Hodíme vrece so smeťami do kontajneru a tým pre nás prestane existovať. Smeti v Bratislave a Košiciach putujú do spaľovne, no veľká časť z nich by sa dala ešte znova použiť.
Autobus sa rúti po úzkej kľukatej ceste niekam za mesto a na milimetre sa míňa so svištiacimi smetiarskymi autami. Mierime na miesto, kde skončí komunálny odpad z bratislavských domácností – do spaľovne. „Naši šoféri sú vyslovene majstri, majú svoje autá na milimeter v oku,“ hovorí mi neskôr hovorkyňa mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) Beáta Humeníková.
Budova spaľovne je relatívne malá, pripomína veľký sklad s komínom, z ktorého prekvapivo nevidno stúpať žiaden dym. Stretávame sa v lektorskej miestnosti pre zážitkovú ekovýchovu, ktorú pre OLO pomohla zriadiť recyklačná spoločnosť Natur-Pack. Tu sa začínajú všetky exkurzie a je ich celkom požehnane.
„Tešíme sa veľkému záujmu zo strany škôl, ale aj bežnej verejnosti. Napríklad dnes sa nám ohlásil manželský pár, ktorých zaujímalo, ako to tu funguje,“ hovorí Humeníková. Okrem exkurzie do prevádzky spaľovne sa návštevníci dozvedia, ako správne odpad triediť a čo sa z neho po správnom vytriedení dá opätovne vyrobiť.
Do vlastných rúk tu môžu chytiť napríklad plastovú drť, na ktorú sa rozdrvia vyhodené plastové fľaše a nádobky pripomínajúce skúmavku, ktoré sa neskôr teplom roztiahnu na plastovú fľašu, ako ju poznáme. Fasujeme ochranné prilby a reflexné vesty a vyrážame do útrob spaľovne.
Poďte sa pozrieť do OLO aj vy. Navštívte OLO Centrum – spoločný vzdelávací projekt NATUR-PACKu a zberovej spoločnosti OLO
V septembri 2016 bolo priamo v priestoroch bratislavskej spaľovne OLO otvorené výučbové centrum, dnes už známe ako OLO Centrum. Žiaci bratislavských škôl si môžu počas školského roka objednať zážitkovú ekovýchovu a na ňu nadväzujúcu exkurziu do spaľovne. Ekovýchovné programy pre NATUR-PACK zabezpečuje už od roku 2011 etablovaná mimovládna organizácia DAPHNE. OLO Centrum sa už po roku existencie stalo úspešným vzdelávacím projektom pre bratislavské školy a ročne ho navštívi niekoľko tisíc žiakov. Prihlasovacie formuláre nájdete na: https://www.olo.sk/exkurzie-v-olo/ Viac informácií o OLO Centre nájdete aj tu.
Zhoria aj plasty, plyny zachytia filtre
Každé smetiarske auto je pri vchode do spaľovne najskôr odvážené a do evidencie je zapísaný druh odpadu, ktorý priviezlo. „Asi 90 percent odpadu, ktorý sem privezieme, tvorí komunálny odpad z mesta Bratislava,“ vysvetľuje hlavná ekologička Anna Rothbergová, ktorá nás po spaľovni sprevádza. Zvyšných desať percent je odpad od firiem a veľkoobjemný odpad zo zberného dvora, ktorý sa už nedal inak použiť.
Žlté autá s farebnými postavičkami – Olinkami – po rampe vychádzajú až na tretie poschodie, kde vysypú zozbieraný komunálny odpad do obrovskej jamy. Zhruba 20 metrov vysoká hora odpadu je tvorená na počudovanie z veľkej časti plastovými fľašami, igelitmi, kartónom, ale aj čudným sivým prachom.
Prekvapivé je, že odpad nejako silno nezapácha. Je to tak vďaka odsávaču, ktorý z neho zápach odvádza do kotla, kde sa používa na horenie. Ako horí odpad? Na začiatok je potrebná trocha zemného plynu, aby sa dosiahla teplota 850 stupňov. Potom však už odpad na roštoch horí sám za pomoci vháňaného vzduchu.
