fbpx
Enviro

Menštruácia v rytme Zeme

Bežná žena za život spotrebuje 11-tisíc tampónov a vložiek, ktoré nie je možné zrecyklovať. Ich zloženie a technologická úprava sú navyše často sprevádzané chemickým bielením, parfumovaním či výrobou savého gélu, ktoré zaťažujú životné prostredie a môžu mať negatívny vplyv aj na naše zdravie. Dá sa to však riešiť aj inak.

Menštruácia je téma, nad ktorou sa nielen u nás privierajú oči. Z reklamy na nás žmurkajú krásne modelky a do bielučkej hygienickej vložky tečie modrá tekutina. Asi to bude reklama na vložky pre šľachtičné. 😉 A možno by to pre Zem aj bolo najlepšie. Všetky tie nerecyklovateľné jednorazové plastové vložky a tampóny by používala iba malá skupina žien a tie ostatné by sa poobzerali po niečom priateľskejšom pre Zem aj pre ich zdravie.

Alternatívy existujú a sú u nás bežne dostupné – je si teda z čoho vyberať. Každá z nás si môže zostaviť rebríček požiadaviek a priorít a opýtať sa samej seba: Chcem byť priateľská k prírode, nevytvárať zbytočný odpad a uprednostniť prírodné materiály? Chcem sa cítiť bezpečne, hygienicky a zdravo? Čo je pre mňa rozhodujúce – savosť, priľnavosť k spodnej bielizni, „neviditeľnosť“, materiál, obsah škodlivín, hrúbka, krídelka, jednoduchá manipulácia, cena?

Menštruačné vložky a tampóny sa vyrábajú z papiera, buničiny (bielenej chlórom či nebielenej), bavlny, rôznych plastov, parfumov, gélov, bielidiel a ďalších chemikálií. Obaly sú väčšinou plastové a veľmi často sú jednotlivé vložky ešte balené vo vlastnom plastovom obale. Použité vložky a tampóny nie je možné recyklovať. Končia teda v zmiešanom komunálnom odpade, odkiaľ väčšinou putujú na skládky, kde sa rozkladajú 500 až 800 rokov. A nie je ich málo – priemerná žena spotrebuje za život až 11 000 tampónov a vložiek. Riešením nie sú ani čisto bavlnené produkty, pretože pestovanie bavlny je silnou záťažou pre životné prostredie – ak nie je bio, spotrebuje sa na jej rast obrovské množstvo vody a chemických postrekov.

Tampóny môžu byť okrem záťaže životného prostredia problematické aj zo zdravotného hľadiska. Keďže absorbujú nielen krv, ale aj sliznicovú sekréciu, sliznica pošvy sa vysušuje, čo vytvára priestor pre infekcie, plesne a vriedky. Ďalej môžu spôsobiť syndróm toxického šoku, ktorý v najhoršom prípade spôsobuje smrť. V návode je síce malým písmom upozornenie, kto si ho však naozaj prečíta? Mladá americká modelka Lauren Wasserová prišla v roku 2012 kvôli šoku o nohu a odvtedy sa snaží na problém upozorniť čo najviac ľudí.

Pozrite si príbeh modelky Lauren Wasser, ktorá pre syndróm toxického šoku prišla o nohu.

Okrem toho môžu tampóny obsahovať dioxíny, ktoré sú vedľajším produktom ich bielenia chlórom. Dioxíny považuje Svetová zdravotnícka organizácia za vysoko toxické a karcinogénne. Philip M. Tierno, profesor z New York University, varuje, že hoci je ich obsah v hygienických pomôckach malý, ich dopad je kumulatívny a môže zvyšovať riziko ochorenia. Americká organizácia Breast Cancer Prevention Partners venujúca sa bezpečnej kozmetike varuje, že v kontakte so sliznicami je akékoľvek množstvo dioxínov nad bezpečný limit.

Keďže je tampón v priamom nechránenom kontakte so sliznicou, všetko, čo obsahuje, sa môže veľmi ľahko dostať do krvného obehu, varujú vedci z George Washington University. Tí tak isto tvrdia, že parfumy používané v ženských hygienických potrebách môžu zvýšiť vystavenie sa žien ftalátom, ktoré patria medzi látky narúšajúce hormonálny systém. Mimochodom, všimli ste si, že na konvenčných menštruačných vložkách a tampónoch nie je uvedené zloženie výrobku?

Jednorazové bio alebo textilné prateľné

Našťastie máme na výber. Najpodobnejšie klasike sú jednorazové eko-vložky z biobavlny, ktoré sú vyrobené bez použitia syntetických látok, pojív, plastov, parfumov, chlóru, tenzidov či polyakrylátových absorbentov. Ich nevýhodou je vyššia cena, jednorazovosť i fakt, že ich miera rozkladu je na skládkach problematická. Podobne sú na tom aj eko-tampóny, ktoré sú bielené bez chlóru, vyrobené z certifikovanej biobavlny, bez prídavných látok a parfumácie. Oba hygienické produkty sú dostať v drogériách, ekoobchodoch, lekárňach a cez internet.

