Je na desaťtisícoch nás ostatných, aby sme tie vrecia zemiakov v politike nahradili.
„Keď sa prechádzam po meste, radšej mám kapucňu úplne stiahnutú na očiach, aby ma nevideli. Bojím sa, čo mi povedia. A v meste sa bojím skinheadov. Že by ma mohli prenasledovať, že by ma zbili. Aj keď sa upokojujem tým, že deti by asi nezbili, ale aj tak sa bojím.“
Toto nám povedala Iniya. Polovičná Indka, polovičná Slovenska s juhoafrickou národnosťou žijúca na stredoslovenských lazoch. Keď hovorí takéto veci, neviete, či máte kričať alebo plakať.
Dnes by mal byť vyhlásený štátny smútok. Nielen preto, že nám fašisti zasadnú v parlamente. Oveľa väčšou tragédiou je, že tak demokraticky rozhodli tisícky našich spoluobčanov. Z tepla svojich obývačiek si odbehli v papučiach dať svoj hlas ľuďom, od ktorých čakajú žiarivú budúcnosť.
Slobodne a bez nátlaku volili tých, ktorí nemajú problém nepohodlných odstrániť. Ale teraz nebude čas na to, aby sme vyplakávali, kupovali si jednosmerné letenky alebo čakali na to povestné vrece zemiakov. Je na desaťtisícoch nás ostatných, aby sme tie vrecia zemiakov nahradili.
Večer by sme namiesto seriálov a telenoviel mali spolu s mladými ľuďmi pozerať Obchod na korze. Možno slovenský oscarový film pomôže nielen mládeži pochopiť, že boj s establišmentom nie je o tom, že pošlú hnedých zombíkov do parlamentu.
Prečítajte si na sme.sk, ako vidia výsledky volieb aj iné osobnosti.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Zakladateľ a bývalý riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Pôvodne učiteľ v Bratislave, dnes obyvateľ lazov na Zaježovej. V rámci CEEV Živica sa venuje zriadeniu modelovej škole vo Zvolene.