Dôležité pritom nie je len dobré prehorenie odpadu ako takého, ale aj plynov, ktoré sa z neho pri horení uvoľňujú. „Komunálny odpad je sám o sebe dosť nebezpečný. Je to síce obyčajný odpad z domácností, no ľudia tam vyhodia čokoľvek a vy netušíte, čo presne vlastne spaľujete,“ vysvetľuje Rothbergová. Preto je napríklad nebezpečné, keď horí odpad na skládke, ktorá je otvorená a nemá žiadne smogové filtre.
V spaľovni majú celý proces pod kontrolou. Unikajúce spaliny z horenia vyjdú z kotla do absorbéra, kde sa odstránia kyslé zložky – sírany; fluór a oxidy dusíka sa zachytávajú ešte v kotli tým, že sa doňho dávkuje čpavok a spaliny ďalej putujú na textilné filtre s aktívnym uhlím, ktoré zachytáva karcinogény, dioxíny, ťažké kovy, furány a tuhé častice známe aj ako popolček.
Zachytené látky sa zbierajú ako nebezpečný odpad, ktorý následne zlikviduje špecializovaná firma. „Do komína idú zvyšky, lebo nič sa nedá prefiltrovať stopercentne,“ hovorí Rothbergová. Celkovo sa bratislavskej spaľovni darí držať emisie väčšinou pod polovičnou hranicou zákonom stanovených limitov. Do emisného počítača majú pritom prístup aj orgány ochrany životného prostredia, ktoré ich môžu kedykoľvek, aj na diaľku, skontrolovať.
Celý priebeh neustále pozorne monitorujú zamestnanci v riadiacej veži, takzvanom velíne. Štyria muži sedia v miestnosti podobnej letiskovej veži, kde pozorne sledujú množstvo monitorov s grafmi aj živým prenosom horenia priamo z kotla. V ruke držia vysielačku, keby bolo treba reagovať.
Na monitore plynov na chvíľu vyskočí do červenej hladiny hodnota dusíka. Po pridaní iného druhu odpadu zas klesne do zelenej. Odpad, ktorý žeriav nakladá do kotla, sa totiž musí miešať. Keby sa spaľovalo naraz veľké množstvo jedného druhu, napríklad podlahovej krytiny z PVC, vzniklo by naraz veľa škodlivých plynov a spaľovňa by dostala pokutu. Prevádzka spaľovne preto musí bežať nepretržite. Strieda sa v nej po 12 hodinách päť zmien o ôsmich ľuďoch.
Zo smetí elektrina
Na rampu prichádza auto so žltou Olinkou, ktorá má symbolizovať plast. Nie je však plné plastu, Olinka je vraj len reklama a auto sa používa na zber všetkých druhov odpadu. Legendy o tom, že celé auto plastového odpadu aj tak skončí v spaľovni, podľa OLO neplatia.
„To sa nedá. Keď naši zamestnanci zbierajú plasty, idú ich odviesť na miesto, kde sa vysýpajú plasty a nie do spaľovne,“ tvrdí ekologička. V spaľovni skončia len tie plasty, ktoré ľudia vyhodia do zmesového odpadu, alebo ktoré na dotrieďovacej linke vyberú, lebo sú znečistené a nedajú sa recyklovať.
Ponad jamu s odpadom lieta železný drapák väčší ako človek a chniape po odpade, ktorý si prehadzuje bližšie ku kotlu. Drapák riadi žeriavnik na siedmom poschodí spaľovne. Jeho kabína vyzerá ako z vesmírnej retrorakety – je presklená s výhľadom na horu smetí. Vraj z nej občas vidno aj potkany, pričom s niektorými sa žeriavnici cez sklo aj spriatelili. Potkaniu kolóniu však kontrolujú miestne mačky, ktoré má OLO tri, všetky sterilizované.
Prechádzame cez schodiská zo železných mreží po boku obrovského kotla. Z jeho stien sála teplo, no inak je ťažko povedať, na čo priestory môžu slúžiť. Na spodku kotla je len malé okno, cez ktoré môžeme nahliadnuť do takmer 900-stupňovej páľavy. Vidíme bledooranžovú horu tlejúceho odpadu.
V útrobách bratislavskej spaľovne sa na škváru ročne zmení viac ako 130-tisíc ton odpadu. Ten po zhorení zaberá zhruba 26 percent pôvodnej hmoty a putuje na skládku. Škvára by už podľa OLO pritom mala byť chemicky stabilná a nereagovať so svojím okolím. Neuvoľňujú sa z nej teda žiadne látky ani do vzduchu, ani do zeme.
Pri horení sa zo smetí uvoľňuje aj vodná para, ktorá v bratislavskej spaľovni slúži na vyrábanie elektrickej energie. Generátor tam vyrobí 6,3 megawattu elektrickej energie za hodinu. Časť z nej minie OLO na vlastnú spotrebu a zvyšok predá do siete, na ktorú sú napojené aj bratislavské domácnosti.
Triedime málo
Zmesový odpad pripravený na spálenie sa stále skladá z veľkej časti aj z plastových fliaš a iných zložiek, ktoré by sa dali vytriediť. Na Slovensku triedime stále veľmi málo, sme druhí najhorší v Európskej únii.
Naša sprievodkyňa z OLO hovorí, že miera recyklácie má už pár rokov zhruba rovnakú úroveň. Napriek rôznym kampaniam aj zlepšenej infraštruktúre triedime stále rovnako málo. „Najlepšie je na Slovensku triedené sklo, to je aj najčistejšie. Je to asi tým, že ľudia boli už za socializmu zvyknutí na kontajnery na sklo, a tiež boli viac zálohované sklenené fľaše,“ hovorí Rothbergová.
Prečo ľudia stále málo triedia? „Jedným z dôvodov môže byť ešte stále pomerne nízke environmentálne povedomie, a tiež určitá skepsa o význame tejto aktivity pre životné prostredie,“ vysvetľuje Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack, ktorá zabezpečuje financovanie zberu triedeného odpadu aj v Bratislave. Dôležité je preto ľudí vzdelávať, no pomôcť by mohlo aj to, keby sa triedenie ukázalo v ich peňaženke.
„Až na výnimky, občan bežne nepociťuje rozdiel vo výške poplatkov, ak odpad triedi, alebo netriedi. Hoci triedený zber komunálnych odpadov od minulého roka v plnej miere financujú organizácie zodpovednosti výrobcov z recyklačných poplatkov, na poplatkoch pre občanov sa to z rôznych dôvodov neprejavuje,“ hovorí. Keby sme teda platili za každé kilo zmiešaného odpadu, ktoré vyprodukujeme, boli by sme viac motivovaní ho čo najviac vytriediť.
Mnohí si neuvedomujú, že veľká časť ich odpadu je vlastne surovinou, ktorá sa dá opätovne využiť. „Akýkoľvek odpad, ktorý sa dá recyklovať, je hodnotnou surovinou,“ hovorí Brinzík.
Vo všeobecnosti možno povedať, že značnú časť zmesového odpadu tvoria recyklovateľné alebo kompostovateľné odpady (môže to byť aj viac ako 80 %), pričom najväčší podiel má bioodpad (cca 45 – 55 %). „Nezanedbateľný je aj podiel plastov, papiera a skla, z ktorých veľká časť by mohla byť zhodnotená recykláciou,“ dodáva Brinzík.
Ako správne triediť?
Ľudia sa často boja odpad triediť, lebo si myslia, že to nerobia správne. Do triedeného zberu nechcú dávať nič, čo nie je dokonale čistý materiál. Byť prehnane opatrný však podľa OLO nie je potrebné. „My sme v prvom rade šťastní, že ľudia triedia aspoň niečo, a že percento vytriedeného odpadu z roka na rok aspoň trochu stúpa,“ hovorí za OLO hovorkyňa Beáta Humeníková.
Triediť treba predovšetkým tak, aby v obaloch určených na recykláciu neostal nejaký zvyšok, napríklad polovica jogurtu. Fajn je obal aj vypláchnuť, no nie je potrebné ho umývať saponátom. „Je dôležité, aby v obale neostal biologický odpad, teda oleje, jogurty, mlieko alebo aj šampón či krém, lebo ten potom môže znečistiť aj ostatné plasty v kontajneri, ktoré sa potom stanú nepoužiteľnými na ďalšie spracovanie,“ vysvetľuje Humeníková.
A čo rôzne etikety alebo nálepky? „Tiež by bolo ideálne, keby to tam nebolo, ale je to recyklovateľné aj tak. To isté platí aj pre prázdne obaly od šampónov či krémov – stačí, ak už neobsahujú zvyšky, no nemusia byť úplne čisté.“ Veľkou témou sú mastné fľaše od jedlého oleja. Podľa hovorkyne OLO je väčší problém skôr to, čo so samotným olejom, ktorý do výlevky nepatrí. Je možné ho bezpečne spáliť v spaľovni, no najlepšie je odovzdať ho na ďalšie použitie napríklad na benzínovej pumpe či v zbernom dvore. „Ak sú fľaše od jedlého oleja prázdne, môžu ísť do plastu,“ hovorí Humeníková.
A čo sa s vytriedenými smeťami stane? „Auto plasty odvezie na triediacu linku, kde sa ručne dotrieďujú. Vyberá sa odtiaľ odpad, ktorý nepatrí do plastov – ako zmesový odpad alebo papier, a následne sa plastové fľaše triedia podľa farieb, osobitne idú aj igelitové tašky, rôzne obaly od čistiacich prostriedkov a podobne. Zvyšok putuje do spaľovne,“ popisuje Humeníková. Ako sa plast a papier dotrieďujú, sme sa na vlastné oči pozrieť nemohli. Bratislavská dotrieďovacia linka totiž momentálne čaká na modernizáciu – po rekonštrukcii v nej majú plasty namiesto ľudí triediť roboty.
S vytriedenými materiálmi na ďalšie spracovanie doteraz Európa vo veľkom obchodovala s Čínou. Tá však nedávno vyhlásila, že o ďalší náš odpad nemá záujem. „Strata Číny ako odberateľa môže spôsobiť problémy. EÚ sa s tým snaží vysporiadať podporou konceptu tzv. obehového hospodárstva a podporou recyklačných kapacít v rámci Európy,“ hovorí Brinzík.
Ani spaľovanie, ani recyklácia sa však úplne nezaobídu bez záťaže životného prostredia, či už je to emisiami do ovzdušia alebo energetickými nárokmi. Dôležité preto je vzniku odpadu predchádzať. Aj v spaľovni si všimli, že napriek tomu, že ľudia triedia postupne viac a viac, množstvo odpadu z roka na rok rastie. Asi aj preto, že sa výrobky stále dôslednejšie balia, pričom práve obaly sú spolu s bioodpadom najväčším zdrojom odpadu v domácnosti.
Skúsme teda používať vlastné tašky, kupovať nápoje v návratných sklenených fľašiach a vyhýbať sa výrobkom, ktoré sú zabalené v prehnane veľkom počte obalov. Inšpirovať sa môžete príbehom Bei Johnson a jej rodiny, ktorá netvorí takmer žiaden odpad.
PRAVIDLÁ BRATISLAVSKÉHO TRIEDENIA ODPADU
DO MODRÝCH NÁDOB VHADZUJEME:
noviny, časopisy, knihy, zošity, lepenka, kancelársky papier (aj skartovaný), reklamné letáky, kartón, papierové tašky
Prosím nevhadzujte:
mokrý, mastný alebo inak znečistený papier, samoprepisovací a voskovaný papier, použité plienky a hygienické potreby, tetrapak, alobal
DO ŽLTÝCH NÁDOB VHADZUJEME:
neznečistené plastové fľaše od nápojov (stlačené), fólie, plastové obaly z domácnosti, tetrapak, plastové tašky a vrecká
Prosím nevhadzujte:
plasty znečistené chemickými látkami a zvyškami jedál, biologickým odpadom, olejmi (okrem jedlých)
DO ZELENÝCH NÁDOB VHADZUJEME:
neznečistené sklenené fľaše a sklenené obaly z nápojov a potravín, sklenené črepy
Prosím nevhadzujte:
keramika, porcelán, zrkadlá, drôtené a lepené sklo, vrstvené bezpečnostné sklo, horniny, tabuľové sklo (patrí do zberného dvora), technické sklo, sklo s obsahom chemických látok.
Veľké obaly (krabice, plastové fľaše a pod.) pred vyhodením minimalizujte – viac sa tak zmestí do nádoby a bude priestor aj pre odpad iných. Zároveň tak OLO odvezie vyššiu hmotnosť, pričom znečistí životné prostredie tým istým množstvom výfukových plynov, ako pri nižšej odvezenej hmotnosti.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
