Zo zdieľania auta s kamarátmi vytvoril carsharing pre verejnosť. Jedno zdieľané auto nahradí aj 10 súkromných áut

Ako sa môže stať, že ochranca prírody vlastní 63 áut?

No, to sú také paradoxy života. Ale v zásade po nahliadnutí pod povrch tej nekonzistencie človek pochopí, že tým, že dá do ulíc zdieľané autá, ulice tým odľahčí. Pretože každé zdieľané auto nahradí 5 až 10 súkromných áut.

Na začiatku Autonapůl si mal nejakú predstavu o jeho zmysle a fungovaní. Aký je tvoj pohľad na zdieľanie áut po skúsenostiach?

Pôvodná predstava bola, že si zariadime auto pre pár kamarátov tak, aby sme ho mali k dispozícii a dostupné pomerne lacno, pretože sa budeme deliť o náklady a preto, že ho nepotrebujeme vlastniť a používať na plno, že nám stačí ho používať občas. To sa nám bohato vyplnilo. Postupne sa ukázalo, že myšlienka oslovuje ďalších kamarátov a postupne to narástlo do dnešných rozmerov. A dnes je cieľ poskytnúť toľko áut, koľko bude treba. Ideme s dopytom, ten postupne rastie a my pridávame autá.

Ako fungujú zdieľané autá? Na Slovensku nič také nemáme.

V podstate je to veľmi jednoduché. Funguje to ako flexibilná autopožičovňa. Auto si zarezervuješ na internetovom rezervačnom systéme niekoľkými kliknutiami a potom si ho vyzdvihneš na ulici. Požičiaš si auto napríklad na hodinu a potom opäť vrátiš – zaparkuješ na ulici. A to je všetko. Firma ti naúčtuje použitie. Dá sa povedať, že je to podobné ako s telefónom. Tam tiež platíš nejaké peniaze za to, čo prevoláš raz za mesiac. Tu platíš za použitie auta.

Takže, stanem sa vašim členom, cez formulár si vyklikám, kedy chcem auto a elektronicky si ho objednám. Kde auto nájdem a ako sa doňho vôbec dostanem?

Rezervácia je naozaj jednoduchá. Hovoríš, že si vyklikáš objednanie – to je dosť výstižné. Naozaj ide len o pár klikov. Zároveň vidíš, kde auto aktuálne stojí. V rôznych mestách majú autá rôzne vymedzené parkovacie zóny. Ak by som hovoril o Brne, kde sme začínali, tak tam je to tak, že celé širšie centrálne Brno je jedna zóna a máme tam vyše 25 áut. To znamená, že prakticky do 15 minút budeš mať vždy nejaké auto, ktoré je na blízku a podľa GPS nájdeš, kde stojí. Otvoríš si ho mobilom – v aplikácii je symbol kľúčik od auta – a tým si auto odomkneš. Alebo máš k dispozícii čipovú kartu, ktorá vyzerá ako každá iná čipová karta od automatických dverí a priložením karty na predné sklo, kde je čítačka, si auto odomkneš.

Ako je to s parkovaním? Keď si požičiam auto, musím ho ísť potom opäť zaparkovať na pôvodné miesto?

Každé auto má vyhradenú svoju zónu, do ktorej ho môžeš vrátiť. V rôznych mestách sú tieto zóny stanovené rôzne, v Prahe napríklad pri staniciach metra, v Brne je širšie centrum jedna veľká zóna. Ale máme vyhradené jedno konkrétne parkovacie státie pre jedno konkrétne auto. U každého auta ľahko zistíš, kde môžeš parkovať a kde už nie.

Nie je oveľa jednoduchšie si miesto zdieľaného auta zavolať taxík?

Tak to je samozrejme jednoduchšie. Na druhej strane je to drahšie a záleží, čo vlastne chceš svojou cestou docieliť. Pokiaľ sa niekam ponáhľaš, tak si asi vezmeš taxík a je to v poriadku. Ak sa neponáhľaš vôbec, tak asi pôjdeš MDH, pretože je to podstatne lacnejšie. Ale pokiaľ potrebuješ previezť chladničku alebo novú posteľ, tak možno využiješ zdieľané auto (carsharing).

V čom je rozdiel oproti klasickej požičovni áut?

