Filozofia pre deti je metóda umožňujúca učiteľom viesť dialóg so žiakmi a študentmi. Deti sa učia vyjadriť svoje myšlienky, pýtať sa, vypočuť sa navzájom, argumentovať, vyjadriť svoj nesúhlas kultivovaným spôsobom a v neposlednom rade reflektujú učenie, ktoré sa počas filozofie pre deti učia.
Prístup vyvinul profesor filozofie na Kolumbijskej univerzite Matthew Lipman v roku 1972. Lipman bol veľmi frustrovaný z toho, ako jeho študenti filozofie vôbec nie sú schopní premýšľať, klásť si sami otázky a rozvíjať ich ďalej. Vymyslel metódu filozofie pre deti, ktorá sa postupne cez Britániu a Japonsko rozšírila do sveta. Dnes sa používa v 60 krajinách. Na Slovensku nebola zatiaľ táto metóda uplatnená. O programe sme sa rozprávali s českou lektorkou filozofie pre deti OĽGOU DASKIN.
Keď sa povie filozofia, tak sa študenti väčšinou zhrozia. Vnímajú to ako niečo náročné a zároveň nudné. Čo by mala deťom vlastne priniesť?
Aj samotní učitelia, ktorí na kurz filozofie prichádzajú, sa niekedy zhrozia. Najmä, keď to nie sú učitelia, ktorí filozofia učia, ale na škole ju sami zažili. Neučíme filozofiu v zmysle veľkých myšlienok ako je napríklad teória ideí od Platóna. Vychádzame zo sokratovského dialógu, teda z umenia pýtať sa. Deti sa učia vyjadriť svoje myšlienky, pýtať sa, vypočuť sa navzájom, argumentovať, vyjadriť svoj nesúhlas kultivovaným spôsobom a v neposlednom rade reflektujú učenie, ktoré sa počas filozofie pre deti učia.
O čom deti v rámci vášho programu diskutujú?
Podnet na začiatku vždy prinesie učiteľ. Či už je to video, obrázok, novinový článok, nejaký predmet či úryvok z knižky. Podnet by mal byť rozporuplný, vyvolávať rôzne emócie a nejednoznačné reakcie. Na deti to vždy pôsobí, preto je dobré im nechať nejaký čas na zamyslenie a potom ich nechať vytvárať svoje vlastné otázky, ktoré v nich podnet vyvolal.
Aké sú témy, o ktorých sa na tých hodinách rozprávajú?
Závisí to od veku detí, aj keď vy ako učiteľ nikdy neviete, kam tú tému posunú. Môže to byť napríklad otázka, kto je náš skutočný priateľ, prečo ľudia ubližujú zvieratám, v akom svete by chceli žiť…
Keď počujem otázku „Kto je priateľ?“, napadne mi skôr také tliachanie ako majú dospelí pri pive.
Mohlo by to k tomu skĺznuť, ale v našej metóde máte desať krokov, ku ktorým sa postupne prepracujete. Začínate úplne od nuly, ladíte deti na zmýšľanie prostredníctvom takzvaných „silly questions“ (hlúpych otázok) ako napríklad, či by radšej boli oheň alebo voda. Nikto totiž nemôže povedať, čo by pre vás bolo správne, či byť ohňom alebo vodou. Na takýchto bezpečných a jednoduchých otázkach sa deti učia formulovať myšlienky, hľadať argumenty a diskutovať. Vo filozofii sa učia aj to, že na rozdiel od debaty je dobré, keď napríklad zmením názor, lebo to znamená, že som dobre načúval tomu druhému. Že mi možno došli nejaké skutočnosti, ktoré by mi samému nenapadli. Vo filozofii teda deti rozvíjajú myslenie, ktoré je tvorivé, kritické, spolupracujúce a zároveň citlivé a starostlivé.
Keď sa o tom takto rozprávame, tak môžu učitelia asi pochybovať, aký je význam filozofie pre deti. Aké sú výsledky tohto programu?
V Česku zatiaľ výsledky nemáme, ale napríklad v Španielsku sa desať rokov počas jednej štúdie skúmal účinok zavedenia jednej hodiny filozofie týždenne na deti od šiestich do osemnástich rokov. Tam sa ukázalo, že jedna hodina filozofie pre deti týždenne dokáže zvýšiť ich kognitívne schopnosti približne o sedem bodov IQ. Najväčší význam má filozofia pre znevýhodnené deti. Výskumy vo Veľkej Británii preukázali, že akceleruje aj takzvané akademické schopnosti. Deti sa dostávajú ďaleko dopredu v čítaní, písaní aj v matematike. To, že sa deti učia premýšľať, počúvať druhých a rešpektovať ich, sa prenáša aj do iných sfér školy. Všeobecne sa zlepšuje klíma triedy. Upevňujú sa prostredníctvom toho medziľudské vzťahy a často dostávajú príležitosť vyjadriť sa aj deti, ktoré by sa inak asi nevyjadrili, čo im zvyšuje sebadôveru.
Vedia všetky deti diskutovať napríklad aj o tak závažnej téme, akou je smrť?
Otázka, ktorá vznikne, vždy závisí od detí. Ony nevymyslia takú otázku, o ktorej by nevedeli diskutovať. Aj keď je pravda, že hlavne na začiatku je dobré deťom otázky ponúknuť a učiť ich otázky tvoriť.
Napadá mi veľmi známy program debát, ktorý na Slovensku realizuje napríklad Slovenská debatná asociácia. Aký je rozdiel medzi debatou a filozofiou pre deti?
Filozofia pre deti sa dá vymedziť najmä voči takzvanej súťažnej debate. Zatiaľ, čo pri filozofii veľmi spolupracujeme a snažíme sa, aby sa zamerali jeden na druhého, pri debate sa ich skôr snažíme vyhrotiť a postaviť do opozície.
