Hoax

Čože by sa mojej mame snívalo, že by sa niekedy skamarátila s mojou triednou. Mňa triedna mojich detí požiadala o priateľstvo dávno. Virtuálne, samozrejme, naživo sa k sebe ako kamarátky nesprávame. Sme k sebe primerane zdvorilé a vždy sa rozprávame s rešpektom a odstupom.

To len na sociálnej sieti sa o sebe dozvedáme iné. Ona o mne asi najviac to, že behám a možno čo to o práci. Ja poznám z fotiek jej vnuka a viem napríklad, že s ním robieva domáce rezance.

No. Viem o nej možno viac, než by jej – a aj mne – bolo príjemné. Toť na mňa pri behaní po sieti vybehol status, ktorý som považovala za dávno mŕtvy. Hoax o tom, koľko zarába zamestnaná matka štyroch detí a koľko nezamestnaná rómska matka štyroch detí dostáva od štátu. Taký ten nenávistný výpočet vycucaný z prsta, ktorý mi mailom poslal už kadekto a ktorému by som nevenovala zlomok pozornosti. A kto tento status zavesil? Naša triedna??? Neverila som vlastným očiam.

Myslím na to už niekoľko dní. Čo vedie ľudí k tomu, že šíria neoverené informácie? Čo k tomu vedie ľudí, o ktorých si myslím, že sú vzdelaní a predpokladám, že by mali byť aj rozhľadení a snáď aj kriticky mysliaci? Jedna drobnosť, jeden hlúpy text. A vyvoláva kopu pochybností – o kvalitách učiteľa a vychovávateľa. Určite o tom nepoviem deťom. Ani s ňou sa mi o tom nechce hovoriť.

Vyhodnocujem skúsenosť s tým hlúpym textom jednoznačne – ešte viac so svojimi deťmi hovoriť o tom, že veci sú relatívne. Učiť ich pýtať sa tým správnym spôsobom, aby vedeli, kde a čo hľadať. Viesť ich k premýšľaniu nad tým, čo si prečítajú tak, aby vedeli, čomu veriť a čomu nie. Učiť ich rozmýšľať. Na školu sa v tomto spoliehať nebudem.