Rozdielov je množstvo: samoobslužnosť systému, dostupnosť 24/7, účtovanie už od jednej hodiny požičania. Nie je nutné dotankovať plnú nádrž. Kaucia sa skladá len raz na začiatku pri podpise zmluvy a nie pri každom požičaní. Máme ale tiež napríklad nonstop telefónnu helplinku pre zákazníkov v prípade, že treba riešiť nejaký problém.

Kto sú vaši zákazníci?

Najčastejšie mladí ľudia po škole, často vysokoškolsky vzdelaní. Tak od 25 – 45 rokov. Sú to rodiny s malými deťmi, ktoré žijú v centrálnej časti mesta alebo na sídliskách, kde je zlé parkovanie. Sú to malé firmy alebo začínajúc podnikatelia, ktorí auto potrebujú len tu a tam. A celý rad zaujímavých osobností.  Nedá sa povedať, že je to jedna vyhranená skupina.

Koľko zákazníkov využíva vaše služby v jednotlivých mestách?

Celkovo je to skoro 1000 zákazníkov celkom, najviac v Prahe a v Brne.

Aký je nafrekventovanejší čas výpožičiek? Mení sa záujem nejako podľa sezóny?

Sezónnosť asi neviem takto z hlavy. Najčastejšie sú krátke výpožičky – na niekoľko málo hodín a zároveň platí, že ľudia si požičiavajú auto i na dlhšiu dobu, napríklad na dovolenky. Týždennú aj dvojtýždňovú. Čiže všetky tieto varianty sú možné.

Môže sa stať, že potrebujem auto v piatok o 14.00 a z tej flotily 63 áut nie je žiadne dostupné? Čo mám potom robiť?

Myslím si, že sa to nestane. Zároveň si treba uvedomiť, že tá flotila je rozmiestnená v 9 mestách v Českej republike. Záleží, kde práve si. Pokiaľ si v Brne alebo v Prahe, tak sa ti to pravdepodobne nestane, žeby auto nebolo voľné. Môže sa stať, že nebude voľné auto, ktoré si predstavuješ – my máme malé mestské autá až po deväťmiestne transity a celú škálu medzi tým. Takže sa môže stať, žeby si chcel malé autíčko a toto nebude práve voľné, tak budeš mať v ponuke väčšie a tým aj drahšie auto, pokiaľ to robíš na poslednú chvíľu.

Veľakrát sa hovorí, že auto nie je len dopravný prostriedok, ale je to spoločenský status. Ľudia, ktorí si u teba požičiavajú autá, doma žiadne auto nemajú a používajú len zdieľané autá?

To je tiež rôzne. My slúžime buď ako prvé auto do rodiny, ale občas aj ako druhé auto – napríklad pre ženu, ktorá je doma s deťmi a nemá auto k dispozícii, pretože manžel je na aute v práci. Občas sme ako záložné auto pre niekoho, kto svoje má, ale chce mať naozaj istotu pre prípad, že jeho auto zostane v servise. Tie motivácie sú rôzne.

Na diskusii so študentami si hovoril, že veľakrát sú zdieľané autá environmentálna alternatíva voči vlastneniu auta. Ale nemôže to byť skôr tak, že ľudia, ktorí by auto naozaj nemali, tak teraz si ho požičajú, hoci by inak volili nejakú priateľskejšiu alternatívu k životnému prostrediu ako je vlak alebo autobus? Ty im teraz ponúkneš rovno auto…

Je to občas tak. Ľudia, ktorí by autom nešli vôbec vďaka dostupnosti Autonapůl idú autom namiesto hromadnej dopravy. Tak to je, ale myslím si, že rozhodne prevažuje efekt nahradenia súkromných áut zdieľanými. Súčasne systém carsharingu obracia spôsob premýšľania o aute. Pretože vo chvíli, keď máš svoje súkromné auto, akákoľvek cesta súkromným autom ti znižuje priemerné náklady vo výsledku na každý kilometer, pretože sa ti rozkladajú fixné náklady –  teda náklady na jeho zakúpenie, náklady na prezutie pneumatík, na poistenie a ďalšie pevné platby, ktoré musí človek s autom zaplatiť v každom prípade. Tak sa ti rozkladajú na viac kilometrov, čiže čisto ekonomicky je lepšie jazdiť viac. Takže máš potom snahu najazdiť viac kilometrov svojim autom. Naopak, pri Autonapůl alebo pri carsharingu všeobecne sa motivácia mení. S každým ďalším kilometrom platíš viac. Takže si teoreticky motivovaný pri každej ceste premýšľať, čím a ako pôjdeš.

