Chcem tu, na Slovensku žiť.
So svojou rodinou, známymi a bez strachu.
Chcem tu, na Slovensku pracovať.
Na maximum i nad rámec povinností, zmysluplne.
Chcem tu, na Slovensku podporovať aktivity mladých ľudí.
Tých, ktorí ešte neušli a veria, že veľa dobrého môžu urobiť vo svojich obciach a mestách.
Chcem tu, na Slovensku sprevádzať starnutím svojich rodičov.
Chcem, želám si, prosím… len o bežný, bezpečný a pokojný život.
Na Slovensku? Každý z nás vie spísať pohotovo dlhý zoznam prečo nie tu.
Za každým problémom sú však ľudia.
Viem, že schody sa zametajú zvrchu.
Neviem, či iná metla bude lepšia.
Pri každej zmene najvyšších,
pri každej reforme, pri každom pokuse o zmenu systému
stojí a padá realita denného života na ľuďoch v rôznych pozíciách.
Ich čestnosti, záujme, angažovanosti, zodpovednosti a charaktere.
Poznáte na Slovensku takých ľudí?
Ja áno, preto tu chcem žiť. Verím ešte stále, že to má zmysel.
Píšem tieto slová sama, dobrovoľne a pri plnom vedomí.
Bez riadenia zo zahraničia.
Bez spojenia s akoukoľvek politickou stranou.
Nemám žiaden plán, čo sa má uskutočniť najbližšie dni.
Nechcem nikoho ukameňovať.
Ani poslať do pekla.
A do tanca mi nie je.
Zuzana Gallayová
bežná obyvateľka Slovenska