Na čo je dobrá meditácia?

Neurobil by pre seba viac, ak by si šiel zaplávať, zahral sa s deťmi či venoval svoj čas nejakej naozaj povznášajúcej činnosti, čítaniu alebo hudbe? Možno ľudia z Ázie nachádzajú v podobných podivnostiach nejaké zaľúbenie, ale čo my, Európania?

Nasledujúce riadky sa pokúsia na tieto otázky odpovedať. Na základe vlastnej subjektívnej skúsenosti, rozhovorov s inými meditujúcimi, ako aj na základe štúdia theravádového buddhizmu. Asi vám o meditácii neprezradia všetko, (nešlo mi o to vytvoriť heslo do encyklopédie), ale ak vás inšpirujú, bude to stačiť.

Na čo je dobrá meditácia?

Západné vzdelávanie a kultúra píšu príbeh o človeku, ktorý sa rodí takpovediac prázdny, čistý ako nepopísaný list papiera, a jeho charakter vytvárajú predovšetkým jeho činy, či už ide o činy dobré, alebo o tie horšie. Ideálom západného sveta je činorodý človek: lekárka, ktorá zachraňuje svojich blízkych na operačnej sále; podnikateľ, ktorý rozbehne zaujímavé podnikanie; mama, ktorá sa postará o svoje deti.

Ideálom je činnosť. Napokon, máme len jeden život, tak neslobodno strácať čas. Ideálom je pokrok. Svet akoby bol stavbou na zelenej lúke, ku ktorej by každý mal pridať svoju tehličku.

Meditácia v takomto kontexte nedáva zmysel. Keď meditujeme, nepomôžeme nikomu vyliečiť sa, nezarábame peniaze, neučíme svoje deti anglické slovíčka.

Buddhistický pohľad na človeka je iný. Už len preto, že buddhisti veria v reinkarnáciu, v opätovné znovuzrodenie. Majú preto – dalo by sa povedať s trochou humoru – času viac než dosť. Pre buddhistov človek nie je prázdnym listom papiera, jeho vnútro si žije vlastným životom, o ktorom on vo víre svojich každodenných povinností veľa nevie, podobne ako vie len veľmi málo o vnútri svojho tela. Napokon, kto z vás by vedel presne povedať, kde má žlčník či štítnu žľazu? A kto z vás vie, kde pramení jeho strach či hnev?

Meditácia je spôsobom, ako spoznať vnútro svojej duše, podobne ako sú (na Slovensku neslávne známe) CT tomografy spôsobom, ako spoznať vnútro svojho tela. Vskutku, meditácia je akýmsi röntgenom duše.

Nechcem, ale chce sa mi

Každý, kto sa niekedy pokúsil schudnúť, pozná dilemu nad kúskom čokolády či inej sladkosti. Vie, že ju nechce zjesť, aby neporušil diétu, zároveň má na ňu ale chuť. Nechce ju zjesť, ale chce sa mu ju zjesť.

Táto každodenná skúsenosť sa pri meditácii často vyostrí. Ó, meditujúci veru nie sú nečinní, i keď tak navonok vyzerajú. Často vedú intenzívny vnútorný dialóg či boj. Chce sa im vstať a robiť niečo iné. Ale nechcú vstať. Chce sa im spať, zaspávajú. Ale nechcú spať. Chce sa im pohnúť a uľaviť bolesti v chrbte či kolenách. Ale nechcú sa pohnúť.

Meditácia je skvelý spôsob, ako sa naučiť získať odstup od svojich myšlienok, chvíľkových túžob, pocitov, bolestí, absurdných nápadov, nálad a stavov, proste všetkého, čo tvorí naše vnútorné počasie. Tieto stavy sa v nás dejú, podobne ako po oblohe putujú mraky a za oknom fúka vietor. Je ale dobré držať si ich trochu od tela (duše?), podobne ako sa od počasia izolujeme oblečením a múrmi našich domov.

Skúste si sadnúť na stoličku s rovným operadlom tak, aby váš chrbát bol vystretý a nohy sa pohodlne dotýkali zeme. Dajte si ruky na kolená, zatvorte oči a pokúste sa sústrediť na svoj dych. Aby ste sa nestratili, skúste si k dychu počítať, podobne ako sa počítajú v tanečnej kroky. Pri prvom nádychu si v duchu povedzte jedna. Pri prvom výdychu zopakujte: jedna. Pri druhom nádychu: 2. Výdych: 2. Pokračujte až do 10, potom začnite znovu od jednotky. Väčšina ľudí sa na prvý pokus nedokáže sústrediť na viac ako niekoľko nádychov a výdychov: buď začnú mysľou blúdiť niekde medzi nákupmi a filmom, ktorý včera videli, alebo upadnú do apatie a mechanicky počítajú až niekam do stovky.

Patríte medzi nich? A prečo je to tak? Prečo si nedokážeme jednoducho rozkázať, čo chceme robiť?

Pozornosť: blikajúci reflektor našej mysle

Meditácia je tiež skvelým prostriedkom, ako spoznať jednu z najdôležitejších vlastností svojej mysle, pozornosť.  Aj keď si to v každodennom živote príliš neuvedomujeme, naša pozornosť počas dňa dosť kolíše. Driememe v MHD, automaticky si umývame zuby. Na dôležitom obchodnom jednaní či na skúške sme ale bdelí ako srnky.

Tiež sa mení jej ostrosť. Na dobrom filme v kine všetku pozornosť venujeme dianiu na plátne, omnoho menej si však všímame napríklad vône či polohu nášho tela na sedačke. Keď ideme po filme v noci ľudoprázdnym mestom, nevenujeme pozornosť ničomu konkrétnemu, ale máme nastražené všetky zmysly, pretože noc so sebou môže prinášať nebezpečenstvo. V prvom prípade je naša pozornosť zaostrená ako laser, v tom druhom sa rozlieva po celom okolí ako svetlo pouličnej lampy.

Meditácia nás učí, ako pozornosť smerovať a presmerovať, zaostrovať a rozostrovať. Meditácia je vo svojej podstate najmä krotením tajomného zvieraťa menom pozornosť. Nútite ho, aby sa venovalo dychu (alebo inému meditačnému objektu: vášmu telu, zvukom, mantre), ono vám utečie a vy ho vyjdete chytať, privediete ho späť, a za chvíľu vám opäť utečie. A tento proces sa opakuje znovu a znovu, desaťkrát, stokrát, tisíckrát. Po určitom čase zistíte, že ste si pozornosť skrotili, domestikovali. Poslúcha vás viac a viac, je menej divoká, chlípe mlieko z misky, ktoré ste jej podstrčili, spí na vašom gauči.

Skúste si jeden deň všímať, ktoré činnosti robíte automaticky, v akomsi polospánku, a ktoré naopak robíte pri plnom vedomí. Čím sa tie druhé líšia od tých prvých? Sú príjemnejšie? Náročnejšie? Sú pre vás nové?

Čo mi patrí a čo mi nepatrí?

Jedna z najtvrdších lekcií, ktoré meditácia prináša západnému človeku, je zistenie, že vôľa je pri snahe o zmenu vlastného vnútra dosť nanič. Aspoň pokým ide o vôľu v zmysle veľkého úsilia, násilia na sebe samom.

Nech by ste sa akokoľvek snažili, nedokážete vo svojej kuchyni vzlietnuť. Nedokážete nejesť, nedokážete nedýchať. Rovnako ale nedokážete ani nemyslieť, sústrediť sa celú noc, nespať týždeň… Meditácia nás učí pokore, pretože nám ukazuje, ako málo toho vlastne máme vo svojej moci.