Vravel si, že tento systém je založený na dôvere medzi vami a zákazníkom.  Ja keď cestujem s tromi deťmi, tak po hodine jazdy  vyzerá ako chliev. Ako sa vám potom darí zabezpečiť, aby auto zostalo pre ďalšieho zákazníka pojazdné a čisté, keď ho zákazníci ponechávajú niekde v meste?

Tak to obdivujem, lebo u nás to bolo tak, že auto vyzeralo ako chliev v priebehu 10 sekúnd (smiech). Je pravda, že autá nekontrolujeme po každom zákazníkovi, ale v podpísanej dohode so zákazníkom máme podmienku, že auto vráti čisté. Je to vo všeobecných podmienkach dohody. Musím povedať, že zatiaľ máme relatívne dobrú skúsenosť s našimi zákazníkmi. Pokiaľ by sa stalo, že prídeš k autu a nájdeš ho v neporiadku, bolo by dobré, keby si nám to nahlásil – máme helplinku. Pokiaľ to nie je urgentné, stačí, keď napíšeš sms, kde to registrujeme. Pokiaľ je to vážne, tak zisťujeme, kto problém spôsobil, voláme mu a dohovoríme mu. To sa nám zatiaľ osvedčilo a funguje nám to.

Ako vodiča mi napadlo – idem rýchlo, zachytia ma kamery, príde pokuta. Ako riešite takéto situácie?

To je úplne bežná agenda. Stáva sa, samozrejme. Pokuty chodia do našej dátovej schránky, my potom kontaktujeme dotyčného vinníka a dávame mu na výber: buď pokutu za neho zaplatíme my a jemu to naúčtujeme do mesačnej faktúry, čo má pre neho výhodu, že neoznámime úradom jeho meno a tým on nepríde o body (v Českej republike strhávajú pri porušeniach predpisov vodičom body, pozn. red.) alebo si ten človek myslí, že pokuta nebola v poriadku, že nedošlo k porušeniu predpisu. Vtedy jeho meno nahlásime úradu a on si to už dorieši s úradom v správnom konaní.

Keď sme pri problémoch – už ste riešili nejaké odretie auta, spätné zrkadielka a podobné veci, ktoré sa aj opatrnému vodičovi občas stanú?

Odreniny bývajú veľmi často alebo aj zrkadielka, občas pretlačené plechy, to sa deje. Pokiaľ nevidíme poškodenie, ktoré by mohlo hroziť koróziou na karosérii alebo niečo vážnejšie, tak to hneď neriešime. Takže autá sú občas obité. Hovoríme vtedy, že čakáme na väčšiu ranu a potom to riešime naraz (smiech).

Koľko u vás bežný zákazník priemerne mesačne minie?

Je to veľmi rôzne, od pár stoviek českých korún mesačne aj po niekoľko tisíc, ale koľko to je priemerne, to vám nepoviem kvôli konkurencii.

O.K. Tak si predstavme, že čítam tento rozhovor a zaujme ma carsharing. Viem, koľko stojí mestská doprava a koľko taxík – je to niekde medzi?

To sa musí porovnať s tým, koľko najazdíš kilometrov a aký úžitok z toho máš. To naozaj nejde takto paušálne povedať.  Cena na kilometer sa nedá povedať všeobecne, pretože sa účtuje kombináciou rezervovaného času (čiže sadzba na hodinu) a prejdených kilometrov (sadzba za kilometer). Ale priemerná sadzba za kilometer u nás vyjde tak okolo 8 Kč (0,30 EUR), možno k 9 Kč (0,34 EUR). A v tom je aj palivo a všetky ďalšie veci spojené s prevádzkou auta – to si ľudia často neuvedomujú. Pre zákazníka je to konečná cena.

Ak zvažujem, či kúpiť auto alebo je lepšie auto zdieľať – ako postupovať?

Veľmi rozumné je sa na to pozrieť podľa plánovaného ročného počtu najazdených kilometrov. Spočítať si, koľko človek potrebuje jazdiť a vo chvíli, ak ti výpočet vyjde pod 10 000 km, tak bude zrejme rozumné jazdiť zdieľaným autom, pretože to bude celkovo lacnejšie.

