame, tak sa budeme cítiť aj vo svojom vnútri. Sú to spojené nádoby. Dám vám príklad z bežného života. Keď zoberieme deti na kultúru napríklad do divadla alebo filharmónie, a dovolíme im, aby sa obliekli ako do kina a podobne sa aj správali, tak tá kultúra už nebude niečo vznešené a špeciálne.
Teraz nehovorím o tom, že by som sa mala ukazovať pred susedkou, že mám nový kabát alebo kabelku. Ide o to, že sa oblečiem pekne, lebo je to pre mňa dôležité, ukážem tým svojmu partnerovi, že mi na ňom záleží, ukážem hercom, že mi na nich záleží, a ukážem celému okoliu, že toto je pre mňa špeciálna príležitosť a stálo mi to za to, aby som pre to urobila niečo viac. Myslím si, že by sme druhým mali viac ukazovať, že nám za to stoja.
Mám ale pocit, že žijeme skôr v dobe egoizmu, individuality a slobody jednotlivca.
Hovorí sa to už veľa rokov. Vždy bude v spoločnosti skupina ľudí, ktorá bude prevažne individualistická a bude myslieť hlavne na seba. Podľa mňa ale svet nie je taký zlý, ako si myslíme. Som presvedčená, že ľudia vo svojom vnútri cítia a vnímajú, keď je niekto slušný. Keď budeme viesť ku väčšej slušnosti deti, postupne bude narastať komunita ľudí, ktorá bude ohľaduplná, slušná, citlivá a taktná. Ľuďom, ktorí si idú iba za svojím, nehľadia pri tom na druhých, klamú a podvádzajú, by sme naším správaním mali dať najavo, že patria na perifériu, lebo väčšina sa bude správať slušne.
Na začiatku vašej prednášky na TEDxBratislavaWomen ste spomínali, že slušnosť je návod na dobrý život. Ako ste to mysleli?
Myslím si, že dobrý život je založený na tom, že žijeme na základe slušných spôsobov. Keď faloš, pretvárka, klamstvo, manipulácia a podvody sú niekoho modus operandi, automaticky sa musí pohybovať v takom prostredí a musí byť obklopený podobnými ľuďmi, pretože slušných ľudí od seba odradí. V konečnom dôsledku som presvedčená, že títo ľudia sú nešťastní a osamelí. Môžu mať pozície a moc, ale vo svojej podstate sú osamelí, pretože nikto s nimi dobrovoľne byť nechce. Tí, ktorí s nimi sú, to robia iba pre moc a benefity, ktoré z toho majú.
Keď sa začali protesty Za slušné Slovensko, rozprúdila sa v spoločnosti debata o tom, čo to vlastne slušnosť je. Čo všetko podľa vás zahŕňa?
Atribútov slušnosti sú desiatky. Je tam napríklad čestnosť, zdvorilosť, ohľaduplnosť. Najlepšie to zrejme opíšem, keď poviem, že slušnosť je pravdivosť – pravdivosť k sebe, ale aj k ostatným. Je to vlastne miera citlivosti, mojej vnútornej “čistoty” a to, ako sa snažím žiť čo najlepšie. Samozrejme, nikto z nás nie je v tomto ohľade perfektný. Ani ja nie som vždy slušná a úplne zdvorilá. Nie sme stroje, je ľudské robiť chyby, rozhodujúce je však odhodlanie urobiť všetko pre to, aby som bola slušná. Je možné, že na tejto ceste veľakrát spadnem a „obijem si kolená“, treba sa však vždy postaviť, kráčať ďalej a nevybrať si ten jednoduchší chodníček. Toto je podľa mňa kľúč ku slušnému Slovensku a slušnej spoločnosti.
V tomto nám ale naši čelní predstavitelia nejdú veľmi príkladom. Neustále počúvame o všelijakých kauzách a podvodoch politikov. Aký to má podľa vás dopad na spoločnosť?
Ja si myslím, že je to tak, ako povedal pán profesor Ivan Štúr: „Deti netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť a ony sa pridajú.“ Nefunguje to vždy, ale do určitej miery áno. Keď sme neustále vystavovaní tomu, že ľuďom, ktorí klamú a podvádzajú, sa všetko „prepečie“, najprv nás to pohorší, potom zraní, neskôr si voči tomu vytvoríme „hrošiu kožu“ a nakoniec už len mávneme rukou, že je to aj tak jedno, lebo všetci sú rovnakí. Toto sa pre nás ale nemôže stať výhovorkou. Keď sa mi nejaké správanie nepáči, tak si ho nebudem brať za príklad. Nikto nehovorí, že vzory musíme mať v politikoch. Treba ľuďom ukazovať viac pozitívnych vzorov.
Myslíte si, že politici sú obrazom spoločnosti, alebo sa, naopak, my učíme od nich?
Politici sú reprezentanti tých ľudí, ktorí si ich zvolili, nie celého národa. Naši politici podľa mňa nepochopili zásadnú vec. Nejde totiž o to, kto je prezidentom či premiérom. Je lepšie sa na to pozrieť tak, že ja ako politik mám to šťastie a česť zastávať nejaký post, na ktorom ale o chvíľu môže byť niekto úplne iný. Za ten čas sa to musím snažiť robiť najlepšie, ako viem. Výhody, ktoré vyplývajú z výkonu funkcie, nie sú totiž viazané na žiadne meno.
Spomínali ste, že z pohľadu slušnosti je veľmi dôležitá výchova. Ako vychovávajú ku slušnosti slovenské školy?
Ja mám troch synov a snažím sa byť čo najlepšou mamou, ale niekedy je to veľmi ťažké. Vždy sa však snažím im hovoriť, že sú dobrí práve takí, akí sú. Ľúbim ich presne takých a očakávam od nich jedine to, že sa budú vzdelávať, rozširovať si znalosti o svete a o ľuďoch a že budú ohľaduplní k ostatným. Dúfam, že toto je základ, od ktorého sa potom odvíja aj všetko ostatné. Hádzať to celé na učiteľov podľa mňa nie je správne. Na otázku, ako sa na našich školách venujeme slušnosti, odpoviem, že by si určite zaslúžila väčšiu pozornosť. Už len preto, aby sa nám potom nestávalo, že deti si na základe informácií z médií povedia, že klamať a podvádzať je normálne.
Existuje spojitosť medzi slušnosťou a blahobytom? Mám pocit, že keď som v krajinách, ktoré sú bohatšie ako my, slušnosť je u nich cítiť viac. Akoby to vyplývalo z toho, že tam ľudia nie sú pod takým tlakom.
Môže to súvisieť s tým, že keď má človek viac prostriedkov, vie si dopriať aj kultúru, hodiny klavíra pre deti, viac kníh a podobne. Netvrdím, že je to pravidlo, podobné veci sa však dajú robiť aj s málom. Deti môžu napríklad chodiť do knižnice alebo s nimi pani učiteľka nacvičí nejaké predstavenie. Literatúra, hudba a divadlo sú podľa mňa kľúčom k dobrým vzťahom a jemnocitu medzi ľuďmi. Keď dávame deti na jazyky, na nejaký hudobný nástroj alebo keď čítajú knihy, je to tá najlepšia investícia, ktorú môžeme urobiť, pretože z nich potom vyrastú kultúrni ľudia, ktorí budú tvoriť našu spoločnosť.
Tento rozhovor ste mohli čítať vďaka spolupráci s organizátormi TEDxBratislava. Ďakujeme!
Články z rubriky SPOLOČNOSŤ
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