Ženy, ktorým vadí jednorazovosť, môžu siahnuť po textilných vložkách. Tvarovo sa podobajú na tie klasické, po použití sa však dajú vyprať. Väčšinou sú vyrobené zo 100 % biobavlny či bambusu a spodná vrstva býva nepremokavá z polyesteru potiahnutého tenkou vrstvou polyuretánu. Majú nastaviteľnú hrúbku, a teda aj savosť podľa toho, koľko „savých jadier“ si do nich vložíte.

textilne-vlozky
Textilné prateľné vložky. FOTO – kanguret.com

Sú dostupné v niekoľkých veľkostiach, farbách i nefarbené, s rôznymi zapínaniami, krídelkami, na patentky či suchý zips. Vhodné je mať asi 10 kusov a asi 25 vkladacích jadier. Pri ich praní sa nesmie používať aviváž, lebo by stratili savosť, na škvrny sa osvedčilo žlčové mydlo. Raz za čas je vložky možné vydezinfikovať nielen vypraním na 90 °C, ale aj octom či éterickým olejom pridaným do prania. Výhodou je redukcia výroby a odpadu, dlhá životnosť, pohodlie, dobrá savosť a cena. Nevýhodou je potreba prania a nutnosť nosiť so sebou špinavé vložky. K dispozícii sú však vkusné nezaparujúce sa taštičky so zipsom z nepriepustného polyesteru. Obe sú u nás dostupné v ekoobchodoch či cez internet a šikovné ženy si ich aj samy šijú – návody nájdete na internete.

Namiesto tampónu hubka či kalíšok

Medzi naozaj ekologické alternatívy patria tampóny z morskej hubky a menštruačné kalíšky.
Hubky sú čisto prírodný produkt bez akýchkoľvek pridaných syntetických a chemických látok. Ich porózna štruktúra znižuje riziko syndrómu toxického šoku, pričom efektivita je viac-menej porovnateľná s tampónom. Medzi ich plusy patrí jemný povrch a opakovaná použiteľnosť – vydržia zhruba 6 mesiacov. Problematický však môže byť ich tvar, ktorý nie vždy presne vyhovuje. Nie je však nič jednoduchšie, ako si hubku zastrihnúť na želanú veľkosť.

Hubky sa získavajú v oblasti Karibiku či v Egejskom mori a sú úplne biodegradabilné. Napriek tomu, že sú považované za obnoviteľný zdroj, je otázne, čo by pre prírodu znamenalo, keby sa začali využívať masovo. Na Slovensku zatiaľ nie sú oficiálne dostupné na menštruačné účely, môžete ich ale kúpiť v niektorých ekoobchodoch, kde sa predávajú na iný účel, alebo cez internet.

menstruacna-huba
Hubku si môžete objednať napríklad online. FOTO – zenavzene.sk

Menštruačné kalíšky sú vyrobené z lekárskeho silikónu a sú cenovo výhodnejšie ako bežné vložky a tampóny. Lekársky silikón je na rozdiel od materiálu používaného na tampóny nepriľnavý pre baktérie. Kalíšok sa zavádza podobne ako tampón a priľne k stenám vaginálneho kanála. Postupne sa v ňom zhromažďuje menštruačná krv a po vybratí sa jednoducho vyleje. Kalíšok sa opláchne a je opäť pripravený na použitie. Po skončení menštruácie sa vyvarí a odloží sa na neskôr.

Na rozdiel od tampónov nenarúša krehkú rovnováhu prostredia pošvy, nevysušuje ju a nezanecháva na jej stenách dráždivé vlákna. Vydrží približne 5 až 10 rokov, čím sa výrazne zredukuje nežiadúci odpad. Vyrába sa v dvoch veľkostiach – pre ženy, ktoré ešte nerodili, a pre ženy po pôrode. Naviac je malý, skladný a môžete ho mať v kabelke vždy po ruke. Jeho aplikácia si vyžaduje trochu cviku, ale po správnom zavedení o ňom ani neviete. Kúpiť sa dá cez internet alebo v ekoobchodoch, investícia sa vám vo forme ušetrených peňazí na jednorazové pomôcky vráti zhruba do roka.

Pozrite si o menštruačných kalíškoch viac vo videu vegánskej blogerky Surová Dcérka.

Ako pri všetkom novom, aj pri eko-hygienických pomôckach je dobré nechať si čas a alternatívy testovať postupne. Kalíšok nemusí byť pre vás hneď sprievodcom počas celej menštruácie. Môžete ho spočiatku vyskúšať doma a kombinovať ho s textilnými vložkami a jednorazovkami podľa toho, kde strávite deň, a aké sú vaše možnosti zasiahnuť, ak by ste sa cítili nepohodlne. A verte tomu, že po spriatelení sa s uvedenými eko-pomôckami, sa vám už budú zdať bežné umelé voňajúce vložky ako poriadny nezmysel.

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a „Environmental Policy“ program na AINOVA v Svätom Juri. V CEEV Živica pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Absolvovala stáž v partnerskej ekoporadni v rakúskej organizácii „die umweltberatung“. Je certifikovaná „eko-upratovačka“  a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a mestské včely.

V Živici sa venuje globálnemu vzdelávaniu, momentálne pôsobí v Komenského inštitúte. Ku globálnemu vzdelávaniu ju priviedla životná cesta – detstvo strávila na malom ostrove v Stredozemnom mori, neskôr študovala psychológiu na Univerzite Komenského a City University of New York. Dôležitosť globálneho vzdelávania vníma aj vďaka svojej dcére, ktorá je Slovenka indicko – afrického pôvodu, pričom polovica jej rodiny žije v USA.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner