Študentka Sokratovho inštitútu Dana Bubáková je grafička a ilustrátorka. Už roky sa venuje meditácii, ktorú sa rozhodla sprostredkovať širokej verejnosti prostredníctvom mobilnej hry Vulkanist.
Aktualizované 19.6.2017
„Meditácii sa venujem už roky a stáva sa mi pomerne často, že sa ma ľudia pýtajú, ako na to. Na začiatku väčšinou nevedia, kde sa nasmerovať,“ hovorí.
Meditácia v smartfóne
Všimla si, že je určitá skupina ľudí, ktorí chcú praktikovať či už meditáciu, mindfulness (bdelú pozornosť) alebo sa jednoducho chcú vedieť upokojiť a zbaviť sa stresu. Zároveň to však nie sú práve typy ľudí, ktorí by si našli učiteľa a išli sa to učiť niekde organizovane v skupine.
„Pozrela som sa teda, aké sú v tomto smere aplikácie do smartfónov, ale nenašla som žiadnu interaktívnu a hravú aplikáciu,“ hovorí Dana.
Väčšina dnešných meditačných aplikácií je robená ako vedená (guided) meditácia, napríklad na uvoľnenie. „Tie si pustíš a počúvaš. Z mojej skúsenosti to nie je úplne zaujímavé z toho dôvodu, že len nasleduješ niekoho, kto ti hovorí, čo máš robiť. Ja sa ale venujem meditácii, ktorá ťa vedie k tomu, čo sa stane, keď si len sám so sebou. Nemáš pri nej žiadne vonkajšie impulzy, nikoho nenasleduješ, len jednoducho si. Privedie ťa to k tomu, že začneš pozorovať svoju myseľ a budeš vidieť, ako sa správa. Pre mňa to bolo obrovské dobrodružstvo. Hoci má vedená meditácia svoje výsledky, chýba jej rozmer istého sebapoznávania a toho, že niečo dokážem sám bez toho, aby mi niekto iný pomohol,“ vysvetľuje.
Trénujeme na výkon a zabúdame na emócie
Interaktivita médií Danu zaujímala už od strednej školy. Aj preto istý čas pracovala v Pixel Federation zameranej na vývoj hier. „V čase, keď som tam pôsobila, venovali sme sa len tvorbe hier na Facebook. Paradoxne ma to posunulo k tomu, že by som chcela robiť trochu iné veci, na ktoré tam však nebol časový priestor,“ hovorí.
Osobná technológia, teda smartfóny a tablety, sú podľa nej konštruované primárne na to, aby človek konzumoval a išiel preč od toho, ako sa v danom momente cíti. Dali by sa však využívať aj na prácu so svojím vnútorným svetom.
Chcete sa o technológiách a ich využití na prácu s vlastným vnútrom od Dany dozvedieť viac? Príďte do stanu Živica powered by ZSE na festivale Pohoda. Pozrite si program: www.zivicanapohode.sk
„Učíme sa pracovať s mysľou spôsobom orientovaným na výkon, rýchlosť, rozhodovanie, memorovanie, v ideálnom prípade ešte aj na logiku a kritické myslenie. Toto všetko sú spôsoby, ako pracovať s mysľou tak, aby sme niečo dosiahli vo vonkajšom svete. My však máme aj vnútorný svet, s ktorým nás ale nikto neučí pracovať. Keď potom príde chvíľa, že to potrebujeme a sme nejak zahltení vecami, tak sa nám s tým strašne ťažko začína, pretože naša myseľ na to nie je vôbec trénovaná. Sme úspešní, či až nadpriemerní v tom, čomu sa učíme. Potom sa nám ale stáva, ak sa do niečoho príliš ponoríme, príde stres alebo syndróm vyhorenia. Potrebujeme sa uvoľniť, ale nevieme ako na to,“ hovorí Dana.
Mnohí ľudia sa pokúšajú s meditáciou začať, no majú s tým veľký problém. Nevedia sa sústrediť, minúty im ubiehajú ako hodiny, myseľ im preskakuje z myšlienky na myšlienku, pretože ju nevedia pustiť. „Väčšinou si z toho ľudia zoberú to, že sa na to nehodia. Povedia si, že ich myseľ je nejaká iná a buď to úplne vzdajú, alebo skúšajú niečo iné, a to je škoda,“ hovorí Dana.
Cesta za pokojom
To by sa dalo zmeniť prostredníctvom interaktívnej upokojujúcej hry Vulkanist, do ktorej sa Dana v rámci svojho mikroprojektu na Sokratovom inštitúte pustila spolu s Ľubicou Drangovou a Matejom Fandlom zo štúdia Mladý pes. V nej si budú môcť záujemcovia krok za krokom zlepšovať schopnosti, ktoré sa cibria aj pri meditácii, teda bdelosť, všímavosť a trpezlivosť. „Hra je úžasný nástroj, ako sa naučiť niečo nové,“ hovorí dizajnérka.