Keď sme sa bavili o carsharingu ako o environmentálnejšej alternatíve, koľko odhaduješ, že sa vďaka vám ušetrilo nákupu súkromných áut?
Rýchlo počítam. Hovoril som, že jedno auto nahradí tak 5 – 10 áut, takže v tej konzervatívnejšej variante to je 250 – 300 áut, možno až 600 áut.

Plus parkovacie miesta.

Samozrejme, ruka v ruke s tým ide priestor v meste. Parkovacie miesta aj miesta na ulici, pretože svoje auto neparkujete len u seba doma, ale keď niekam prídete, musíte v meste zaparkovať.

Rozmýšľali ste nad možnosťou ísť ešte možno o krok ďalej a mať flotilu elektrických áut alebo hybridov?

To je naše veľké prianie – mať elektromobily. Nie hybridy, lebo si myslíme, že tie nie sú ekonomické, to nám nedáva zmysel. Ale elektromobily majú veľký zmysel. Avšak ich cena je stále veľmi vysoká a my by sme ju museli premietnuť do vyšších cien za použitie a to by zrejme naši zákazníci nechceli v tejto chvíli platiť. To je jedna vec. Druhá vec je, že s elektromobilom si musíte kúpiť miesto s nabíjačkou, čo zvyšuje cenu a komplikuje celú záležitosť, pretože elektromobily majú ešte stále obmedzený dojazd a veľkosť. Bohužiaľ, ešte stále sú malé a majú malý dojazd, tento limit tam je. Najneskôr na jar budeme mať v Brne v prevádzke prvé miesto s nabíjačkou a elektromobilom.

Firma Autonapůl je bežný podnikateľský subjekt, ktorý odvádza dane a všetky ďalšie poplatky alebo fungujete podobne ako Uber?

Autonapůl je formálne družstvom, ale inak je bežnou obchodnou spoločnosťou, má zamestnancov, platí všetky dane vrátane cestnej.

Spomínal si, že ťa k Autonapůl viedlo prvotné nadšenie, že „poďme spolu zdieľať autá“. Ako je to teraz? Je to teraz ešte stále taká charita alebo je to už biznis, ktorá dokáže uživiť ľudí a ako firma produkujete už zisk?

Charita to určite nie je. Je to biznis. Zamestnávame ľudí, zisk zatiaľ ešte neprodukujeme, ale dúfam, že budeme.

Čo sa dá podľa teba ešte zdieľať okrem áut?

Zdieľať sa dá všeličo a tiež to tak funguje. Na druhej strane, pokusy zdieľať napríklad vŕtačky alebo takéto drobné veci, ktoré človek využije len raz za čas je trochu náročné, pretože tam je veľký nepomer v transakčných nákladoch na výpožičku. Keď človek potrebuje vŕtačku, tak asi nestrávi ten čas riešením – kde, od koho, na aký čas si ju požičia a kedy ju vráti, pretože zvlášť v našej relatívne bohatej západnej spoločnosti je jednoduchšie si tú vŕtačku kúpiť  a uložiť do skrine.

A čo zdieľanie bicyklov?

To už dáva trochu zmysel v mestách kvôli presunom. Požičať si bicykel na jednom konci mesta, odviezť sa, odložiť ho na druhom konci, urýchliť si presun – to je fajn. V Česku sa o to pokúša firma Rekola, s ktorou sme v kontakte a máme nejaké  partnerstvo a snažíme sa navzájom si pomáhať.  Je otázka, či sa im podarí dostať sa na taký rozsah služieb a vytvoriť sieť zákazníkov, aby to bolo udržateľné.

Vieš si predstaviť, že by v jednom meste fungovali zdieľané bicykle aj zdieľané autá?

No, to funguje bežne. My pôsobíme v rovnakých mestách ako Rekola a spolupracujeme.

Predstavme si, že ako čitateľ tohto rozhovoru som nadšený a chcel by som zdieľané autá v mojom meste na Slovensku. Aké by mohli byť moje prvé kroky? Dal by si mi nejakú radu?

Záleží, čo sú tvoje ambície. Pokiaľ chceš mať pre seba auto lacnejšie a zároveň ho nepotrebuješ tak často, tak nie je nič jednoduchšie ako založiť si nejaký zdieľaný excel s kamarátmi ako rezervačný systém a kúpiť si s nimi auto, trochu si to rozpočítať a začať si ho zdieľať – neformálne. Prečo nie?