Keď napríklad začínate meditovať, sústrediac sa na vlastné dýchanie spôsobom, akým sme to popísali vyššie, pravdepodobne budete podvedome presvedčení, že ste to vy, kto dýcha. Následkom tohto presvedčenia budete do svojho dychu všelijako zasahovať, manipulovať. Budete dýchať trochu neprirodzene. Po čase si ale možno uvedomíte, že to nie ste vy, kto dýcha. (Inak by ste s tým mohli napríklad prestať.) Dýcha to vo vás, s vami to má len veľmi málo spoločné. Toto zistenie je spočiatku desivé, postupne je ale skôr oslobodzujúce. Máte o starosť menej, nemusíte sa starať o dýchanie.

Podobne sa môžete prestať starať o svoje pocity, vnemy, myšlienky. Myslí to vo vás, vníma to vo vás, cíti to vo vás. No a čo? Duša, ktorá sa postupne prestane starať o toto všetko, sa stáva ľahšou, veselšou a slobodnejšou. A áno, aj detskejšou. Možno preto sa Dalajláma tak rád chechce.

Buddha povedal, že tak ako majú všetky oceány sveta len jednu príchuť, príchuť soli, tak má správne žitý duchovný život len jednu príchuť, príchuť slobody.  Celkom inšpirujúce pri hodnotení rôznych náboženstiev, siekt a náboženských smerov, čo poviete?

Opakovanie je matka zmeny, otvorenosť je jej druhá matka

Vôľa je pri zmene duše dosť nanič. Čo teda pomáha? Pomáha trpezlivosť. Podobne ako sa fyzická kondícia netrénuje tak, že sa raz v posilňovni zničíte tak, že potom týždeň ledva chodíte, ale skôr tak, že každý deň trpezlivo a sústavne odcvičíte primeraný počet cvikov, aj myseľ sa vychováva pravidelným a mnoho-mnohonásobným opakovaním. To si samozrejme vyžaduje veľkú dôveru, že tá podivná činnosť, ktorej sa večer čo večer venujete, má zmysel. Prvé týždne svojej meditačnej praxe totiž sotva uvidíte nejaké výsledky. Tie sa dostavia až po čase, a často veľmi nečakane.

A preto je druhou dôležitou vlastnosťou meditujúceho otvorenosť. Človek, ktorý si kladie v meditácii ciele a má očakávania, odíde spravidla veľmi sklamaný, alebo naopak prepadne autosugescii. Podobne bláznivo by sa správal ten, kto by si skúšal „objednať“ každý večer nejaký sen. „Dnes chcem hodinku na pláži na Mauríciu“, povedal by si. No a ráno by bol frustrovaný, pretože strávil svoj snový čas neplánovane nakupovaním v železiarstve, alebo by sa naopak jeho pláž v sne objavila, ale v celkom nečakanom (napríklad hororovom) kontexte.

Keď chcú filmári natočiť skutočný a prirodzený život zvierat v divokej prírode, musia sa skryť a len zobďaleč a z úkrytu filmovať, ako sa zvieratá kŕmia, hrajú, odpočívajú. Ak by medzi nich nabehli so svetlami a kamerou a začali ich komandovať, zvieratá by buď zmizli v úkryte, alebo (ak by ich chytili a spútali) by vyzerali na plátne nešťastne a neprirodzene. Podobne ak chce meditujúci uzrieť prírodu svojej mysle v skutočnom stave, musí len tak úchytkom oka pozorovať, čo sa v ňom deje, a tajiť dych, aby nič nevyrušil. Ak nabehne do stredu svojej duše a začne komandovať: „Bude tu pokoj, krásna nálada a žiadne myšlienky!“, dopadne dosť zle.

Ak z akéhokoľvek dôvodu nechcete vyskúšať meditáciu, ale práca s vlastnou mysľou vás zaujíma,  skúste autogénny tréning. Je to skvelý a relatívne jednoduchý spôsob, ako si vyskúšať vzťah vzťahy medzi vôľou a prírodou svojej mysle. Pozor, i tu budete potrebovať trpezlivosť! Prvé účinky autogénneho tréningu sa začnú objavovať až po piatich či desiatich opakovaniach. Pre začínajúcich odporúčame nahrávku, ktorú nahovoril Ladislav Chudík.