Takže filozofia je o spolupráci a nie o výhre v debate?
Áno, zatiaľ, čo debata je postavená na výkone, kde je dôležité dokázať správne argumentovať a vyhrať, vo filozofii učíme deti počúvať ostatných, aby deti pochopili, že je úplne normálne mať iný názor a vedieť vyjadriť svoj nesúhlas rešpektujúcim spôsobom. Cieľom vo filozofii pre deti nie je poraziť svojho súpera, ale navzájom sa od seba učiť.
Aký to má dopad na samotné deti?
Zistilo sa, že najväčší účinok má filozofia na deti, ktoré sú nejakým spôsobom znevýhodnené. Filozofia dokáže u nich stierať rozdiely a zlepšiť napríklad aj ich matematické schopnosti. Deti zapojené do tohto programu sa dostali o štyri mesiace dopredu v čítaní oproti kontrolnej triede, ktorá filozofiu nemala. V matematike o tri mesiace a v písaní o dva mesiace.
V akom veku môžeme začať deti učiť filozofiu?
V Británii začínajú už v škôlkach, kde sa zaoberajú témami, ktoré sú pre ne zrozumiteľné. Od malého veku sa tam deti učia formulovať svoje názory a poznávať názory svojich kamarátov. Ja sama mám päťročné dvojičky a môj syn už vo svojich štyroch rokoch prišiel s otázkou: „Mami, prečo je to na svete tak, že autá majú kolesá a ľudia majú nohy. Prečo to nie je opačne?“ To je svojím spôsobom filozofická otázka.
Ako ste mu na to odpovedali?
Vo filozofii pre deti máte veľa rôznych spôsobov, ako k tomu pristúpiť. Ja som sa ho vtedy opýtala, ako by to podľa neho bolo, keby to bolo opačne. Aj s jeho sestrou sme to v skupine preberali – aké by boli výhody a nevýhody, keby to bolo opačne. Nakoniec sme prišli na to, že je to takto asi najlepšie.
Akú rolu zastáva učiteľ pri tejto metóde?
Učiteľ podstatne mení svoju rolu. V Británii hovoria, že učiteľ prestáva byť tým múdrym pred katedrou, ale stáva sa skôr akoby takým mesiacom („be the moon not the Sun“), ktorý okolo skupiny obieha a poskytuje im skôr servis a facilituje skupinu. Rola učiteľa je teda oveľa viac v pozadí. Čím ďalej sa deti vo filozofii dostávajú, tým samostatnejšie sú a tým menej učiteľa pre facilitáciu potrebujú.
Ako sa tejto role zhostili českí učitelia? U nás je rola učiteľa vnímaná ako tá dominantná.
Sú učitelia, ktorí sú z toho nadšení a už po prvom dni odchádzajú z kurzu s tým, že to je úžasné a že by to mali zažiť všetci ich kolegovia. A spytujú sa, prečo sa to tak nerobí už dávno. Naopak to, s čím učitelia najviac bojujú, nie je ani tak zmena role, ako otázka, ako to napasovať do školskej hodiny. Oni by totiž väčšinou mali dosiahnuť nejaké očakávané výstupy, pričom vo filozofii pre deti sú cieľom kompetencie, dôležitý je samotný proces, pri ktorom sa stále niečo učí – načúvať ostatným, kriticky a tvorivo myslieť, zreflektovať, čo nového sa počas hodiny naučili…
Predpokladám, že na konci vášho programu nie sú nejaké písomky.
Nie. Keď sa na konci robí reflexia, tak sa pýtame detí, ako sa im darilo, čo nové sa dozvedeli, či v niečom zmenili svoj názor a ktoré myšlienky ich zaujali. Na to sa využívajú rôzne metódy, napríklad, že udeľujú hviezdičky tomu, čo sa im páčilo a dávajú prianie do budúcna. Tak isto sa dá skúmať, ako sa nám darilo dodržiavať pravidlá, či sme vedeli nadväzovať na myšlienky ostatných, či sme sa mohli všetci vyjadriť.
Do akých vyučovacích hodín môžu tento program učitelia zaradiť?
My sme s tým pôvodne začali ako so súčasťou globálneho rozvojového vzdelávania. Dá sa to ale zaradiť do občianskej náuky, zemepisu, češtiny, cudzích jazykov…
Na Slovensku sme prijali programové vyhlásenie vlády, kde je veľký dôraz kladený na uplatnenie absolventov na trhu práce. Je filozofia k tomu prospešná alebo je to len akýsi luxus?
Keby sme si tento malý luxus dovolili, tak by sme mali oveľa sebavedomejšie deti, ktoré dokážu oveľa lepšie spolupracovať. Tie deti dokážu veľmi dobre vyjednávať, formulovať svoje myšlienky, byť empatickí. A to sa na trhu práce podľa mňa veľmi hodí.
Na Slovensku volili mladí ľudia vo voľbách extrémistov. Mohla by filozofia pomôcť aj pri znižovaní tohto javu?
Vo výskumoch sa ukázalo aj to, že deti, ktoré sa filozofii učia, sú oveľa odolnejšie voči extrémistickým názorom, lebo sú si vedomé toho, že svet nie je len čiernobiely. Deti sa vo filozofii učia kritickému mysleniu a vedia, že skôr, než niečomu uveríme, je dobré si to overiť.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Zakladateľ a bývalý riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Pôvodne učiteľ v Bratislave, dnes obyvateľ lazov na Zaježovej. V rámci CEEV Živica sa venuje zriadeniu modelovej škole vo Zvolene.