Pokiaľ už ide o formu podnikania, tak potom je treba počítať s investíciou do nákupu áut, technológie, ktorá umožňuje komunikáciu na zdieľanie a môžeš začať s prevádzkou. My sa samozrejme po Slovensku rozhliadame tiež a vidíme tu potenciál. Takže ďalšia možnosť je skontaktovať nás, či sem nechceme prísť (smiech).

Bratislava sa borí s problémom parkovacích miest. Mohlo by zdieľanie áut pomôcť doprave?

Carsharing je určite čriepok do mozaiky opatrení riešenia situácie s parkovaním, ktoré je vo všetkých mestách – v Brne je rovnaké ako v Bratislave. V ďalších mestách tiež. Nie je to vec, ktorá by problém parkovania vyriešila úplne, pretože sme sa bavili o tom rozmere, že sme ušetrili rádovo stovky parkovacích miest, čo mesto samozrejme nevytrhne, pretože tých parkovacích miest sú tisíce až desaťtisíce. V Prahe a Brne magistráty už pomaly začínajú chápať, že carsharing je cesta dopredu a pokiaľ by trochu pomohli, tak sa možno dostaneme na čísla rádovo väčšie a to potom začne dávať nejaký zmysel v  riešení parkovacej politiky. V Prahe máme teraz rozbehnutý  pilotný projekt s mestom, kde mesto do novo zriaďovaných rezidentných zón umožnilo parkovanie zdieľaných áut za symbolickú  cenu a vyhodnocuje si situáciu. Od februára 2018 by malo systém spustiť v ostrej prevádzke po nejakých úpravách, na základe výsledkov testovacej fázy. V Brne sa radnica rozhodla, že podporí zdieľanie áut všetkými poskytovateľmi (v Brne pôsobia štyria) parkovaním ich áut zadarmo na všetkých platených stanovištiach, ktoré magistrát prevádzkuje. Čo sú často veľmi dobré miesta v centre mesta.

Na Zaježovú, kde robíme tento rozhovor, si prišiel zdieľaným autom?

Áno, prišiel som tým najmenším autom, ktoré máme – citygo, pretože som potreboval presunúť len seba a dcéru, takže nebol dôvod platiť väčšie a drahšie auto. A bolo to fajn. Pred týmto kurzom som mal ešte program v Jeseníkoch, šiel som tak dosť natesno, takže nebola skoro iná cesta, než dostať sa na Zaježovú autom.

Si majiteľom vlastného auta alebo využívaš 63 zdieľaných áut zo svojej firmy?

Mám teréňak, ale to je auto, ktoré jazdí iba po poliach a slúži farme mojej ženy. A potom tých 63 plus áut.

Celý ekonomický systém je nastavený na produkciu a rast. Čo sa stane, keď všetci začneme všetko zdieľať a kupovať menej?
Tak to sa nebojím, že by sa stalo (smiech).

Počas celého rozhovoru o zdieľaní áut hovoríš s veľkým nadšením…

…mňa na tom baví ako ekonóma tá prevrátená motivácia, kedy súkromné vlastníctvo auta motivuje ho používať viac, pretože si znižuje priemerné náklady na 1 km, zatiaľ čo carsharing v teoretickej rovine motivuje používať auto málo, pretože každý kilometer niečo stojí a pokiaľ verejná doprava stojí menej, čo je pravda, tak si to človek zvyčajne premyslí, ako pôjde. Áno, veľmi ma to baví – našu firmu volám „hračka pre veľkých chlapcov“.

Stanislav Kutáček

Vyštudoval odbor Verejná ekonómia na Ekonomicko-správnej fakulte v Brne, kde získal doktorský titul. V rokoch 2005 až 2009 pôsobil ako koordinátor a neskôr výkonný riaditeľ Trastu pro ekonomiku a společnost – spoločensko-ekonomického thinktanku, ktorého cieľom bolo prinášať do Česka inovatívne riešenia ekonomických problémov. Od roku 2008 je finančným riaditeľom právnického konzorcia Frank Bold. Je skúsený facilitátor, pomáhal organizáciám s ich strategickým riadením a zároveň učí predmet Ekonómia a životné prostredie na Masarykovej univerzite.  Je zakladateľom a predsedom družstva carsharingovej organizácie Autonapůl a lektorom Sokratovho inštitútu.