Čomu sa vyhnúť?

Možno by ste si meditáciu radi sami vyskúšali. Neviete ale, kam sa obrátiť. To samozrejme nevie ani autor tohto článku, je to na vás. Týmto dvom pasciam sa ale rozhodne vyhnite:

V thajskom theravádovom buddhizme, ktorý poznám najlepšie, sa mnísi nesmú dotýkať peňazí. Nesmú vlastniť vôbec žiadny majetok, a to ani trvanlivé potraviny. Každý deň idú nanovo prosiť laickú komunitu v ich okolí o jedlo. Ak ten deň nič nedostanú, ostanú hladní.

To je samozrejme extrém. Meditačné kurzy za stovky eur sú ale druhým extrémom. Meditační majstri, jazdiaci na drahých autách, sú druhým extrémom. Duchovné DVD za desiatky euro sú druhým extrémom. Nikdy neplaťte za duchovné poučenie veľké čiastky. Je to znak, že pravým cieľom tých, ktorí vás chcú na svoj kurz či do svojej sekty nalákať, sú peniaze. Ideálne je, ak môžete svoju vďačnosť vyjadriť človeku, ktorý kurz vedie, dobrovoľným darom.

V thajskom buddhizme nesmú mnísi zveličovať svoje úspechy v duchovnej oblasti. Ide o veľmi prísny príkaz, ktorý sa trestá vylúčením zo sanghy, spoločenstva mníchov. A preto o svojom duchovnom živote hovoria len veľmi málo, aby si boli istí, že príkaz neprekročili.

Nikdy sa nezapleťte s duchovným spoločenstvom, v ktorom jeho hlavná postava, či už ide o gurua, kňaza, mnícha, vešticu, či inú okultnú bytosť, o sebe tvrdí, že má nadprirodzené duchovné schopnosti. Že komunikuje so záhrobím, je priamym potomkom Dia, má lepšie schopnosti telepatie než diaľkové ovládanie od televízora, lieči dotykom rúk.

Spoiler: Títo ľudia vždy klamú. Nehovorím, že niekto nemôže mať neobyčajné duchovné schopnosti. Ale ak ich má, nikdy ich nevystavuje na obdiv, mlčí o nich. Nepoužíva ich za účelom marketingu.

Kde nájsť viac informácií?

Na Slovensku je najviac prítomný tibetský buddhizmus, a potom japonský zenbuddhizmus. Theravádový buddhizmus, rozšírený najmä v južnej Ázii, to jest v Laose, Kambodži, Thajsku, na Srí Lanke, je u nás prakticky neznámy.

Pritom v Ázii je to trochu naopak. Theravádový buddhizmus má približne 125 miliónov stúpencov, tibetský buddhizmus len asi 20 miliónov. Dovolím si preto byť zaujatý a ponúknuť odkazy najmä z thajskej vetvy theravádového buddhizmu. V súlade s učením tejto odnože buddhizmu sú všetky materiály zadarmo.

V Európe je najvýznamnejším kláštorom Amaravati pri Londýne. Na ich stránkach si môžete stiahnuť knižky zadarmo, počúvať „dharma talks“ mníchov. Pravda, všetko je v angličtine: www.amaravati.org

Najvýznamnejšími predstaviteľmi tejto odnože buddhizmu sú Ajahn Chah (pôsobil v severnom Thajsku), Ajahn Sumedho (pôsobí v Londýne) a Ajahn Brahm (pôsobí v Austrálii).

Z týchto troch pánov je najzrozumiteľnejší a najľudovejší asi Ajahn Brahm, ktorého „dharma talks“ sú v AJ prístupné na YouTube. V češtine mu vyšla knižka Kráva, která plakala.

