„Prečo sa takéto veci učíte?“ počujem hlas z vedľajšej izby. „Tak tomuto ja nerozumiem. Na čo vám to bude dobré?“ Moja mama sa podujala robiť domáce úlohy so svojimi vnúčatami. Je zo starej školy a chce, aby jej vnúčatá mali dobré známky. Lebo keď budú mať dobré známky, ďaleko to podľa nej dotiahnu.
Viktória sa aj snaží. Je to presne ten prototyp dobrej žiačky, aké majú mnohí učitelia radi. Poctivo si píše poznámky a so sebazaprením sa memoruje aj veci, ktorým nerozumie. Mňa z učebného procesu úspešne vynecháva. Vie, že to zväčša končí rovnako – mojím dlhým kázaním o nezmyselnosti učiva, o neefektívnosti akou sa v škole učí a skutočnom zmysle vzdelania. Keby si to Viki celé písala, mala by už pripravený podklad na programové vyhlásenie vlády pre oblasť školstva. Ale ona so mnou urputne bojuje a robí presný opak. Učí sa tie nezmyselnosti a trénuje sa učenie naspamäť. Úplne natruc svojmu otcovi.
Jej bratranec Samuel je ale iný kaliber. Keď ho dospelí prinútia učiť sa, zmieta sa na podlahe v epileptickom záchvate. Deje sa mu to aj pri babke. Vymákol som ho so zvesenou hlavou z gauča a nohami búchajúcimi do steny. Človek má nutkanie dať mu prvú pomoc. To ale len telo a myseľ odmietajú podrobiť sa procesu „učenia“. Samuel je jednoducho disident. Narúša nezdravý školský systém a bojuje s ním ako vie. Vôbec nie je hlúpy. Páli mu to až obdivuhodne dobre a vo vynachádzaní boja proti škole je špičkovým kreatívcom. Viktóriu povzbudzujem, aby sa k disidentom pridala. Má moju plnú podporu. Jej revolta ale spočíva v presnom opaku toho, čo chce otec.
Stačilo dať ale mojej mame príležitosť učiť sa spolu s jej milovanými vnúčatami a pomaličky sa začala prikláňať na stranu školských disidentov. V tej chvíli ma osvietilo. Vďaka nej som pochopil ako naštartovať reformu školstva. Babky, dedkov, matky a otcov treba donútiť, aby sa učili spolu so svojimi deťmi. Čím viac sa budú spoločne učiť, tým viac disidentov nám bude pribúdať. Tým som si istý. Moja mama je pre mňa toho presvedčivým dôkazom.
A mám aj jednu disidentskú radu pre deviatakov, ktorí sa vždy v apríli vydávajú za svätým grálom základnej školy – Testovaním 9. Mnohí z neho pohoria. Človek nemusí byť jasnovidec, aby už teraz vedel, že mnohé z otázok veľká časť detí nezodpovie správne. Testy sú nastavené tak, aby ukázali tých najlepších. Je tu ale šanca, aby toto bolo jedno z posledných testovaní tohto druhu. Stačí, ak kritická masa deviatkov donúti svojich rodičov a starkých, aby sa s nimi na testy učili. O rok budú v uliciach celé rodiny žiadať zmeny v školstve. Ministrovi nedajú pokoj ani stabilitu, ktorú si tak zúfalo želá. Vďaka spoločnému učeniu pochopia to, čo už ich deti vedia dávno. Škola prestala byť miestom poznania.
Som rád, že sa aj moja mama stala babkou. Disidentkou.