fbpx
Vzdelávanie

7 rád, ako nesadnúť každému na lep

V dnešnom svete rýchleho internetu a obrovského kvanta informácií je niekedy ťažké rozoznať, čo je pravda a čo už nie. Prinášame vám od lektora kritického myslenia Ondreja Gažoviča sedem základných rád, ako sa nedať nachytať.

  1. Zdvorilo pochybovať je zdravé

Prvým krokom kritického myslenia je zdvorilá pochybnosť. Zaujala Ťa správa na internete, si z nej šokovaná, nadšená či pobúrená? Kým si utvoríš názor a začneš novú informáciu zdieľať, dopraj si chvíľu pre hlboký nádych a zdvorilú pochybnosť. Kto je autorom tejto správy, čo sa nám ňou snaží povedať, ktoré záujmy ho k tomu môžu viesť a aké argumenty používa? Čo k tomu hovoria iné zdroje? Keď si položíš pár kritických otázok, máš veľkú šancu rozoznať pravdivé informácie od tých chybných, či zámerne klamlivých.

  1. Informácie si nie sú rovnocenné

Tak ako poznáme tenisky, smartfóny a autá rôznej kvality, aj informácie sa medzi sebou môžu výrazne líšiť. Vedieť hierarchizovať zdroje informácií a rozoznať ich hodnotu je základným kameňom informačnej gramotnosti. Článok o očkovaní od profesorky medicíny a praktického lekára má pravdepodobne vyššiu informačnú hodnotu, ako blog k rovnakej téme od študenta gymnázia. Text o vojne v Sýrii, ktorý vznikol priamo na mieste a prešiel editorským procesom v kvalitných novinách, pravdepodobne popíše realitu presnejšie a viac do hĺbky, než gramaticky chybný príspevok anonymného diskutéra. Samozrejme, aj autority sa môžu mýliť. Už krátka úvaha o zdroji informácie však výrazne zvyšuje Tvoju šancu nenechať sa oklamať.

  1. Fotky a videá môžu klamať

Hovorí sa, že jeden obrázok vydá za tisíc slov. Je pravda, že silná fotografia a videozáznam dokážu ilustrovať situáciu a rozdúchať naše emócie oveľa rýchlejšie, než čítanie zdĺhavej štúdie. Pamätáš si však upravené fotky z Instagramu tvojho spolužiaka či kolegyne? Príliš sa nepodobajú tej tvári, ktorú vídaš každý deň, že? A to je len nevinná špička ľadovca. Spraviť fotomontáž, falošne doplniť realitu, alebo ukázať len jej výsek, je dnes jednoduchšie, ako kedykoľvek v minulosti. Častým trikom je aj použiť video z jednej udalosti (napríklad z občianskej vojny v Afrike spred 20 rokov) a vydať ho s manipulatívnym titulkom, ktorý odkazuje na súčasnosť („Už to začalo – agresívni migranti rabujú ulice!„). Kým podľahneš čaru obrázkov, porozmýšľaj o ich kontexte a skontroluj si ich pomocou vyhľadávača.

  1. Korelácia sa nerovná kauzalite

Na prvé počutie to znie hrôzostrašne, ale pointa je našťastie jednoduchá. To, že sa dva javy vyskytujú súčasne (korelácia), neznamená, že spolu priamym spôsobom súvisia (kauzalita). Vedela si, že čím väčší je počet filmov, v ktorých hrá za rok Nicolas Cage, tým viac Američanov sa v danom roku utopí v bazéne? Prekvapuje ťa, že čím menej videohier sa predá vo Veľkej Británii, tým menej prší v Kansase? Obe tvrdenia boli v istom časovom období pravdivé, no predsa by bolo smiešne tvrdiť, že jeden jav je príčinou druhého. Spomeň si na to, keď ťa najbližšie bude niektorý politik presviedčať o úspešných výsledkoch opatrení jeho vlády.