Najdôležitejšou postavou je ale nepochybne Ajahn Chah, ktorého knižky si môžete v angličtine stiahnuť na stránke www.ajahnchah.org. Jedna z kníh je dokonca preložená do češtiny.

Ajahnovi Sumedho vyšla v češtine kniha Bdělost, cesta k nesmrtelnosti. Na Slovensku sa theravádovému buddhizmu venuje stránka: www.theravada.sk

No a ako pravdepodobne viete, Čiernu labuť založila Živica, ktorá sa okrem ochrany životného prostredia a vzdelávania venuje aj spiritualite. Ponúkame meditačné ústranie, meditačné kurzy i tzv. terapiu tmou.

Najbližší kurz meditácie s názvom Sloboda bdelosti so skúseným lektorom Romanom Mieslerom sa uskutoční 1. – 4. Decembra vo Vzdelávacom centre Zaježová. Všetky informácie nájdete na: https://www.facebook.com/events/179165165875251/

To, že nám meditácia nejde je neklamným znamením, že ju naozaj potrebujeme

Vedúci meditačných seminárov ROMAN MIESLER hovorí, že aj jeho prvé pokusy o meditáciu boli náročné. Ako ísť na vec správne? Prečítajte si v rozhovore.

Prečo si začal meditovať?

Začal som s meditáciou hneď po nežnej revolúcii, v roku 1990. Príčin bolo mnoho a dochádza mi až teraz, že o niektorých som vlastne ani netušil. Hlavná bola asi nespokojnosť s tým, čo mi život poskytoval, nie že by toho bolo málo a nebolo to fascinujúce – kto zažil to porevolučné obdobie, kedy sa naraz mohlo takmer všetko, aj to o čom sme doposiaľ ani netušili, vie o čom hovorím. Skôr mi veľmi rýchlo dochádzalo (než v súčasnosti :)) kam skutočne smeruje čokoľvek, čo robím.

Spomínaš si na svoje meditačné začiatky? Aké to bolo? Čo ti robilo najväčšie problémy?

Začiatky boli plné dychtivého očakávania. Dokresľuje ich príhoda, ktorú mám spojenú s prvým pokusom o meditáciu: dokončil som strednú školu a práve cez posledné prázdniny som sa prihlásil na akciu usporiadanú Brontosaurom – vysádzanie lesa v Jeseníkoch. Podtitulok akcie, ktorý ma pritiahol, bol: „Život-láska-smiech-meditácia.“ Celú dobu nakoniec len sadili a sadili, až posledný večer som doslova násilím donútil vyčerpaných organizátorov si sadnúť, aby nám ukázali čo to je tá meditácia. 10 minút sme hľadeli do plameňa sviečky a mne sa celú dobu mlela v hlave pesnička od Mňágy a Žďorb- „Dnes né až príště….“ ušetrím vás a nebudem radšej pokračovať, tú frustráciu zo svojvoľného cynizmu mojej mysle ani nebudem popisovať.

Každopádne, vďaka zisteniu, že moja myseľ si žije svoj dosť šialený život, že nemám žiadny účinný nástroj ako ju usmerniť, ale že ona namiesto toho používa mňa, som sa rozhodol s tým začať niečo robiť.

Najväčšie problémy mi robili úplne „zásadné veci“, ako napríklad: ako dlho vydržím sedieť bez pohybu a žmurkania, ako dlho vlastne vydržím myslieť na to, že na nič nemyslím, alebo kde zohnať budík, ktorý pri meditácii nevyrušuje tikaním.

Ako si sa týmito problémami vyrovnal?

S týmto sa dalo vyrovnať vcelku ľahko, ťažšie bolo zistiť, čo je skutočnou podstatou meditácie, skutočnou podstatou mojej mysle, podstatou, ktorá ukazuje život taký, aký skutočne je – bez ilúzií.

V čom by meditácia mohla pomôcť dnešným ľuďom na Slovensku? Aké sú benefity meditovania na psychiku či aj fyzické zdravie?

Hlavný benefit akéhokoľvek duchovného života by nemal byť len v oblasti psychiky a telesného zdravia, ale mal by byť hlavne oslobodením od toho, čo nám v živote spôsobuje bolesť či utrpenie, a spojením sa s tým, čo je zdrojom radosti, lásky, skutočnej slobody a zdravosti.

Pokiaľ postupujeme správne k takejto vnútornej zdravosti, dostavuje sa aj uzdravovanie a rozvinutie plného potenciálu našej mysle a tela, teda dostavuje sa stíšenie, stabilita, väčšia jasnosť mysle, jemnosť, súcit, dôvera, otvorenosť, uvoľnenie a toto všetko sa premieta v tele a postupne v celom našom živote.

Dôležité je ale na žiadnom z týchto sprievodných javoch nelipnúť, iba tak je možné pokračovať k plnšiemu úžitku, ktorý meditácia dáva.

Nezabúdajme, že pokiaľ niečo „dostávame“ musíme aj niečo „dávať“ a to niečo sú naše utkvelé predstavy a ilúzie, čoho sa my ľudia neradi vzdávame 🙂

Mnohí dnes meditovať skúšajú, ale nejde im to. Ako im v tom dokážeš na kurzoch pomôcť?

Meditačné stretnutia poskytujú dostatok intenzívneho priestoru pre cvičenie, čo sa nám v každodennom živote pri všetkých povinnostiach moc nedá. Medituje sa od rána do večera s malými prestávkami, striedavo v sede a v chôdzi. Je tu tiež dostatok podnetov pre intelektuálne pochopenie toho, čo a prečo sa v meditácii robí – teda obsahuje výklad a konzultácie. Poskytuje tiež podporný priestor a spoločenstvo, kde je skupina ľudí, ktorá sa pokúša o to isté – „nič nerobiť“. Sú tu ľudia, ktorých stretávajú podobné problémy, ale aj úspechy ako máme my samy, čo nám pomáha viac prijať samých seba, pretože zistíme, že sme na tom všetci veľmi podobne :). Takáto podpora práca v skupine môže byť najmä pre začínajúcich veľmi cenná a motivujúca.

Je meditácia vhodná pre každého alebo v akých životných situáciách by si ju najviac odporúčal?

To, že máme pocit, že nám meditácia nejde je neklamným znamením, že ju naozaj potrebujeme. Možno len potrebujeme zistiť aký typ praxe nás najviac inšpiruje. Ale kľúč  neleží v nejakej dokonalej ideálnej praxi – meditačnom fígli, ale v pravdivosti nášho srdca, nášho zámeru, vytrvalosti a odhodlania krok za krokom pracovať s tým, čím sme.

Potom zistíme, že i tie najväčšie obmedzenia v našom živote sú použiteľné v našom „projekte osvietenia“, že nič nie je prekliatím, všetko je požehnaním. Preto je meditácia vhodná pre všetkých, ale nie pre všetkých v rovnakú dobu.

Ktoré situácie sú pre meditáciu tie najlepšie? Čím je horšie, tým je vlastne lepšie. V okamžikoch, keď nás náš prístup k životu dovedie na hranicu šialenstva, máme najlepší dôvod k zmene aj dostatok odhodlania ju uskutočniť. Pretože práve vtedy máme dostatok „výživného humusu“, ktorým môžeme pohnojiť našu zanedbanú rastlinu podstaty mysle.

Odporúčam však vytvoriť si pravidelný zvyk meditovať, nielen keď to doslova potrebujeme, ale aj keď je dobre. Vytvoríme tým silný prúd zvyku, ktorý nám pomôže vytrvať v čase, keď nás otupuje lenivosť, zmietajú nami životné situácie.  Napokon meditácia nie len o „sedení“ v určitej pozícii, mal by sa z nej postupne stať nepretržitý, kontinuálny bdelý stav vedomia, ktorý nie je odlišný od bežného zdravo vedeného života.