Tlak na nízke ceny banánov, kávy či čokolády spôsobuje, že si ich samotní pestovatelia často nemôžu dovoliť a nemôžu posielať ani svoje deti do školy či k lekárovi. Pomáha im certifikát Fair Trade, ktorý zaručuje stabilnú férovú cenu za produkt aj sociálnu prémiu na rozvoj komunity. Prečítajte si, že Fair Trade nie je luxusný tovar na príklade pestovateľky banánov z Ekvádoru, Fabioly Ramon.
Konzumujeme ich každý deň, pritom ich dovážame z druhej strany sveta. Z krajín, kde je často slabá vymožiteľnosť práva a zle nastavené zákony. Banány, káva, čokoláda, čaj či cukor. Produkty každodennej spotreby, ktoré sú často lacnejšie ako ich domáce náprotivky.
Tlak na nízku cenu spôsobuje, že si mnohí pestovatelia týchto plodín sami čokoládu či kávu nemôžu dovoliť kúpiť, nehovoriac o tom, že ich plat je často tak nízky, že nemôžu svoje deti poslať do školy, či k lekárovi. Slabé zákony a ich vymožiteľnosť v rozvojových krajinách na jednej strane pomáhajú tlačiť cenu produktov dole, no zároveň spôsobujú, že mnohí robotníci a pestovatelia pracujú v podmienkach, ktoré ohrozujú ich zdravie a zo sumy, ktorú my za produkt necháme v obchode, uvidia tú najmenšiu časť.
Ceny sa stále menia
Pomôcť pestovateľom našich obľúbených produktov môže certifikát spravodlivého obchodu Fair Trade. Ten zaručuje, že za svoje výrobky dostanú férovú sumu, ktorá je navyše rovnaká po celý jeden rok.
„Bežne je v Ekvádore niekoľko týždňov cena banánov vysoká, ale zvyšného pol roka je cena tak nízka, že malý producent nedokáže pokryť ani svoje výrobné náklady,“ hovorí pestovateľka férových banánov z Ekvádoru a prezidentka asociácie malých pestovateľov banánov ASOGUABO Fabiola Ramon.
Mimo systému Fair Trade sa cena za produkty určuje každý týždeň. „Logicky si reťazce vyberajú z ponuky tých predajcov, ktorých cena je najnižšia,“ hovorí Lianne Zoeteweij, výkonná riaditeľka ASGUABO. Mnohí vývozcovia nechcú uzavrieť zmluvu s producentom na dlhšiu dobu. „Každý týždeň sa tak cena, ktorú producent za svoj produkt dostane, mení. A to preňho vôbec nie je udržateľné,“ hovorí Lianne. Nezaručuje to producentom žiadnu stabilitu a nevedia, či budú mať o týždeň ako svojim zamestnancom zaplatiť.
„Ja som najprv tiež predávala pre veľkých distribútorov ako Chiquita a podobne. Prvé štyri mesiace roka som u nich dokázala umiestniť celú moju produkciu, ale po zvyšok roka išli ceny prudko dole, no zároveň som sa musela starať o mojich zamestnancov. Im sa mzda nemohla meniť. Výrobca je preto úplne priškrtený, lebo plácu musí stále vyplácať, ale inde mu vznikajú dlžoby, oneskorené platby a tak ďalej,“ vysvetľuje Fabiola. Banány sú ešte špecifické aj kvôli tomu, že ich producenti musia okamžite predať, inak sa pokazia. „S kávou alebo čokoládou môžete čakať, kým cena na trhu pôjde hore a predať ju až vtedy,“ hovorí Lianne.
Dostať férovú sumu
Výkupná cena vo Fair Trade, napríklad za box banánov, je určená tak, aby zohľadňovala náklady na produkciu a zároveň dokázala producentom zabezpečiť dôstojný život v ich krajine. Fakt, že sa počas roka táto cena nemení, umožňuje producentom plánovať investície, či vziať si pôžičku na rozvoj.
Okrem toho dostávajú zapojení producenti aj sociálnu prémiu, ktorú môžu použiť na vybudovanie zdravotného strediska, školy, opravu cesty či na iné posilnenie miestnej komunity. O jej použití totiž rozhoduje celá pestovateľská komunita pod dohľadom kontrolórov z Fair Trade. Nezáleží teda ani tak na tom, koľko za výrobok v obchode zaplatíme my, pretože pestovateľ nedostáva podiel zo zaplatenej sumy, ale dohodnutú stabilnú sumu.
„Vďaka spravodlivému obchodu sme si my, malí pestovatelia, splnili sen dopestovať a priamo vyvážať náš produkt. Väčšinou nie je možné aby malý pestovateľ niečo také dokázal. Podarilo sa nám to práve vďaka stabilnej cene. Práve to nám umožňuje postarať sa o ľudí, ktorí za tým všetkým stoja, o našich pracovníkov, ktorí môžu tiež užívať výhody vyplývajúce z prémie za spravodlivý obchod,“ hovorí Fabiola Ramon.
Fair Trade tak isto zmenil ich zmýšľanie. „,Stali sme sa priateľskejšími k životnému prostrediu, používame produkty, ktoré sme predtým nepoznali. Okrem toho môžeme pomôcť našej komunite rôznymi programami v oblasti vzdelania, ale aj zdravotníctva, ku ktorým bežný pestovateľ banánov nemá prístup. Nie je to jeho vina. Keďže nemá stanovenú stabilnú cenu, ako by si mohol dopriať takéto výhody?“ konštatuje Fabiola.
Prechádzame s Fabiolou okolo plagátu so zľavami v supermarkete, ktorý láka na kilo banánov za menej ako euro. Tá len neveriacky krúti hlavou. „Za to nemajú šancu pokryť ani náklady,“ hovorí. Práve banány sú na Slovensku produktom, cez ktorý reťazce lákajú ľudí, aby nakúpili práve u nich a môžeme ich najčastejšie vidieť na reklamných letákoch a plagátoch.
Ako je možné, že je ich cena niekedy tak nízka? „Veľké plantáže používajú na pestovanie čiernu prácu, neplatia teda za zamestnancov žiadne odvody a ani im neposkytujú žiadne sociálne istoty. Plantážoví robotníci veľmi často pracujú ako nádenníci a nevedia, či na druhý deň prácu dostanú alebo nie. Často sú to ilegálni presťahovalci, na ktorých sa nevzťahujú rovnaké zákony ako na miestnych obyvateľov. Šetrí sa aj na ochranných prostriedkoch – pracovníci nemajú zodpovedajúcu obuv, rukavice ani respirátory, hoci pracujú z nebezpečnými pesticídmi. Najhoršie je, ak s takýmito látkami pracujú deti. Ďalšou „šetriacou“ praktikou je prepúšťanie tehotných žien, aby sa ušetrilo na materskej a nemuseli ich preraďovať na inú prácu,“ hovorí Petra Ježeková, koordinátorka kampaní Za férové ovocie! (Make Fruit Fair!) a V4 for Food Justice.
Záruka kvality
Fair Trade nie je len o peniazoch, je aj istou zárukou kvality. Producenti zapojení do systému férového obchodu musia spĺňať prísne kritériá – medzi základné patrí zákaz nezákonnej detskej a nútenej práce, udržateľné poľnohospodárske postupy s ohľadom na životné prostredie, dôstojné a bezpečné pracovné podmienky (všetky kritériá Fair Trade nájdete na http://www.fairTrade-cesko.cz).
Ako konkrétne vplýva Fair Trade na zamestnancov na plantáži hovorí pestovateľka Fabiola: „Hlavne tak, že zamestnancovi, ako malému pestovateľovi v rámci spravodlivého obchodu, platíme o niečo viac ako dostáva ten, čo pracuje na bežnej plantáži. Málo ľudí pracuje stabilnou formou. V niektoré dni potrebujeme pri výrobnom procese väčšie množstvo ľudí, ktorí majú ale vyšší plat ako tí, ktorí pracujú mimo Fair Trade.“
Zamestnanci na férových plantážach majú okrem toho aj iné výhody, ako napríklad sociálne poistenie, podporu ich detí vo vzdelávaní, majú k dispozícii bezplatnú lekársku starostlivosť, zubné vyšetrenia, čo v Ekvádore nie je bežné, lebo je to veľmi drahé. „Taktiež im my, pestovatelia, poskytujeme istotu, školíme ich, zabezpečujeme im ochrannú výstroj na postrekovanie, teda na tie postreky, na ktoré je potrebná, lebo v prípade organického pestovania to nepredstavuje veľký problém. Naše produkty, ktoré používame pri Fair Trade, sú oveľa priateľskejšie ako na iných farmách, kde narábajú s rôznymi chemikáliami. Zabezpečujeme teda aj ochranu, masky a celú výstroj,“ dodáva Fabiola.
CEEV Živica a iné mimovládne organizácie na Slovensku propagujú Fair Trade už od roku 2004. Napriek tomu je počet férových produktov v našich obchodoch stále nízky. „Keďže férové produkty sú o niečo drahšie, nájdu sa najviac v Bratislave a vo väčších mestách, na vidieku ich v bežných potravinách nenájdeme takmer vôbec,“ hovorí Petra Ježeková, ktorá na projektoch Fair Trade pracuje od ich začiatku.
V dostupnosti férových výrobkoch môžu zohrať veľkú úlohu supermarketové reťazce. „Práve vďaka nim by sme mohli Fair Trade nájsť aj v menších mestách. Snažíme sa preto z reťazcami nadviazať dialóg a spolu s verejnosťou ich tlačiť k tomu, aby sa svoje pulty férové produkty zaradili – aspoň kávu, čokoládu či čaj a banány. To všetko sú totiž produkty, ktoré kupujeme takmer všetci, ale nevieme si ich vypestovať doma. Mali by sme sa preto snažiť, aby sa ich producentom darilo a nestalo sa, že raz v obchode nenájdeme čokoládu, lebo všetci malí producenti to pod tlakom vzdajú,“ hovorí Petra.
Bio dvíha cenu
Pritom vysokú cenu pri férových výrobkoch v našich obchodoch netvorí značka Fair Trade, ale značka BIO. Málokto si uvedomuje, že sa k nám často dovážajú férové výrobky v bio kvalite a tie bez značky ekologického poľnohospodárstva takmer nenájdeme. Preto sa z férových produktov stáva luxusný tovar.
Fabiola a Lianne nám prezradili, že za bežné banány sa v Ekvádore platí 6 dolárov za debničku (18 kg). Za tú istú debničku férových banánov dostanú 7 dolárov – to je iba dolár naviac na 18 kilogramov. Za banány v bio kvalite však pestovateľ dostane až 9 dolárov, čo je o tretinu viac, ako pri konvenčných banánoch a bio fair Trade debnička potom stojí 10 dolárov. Vysoká cena je teda tvorená najmä značkou BIO.
Pri rozhovoroch s dovozcami a distribútormi banánov vyplynulo, že pre nich nie je problém k nám do východnej Európy férové banány doviezť – nie je tu však na ne trh. Spotrebitelia ich nežiadajú. Na BIO výrobky zákazníci existujú a nie je pre nich pri ich vysokej cene problém si značkou Fair Trade doplatiť.
Žiadajte FAIR TRADE – podpíšte petíciu za viac Fair Trade produktov v supermarketoch na http://www.zivica.sk/sk/clanky/pozvime-fairTrade-do-supermarketov?theme=zivica&view=aktuality
Na férovú značku pri konvenčných produktoch sme si však ešte nezvykli. A pritom pár centov naviac znamená pre tisíce pestovateľov rozdiel medzi životom v chudobe a bežným životom strednej vrstvy. V rozvojových krajinách sú na vstup do Fair Trade systému čakacie listy. Aby do neho mohlo vstúpiť viac producentov musí v ekonomicky rozvinutých krajinách stúpnuť dopyt po férovom tovare. Je to na nás – svojou peňaženkou môžeme pomôcť stovkám rodín vymaniť sa z chudoby. „Zaplatíme trošku viac, ale zároveň týmto prispejeme ku zmene sveta,“ hovorí Lianne.
FABIOLA RAMÓN a LIANNE ZOETEWEIJ zastupujú Združenie malých producentov banánov v El Guabo, Ekvádor (ASOGUABO), ktorá združuje malých producentov banánov dodržiavajúcich zásady Fair Trade systému. Združenie založilo 14 členov v roku 1998. V súčasnosti ho tvorí 125 členských spoločností, ktoré vyvážajú do západnej Európy, Švajčiarska, USA, Nového Zélandu a Kanady. Na Slovensko pricestovali na pozvanie mimovládnych organizácií Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj a CEEV Živica.
Článok vznikol v rámci projektov Za férové ovocie! a V4 for Food Justice, s finančnou podporou Európskej únie, Visegrad Fund a EuropeAid.