Hra sa odohráva sa na sopečnom ostrove, na ktorý prichádza hráč ako neskúsený dobrodruh. „Podľa legendy obýva ostrov jediný človek – mudrc, ktorý pozná tajomstvá vulkánu a vie, ako je možné silou sopky vládnuť,“ hovorí Dana.
Táto mytológia je však len rámcom, v ktorom hráč začína skúšať a postupne zlepšovať svoje schopnosti. Ostrov je pretkaný niekoľkými cestami, pričom každá cesta je menšou hrou dizajnovanou tak, aby rozvíjala jednu konkrétnu schopnosť. Levely sa postupne sťažujú a pokiaľ sa chceme posúvať ďalej, musíme sa zlepšovať.
„Vymysleli sme hry, ktoré symbolizujú situácie, ktoré často človek pri meditácii zažíva a umožňujú mu učiť sa s nimi pracovať. V jednej hre napríklad bdieme nad poletujúcimi svetluškami. Naša úloha je sedieť pri jazierku a vnímať to, čo sa v ňom deje. Nad nami poletuje niekoľko svetlušiek, ktoré sú stále viac unavené a ich svetlo postupne zhasína – začínajú zaspávať a my ich potrebujeme dotykom prebudiť, aby nespadli do vody a nestratili sa pod hladinou. V hre nejde o rýchlosť reakcií – práve naopak, tempo je podobné pokojnému dýchaniu. Je to cvičenie bdelosti a aj schopnosti trpezlivého vnímania. Snažíme sa vytvoriť naozaj živé prostredie s upokojujúcou, ale zaujímavou atmosférou,“ popisuje dizajnérka.
Meditáciou proti bolesti aj hnevu
A ako sa Slovenka dostane k meditácii? „Mala som k tomu otvorenejšiu cestu vďaka tomu, že môj otec každý deň meditoval a niekoľko hodín cvičil hatha jogu. Robil to primárne zo zdravotných dôvodov, lebo mal celý život ťažký diabetes a toto mu veľmi pomáhalo. Pre mňa to teda bolo prirodzené, aj keď sa nám ako deckám rodičia v tomto smere nejako nevenovali. Nenútili nás s nimi meditovať, ale mali sme o tom doma veľa kníh a podporovali ma v štúdiu,“ hovorí Dana.
Počas štúdia na vysokej škole FAMU v Prahe sa zahĺbila aj do štúdia východných filozofií. „Postupne som zisťovala, že to nie je len filozofia, ale je to akoby až veda o práci s mysľou v takom zmysle, ako to my, západní ľudia, nepoznáme,“ tvrdí. Z rôznych smerov a odvetví si tak zobrala, čo sa jej páčilo a vytvorila si vlastnú metódu. „Meditácia totiž nie je cieľ, ale len prostriedok, jedna z možností,“ tvrdí.
Pravidelná meditácia Dane pomohla zvládať aj ťažké obdobia, keď trpela bolesťou, no nemohla brať analgetiká na jej zmiernenie. „Musela som sa s tou bolesťou teda nejak vysporiadať a k tomu mi meditácia veľmi pomohla. Vedela som lepšie pochopiť, čo sa so mnou deje, dokázala som sa sama upokojiť a bolesť spracovať. Za to som ozaj úprimne vďačná,“ hovorí.
Okrem toho jej meditácia pomohla porozumieť samej sebe a tomu, ako myslí. „Keď sa mi teraz stane niečo, čo vo mne vyvolá silnú emóciu, napríklad ma niečo naštve, tak miesto toho, aby som sa tým nechala strhnúť, vnímam, že tá emócia prišla a viem si vybrať, či s ňou chcem ísť alebo ju nechám odísť. Niekedy je samozrejme dobré sa aj naštvať, ale je veľmi dobré, keď má človek možnosť si vybrať. Aj hnev sa dá prežívať rôznym spôsobom, vieme ho prežívať tak, že je pre nás deštruktívny alebo ho vieme využiť aj na to, aby nám pomohol sa dostať z nejakej situácie,“ vysvetľuje.
Meditácia Dane teda dala spôsob, ako rozumieť svojim emóciám. „My k tomu ozaj nie sme vedení. Neučíme sa pracovať so svojimi emóciami, pričom ale tvoria obrovskú časť nášho života, ktorá nás môže veľmi posunúť a obohatiť,“ hovorí.
Naučiť sa meditovať s Daninou aplikáciou budete môcť pravdepodobne už koncom apríla. Bude zadarmo dostupná pre všetkých, ktorí majú záujem .
Pokiaľ už teraz viete, že by ste si chceli hru vyskúšať – nechajte nám nižšie svoj mail a my vám po vydaní aplikácie pošleme link na jej stiahnutie.
Sokratov inštitút realizujeme vďaka generálnemu partnerovi ZSE a hlavnému partnerovi O2.
Články z rubriky SEBAROZVOJ
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