  1. Väčšina sa môže mýliť

Aj ty si pri niektorých článkoch a statusoch klikneš hneď na diskusiu pod nimi? Je lákavé dozvedieť sa, čo si o správach myslia ďalší ľudia a je pravda, že v diskusiách často zaznejú podnetné názory a informácie. Nenechaj sa však presvedčiť len tým, že väčšina diskutujúcich má na vec rovnaký názor. Môže to byť klamlivé. Niektoré diskusie vedieme uzatvorení v našich bublinách a odlišné názory sa k nám vôbec nedostanú. Inokedy nás môžu zmanipulovať trolli a zaplatení diskutéri, ktorí vystupujú pod množstvom rôznych nickov. Často pod článkami diskutuje len „hlučná menšina“, ktorej postoje nijak neodrážajú prevládajúci názor v spoločnosti. A keby aj – mať názor je fajn, no dať si námahu spoznať fakty a samostatne spraviť zodpovedné rozhodnutie je oveľa poctivejšie.

  1. Menej je niekedy viac

Vrcholoví športovci po zranení často hovoria – ak by som toho robil menej, mohol som dosiahnuť viac. Takisto pri práci s informáciami je dôležité dosiahnuť správny balans medzi tým, koľko ich prijmeme, a tým, koľko času necháme nášmu mozgu na ich spracovanie. Stráviš na webe dvanásť hodín denne, každú chvíľu ti pípajú notifikácie zo štyroch aplikácií a pri pozeraní videa, alebo pri rozhovore so synom, zároveň píšeš cez messenger a počúvaš hudbu? Možno si majstrom sveta v multitaskingu, no ešte pravdepodobnejšie si spôsobuješ neduržateľný pretlak pracovnej pamäte. Jej kapacita je obmedzená a ak si ju preplníme, výsledkom nie je len naša únava a podráždenosť, ale aj neschopnosť kvalitne posúdiť informácie, ktoré prijímame. Dopraj svojmu mozgu čas premýšľať aj oddychovať.

  1. Nestrácaj nádej a bojuj za svoje ideály

Vyznať sa v tej spleti informácií na webe je celkom ťažké, že? Uvedené rady a príklady  navyše predstavujú len malý výber toho, ako prakticky rozvíjať vlastné kritické myslenie. Manipulatívnych techník, falošných argumentov a kognitívnych omylov je v skutočnosti oveľa viac. Znamená to, že všetci klamú a k pravde sa nedá dopátrať? Nie, ani omylom! Len to niekedy chce trochu viac úsilia. O to je dôležitejšie, aby si nestrácal nádej a snažil sa prispieť k pozitívnym zmenám v spoločnosti. Zaujíma ťa stav cyklociest v tvojej obci? Nevieš, ako sa zapojiť do debaty s kamarátmi o novom americkom prezidentovi, ani čo povedať mladšej sestre na jej otázky o chemtrails a Sorosovi? Chceš zaviesť zdravšiu stravu v miestnej škole, vybudovať nový skejtpark alebo zamedziť drancovaniu lesov v tvojom okolí? Prípadne sa „len“ rozhoduješ o tom, komu hodíš svoj hlas vo voľbách? Mysli kriticky. Nájdi si relevantné informácie, odfiltruj manipulatívny šum, nájdi partiu s ktorou zdieľaš ideály a pusti sa do práce. Zmena je v tebe.

Profil autora:

Vyštudoval medzinárodné vzťahy a právo na Masarykovej univerzite v Brne, PhD. získal na Univerzite Komenského v Bratislave. Študijné a výskumné pobyty absolvoval na University of Oslo a na Diplomatic Academy of Vienna, v akademickej praxi sa venoval rozvojovej spolupráci, verejnej diplomacii, post-štrukturalizmu a výučbe kritického myslenia. Lektorsky pôsobil na viacerých univerzitách v SR a v ČR, na Sokratovom inštitúte, Komenského inštitúte, Slovenskej akadémii vied a Diplomatickej akadémii MZVaEZ SR. V r. 2012-2017 pôsobil ako diplomat na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, postupne na Odbore verejnej diplomacie a na Zastupiteľskom úrade SR v Berlíne.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner