fbpx
Enviro

Karlova Ves kosí s rozumom a sadí lúčne kvety. Pomáha tak opeľovačom

Bratislavská Karlova Ves sa stala prvou mestskou časťou priateľskou k opeľovačom. Necháva časti trávnikov nepokosené, aby na nich stihli rozkvitnúť lúčne kvety, vysádza nektárodajné rastliny a rozdáva sadenice obyvateľom.

Včiel je na svete stále menej. Na monokultúrnych poliach nachádzajú  potravy a zabíjajú ich aj jedovaté postreky. Bez včiel však nebudeme mať nielen med, ale ani paradajky, jablká, bavlnu či mnoho ďalších potravín, ktoré denne jeme. Práve včely totiž na Slovensku opeľujú až 80 percent hmyzoopelivých rastlín.

Včely pritom nemusia žiť len na vidieku. Paradoxne stále viac zdrojov potravy nachádzajú v mestách. Práve tam sú dostupné rozličné druhy stromov a okrasných kvetín a minimálne sa tam používajú škodlivé postreky, čo je ideálne pre ich chov.

Včely majú v meste široký výber druhov rastlín. FOTO - ŽIVICA
Včely majú v meste široký výber druhov rastlín. FOTO – ŽIVICA

Včelám sa v mestách páči

V Bratislave, Žiline, Kežmarku, Zvolene, Lučenci a Považskej Bystrici tak začali organizácie Živica a Greenpeace osádzať včelie úle na strechách budov. „Za dva roky sme nemali jediný problém, väčšina obyvateľov ani nevie, že tam včely sú a ich med je pritom výborný,“ hovorí mestská včelárka Petra Ježeková zo Živice, ktorá je zodpovedná za projekt Mestské včely.

Podľa vzoru svetových metropol ako Paríž, New York či Viedeň sa rozhodli navrátiť trochu divokej prírody a podporiť tak opeľovače aj v prvej mestskej časti priateľskej k včelám – bratislavskej Karlovej Vsi.

„Všetci si uvedomujeme, aké sú včely dôležité pre náš život a pre celý systém prírody. Tento projekt je vynikajúca príležitosť, ako naše deti naučiť, že včela nie je len to, čo má žihadlo a vďaka čomu máme med, ale že je aj dôležitá súčasť nášho životného prostredia, bez ktorej by život na Zemi nebol možný tak, ako je dnes,“ hovorí starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.

Úľ na streche bratislavskej Starej tržnice. FOTO - Živica
Úľ na streche bratislavskej Starej tržnice. FOTO – Živica

Pokosené kvety

Čo sa teda v Karlovej Vsi bude pre opeľovače robiť? „Budeme sa snažiť inšpirovať a motivovať ľudí k čo najpestrejšej výsadbe,“ hovorí Zuzana Dovalová zo Živice.

Časti vybraných trávnikov tak ostanú nepokosené, aby v nich mohli naplno rozkvitnúť lúčne kvety. „Mnohé dobré rastliny tu už rastú, ale pokosia ich často skôr, ako stihnú zakvitnúť, čo je včelám na nič,“ vysvetľuje včelárka Ježeková.

V nekosených plochách tak postupne bude možné nielen vidieť, ako prirodzene rastie lúka a ako sa v nej menia druhy rozkvitnutých kvetov, ale pozorovať zblízka aj zvieratá, ktoré v nej nájdu útočisko. Lúky obľubujú rôzne druhy hmyzu ako lienky, bystrušky, chrústiky, rôzne druhy motýľov, včely, čmeliaky, pestrice aj pavúky. Nepokosené plochy tak isto predstavujú biokoridory, kadiaľ môžu migrovať ježkovia či iné živočíchy.

Časť trávnika ostala nepokosená, aby v nej mohli zakvitnúť lúčne kvety. FOTO - Živica
Časť trávnika ostala nepokosená, aby v nej mohli zakvitnúť lúčne kvety. FOTO – Živica

“Tvorba takýchto plôch má nielen nesmierny význam z pohľadu podpory biodiverzity, ale zároveň prináša mestu či obci aj ekonomické úspory,” hovorí environmentalistka Zuzana Hudeková, ktorá pre mestskú časť vytvára nové pravidlá ekologického kosenia.

“Na piesčitej pôde takto môže rásť aj vyše 400 druhov kvitnúcich bylín, z ktorých viaceré môžu byť vo voľnej prírode chránené, vzácne alebo ohrozené,” dodáva.

Lúčne kvety sú dôležité pre biodiverzitu. FOTO - Archív Živica
Lúčne kvety sú dôležité pre biodiverzitu. FOTO – Živica

Zdravšie prostredie

Vyššia tráva tak isto napomáha miestnej mikroklíme. Vzduch je vďaka nej vlhkejší a znižuje sa tak aj prašnosť, ktorá stojí za mnohými ochoreniami dýchacích ciest a na Slovensku je jedna z najvyšších v Európe.

Ľudia v mestách sú dnes zvyknutí na stále pokosenú trávu a sterilné prostredie a je možné, že práve z toho pramení rastúce percento alergikov. Častými výhradami ľudí voči vyššej tráve je strach z kliešťov, alergie či znečistenie, ktoré sa vo vyššej tráve ľahšie „stratí“.

Za vznikom alergií ale podľa alergológov stojí aj zlý stav životného prostredia, či stres. “Je známy tzv. západný spôsob života, budujúci určitú „sterilitu prostredia“. Chýbajú ochranné faktory typické pre starší životný štýl, ktoré vedú k zvýšenej odolnosti pre vznik alergického ochorenia,” hovorí alergologička Katarína Bergendiová v rozhovore pre denník Pravda. Prírode blízka údržba trávnikov a výsadba kvetov tak môže pôsobiť aj ako prevencia.

Pomôcť môžu aj obyvatelia

Vysadiť potravu pre včely budú môcť v Karlovej Vsi aj obyvatelia. Od mestskej časti už dostali 1500 sadeníc nektárodajných rastlín do svojich predzáhradiek. „Záujem bol obrovský,“ hodnotila mestská časť.

Pokračovať sa bude koncom júna symbolickým rozdávaním semiačok nektárodajných a peľodajných rastlín pre vysádzanie na balkónoch v miestnej predajni dm drogerie markt, ktorá ich kúpu zafinancovala. Obyvatelia s najkrajším balkónom a predzáhradkou budú potom súťažiť o titul Najkrajšia nektárodajná predzáhradka a balkón 2016.

Včelám pomôžu aj miestne školy. „Naozaj chceme, aby sa populácia včiel v Karlovej Vsi dobre cítila a našla si tu potravu,“ hovorila učiteľka Miriam Miláčková počas vysádzania jedlej záhrady na základnej škole Karloveská 61. Tu deti pre včely monotónny trávnik vymenili za bylinkovú špirálu aj jahodový kopec, z ktorého sa budú tešiť aj ony sami.

Nektárodajné rastliny vysadili aj na školských dvoroch Spojenej školy Tilgnerova a ZŠ Alexandra Dubčeka. Výsadba v spolupráci s dobrovoľníkmi pokračovala aj v areáli Karloveského športového klubu. Na rozkvitnutú strechu zas bude včely lákať Prírodovedecká fakulta UK.

Nektárodajné rastliny sadili aj žiaci. FOTO - Živica
Nektárodajné rastliny sadili aj žiaci. FOTO – Živica
Aj takto môže vyzerať školský dvor. FOTO - Živica
Aj takto môže vyzerať školský dvor. FOTO – Živica

 Projekt Mestské včely 2016 podporil Nadačný fond dm drogerie markt v Nadácii Pontis. Prečítajte si o projekte viac na webstránke Živice.

logo-pontis

Kľúčové slová:

mestá, včely

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a „Environmental Policy“ program na AINOVA v Svätom Juri. V CEEV Živica pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Absolvovala stáž v partnerskej ekoporadni v rakúskej organizácii „die umweltberatung“. Je certifikovaná „eko-upratovačka“  a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a mestské včely.

 Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskôr ukončila doplňujúce pedagogické štúdium. Už počas školy sa ako dobrovoľníčka venovala environmentálnej výchove pre DAPHNE. Od roku 2007 pracuje ako lektorka a metodička v CEEV Živica. V rámci tvorby globálnych a environmentálnych výučbových programov sa venuje rôznym metódam zážitkovej pedagogiky. Okrem hľadania nových prístupov ako vnímať a sprostredkovať informácie žiakom ju napĺňa cestovanie, vzdelávanie (sa), písanie, kontakt s prírodou a inšpiratívnymi ľuďmi.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner